Toto je tretie pokračovanie príbehu. Ak sa nechcete stratiť v deji, ponúkam dve možnosti. Prečítajte si, kde som o Gideonovi písala prvýkrát a druhýkrát. Alebo si to čítanie nechajte na nedele, keď sa nevytrepete do kostola a budete mať aspoň aké také výčitky svedomia. A pre tentoraz to celé dovoľte zhrnúť mne.
Všetko v tomto príbehu ide nejak zdĺhavo. Tie naťahovačky mi pripomenuli naše súdy, len s jedným rozdielom – Bohu na rozdiel od nich verím, že má na to naťahovanie času dôvod.
Kmene Midjáncov s radosťou podnikajú nájazdy na Izraelcov, zvlášť sa im páči u kmeňa Menaše. Tí však nezdieľajú midjánske nadšenie. Hlad, neistota, žiadne bezpečie. Prosia Boha o pomoc, tak ako iné izraelské kmene pred nimi.
Namiesto toho, aby im Boh poslal sudcu, ktorý sa postaví do čela vojakov a vybaví si to s nepriateľmi veľmi jasne; namiesto toho im najprv pošle proroka. Boh totiž zjavne usúdil, že najväčší nepriatelia sú si ľudia niekedy sami, a kmeň Menaše veľmi jasne potrebuje počuť pár vecí. Aby sa to, čo sa teraz deje, už nikdy potom nemuselo opakovať.

„My všetci si musíme poradiť s rozhodnutím sa medzi tým, čo je jednoduché, a tým, čo je správne.“ AD

nedokonalý muž a dokonalé Božie ciele
A po tom, keď je povedané všetko, čo treba, príde na rad aj sudca. Áno, to sme pri Gideonovi, ktorý však zo začiatku nepôsobí ako hrdina z obrázkovej knižky. Ale tým viac sa bude spoliehať na Boha; na Toho, ktorý naše slabosti s obľubou používa na to, aby upriamil väčšiu pozornosť na seba.
Gideon sa rozpráva s anjelom, a nie, nikto ho nezavrel na psychiatriu, lebo to bol ten požehnaný čas, ked ľudia tomu ešte verili. Že existujú veci, ktoré nie sú vysvetliteľné, ba práve naopak, že sa vymykajú zdravému rozumu, ale občas (a hlavne zo správnych zdrojov) je to úplne v poriadku. (niekedy sa môžeme zabaviť úvahou, koľko biblických postáv by sme dnes dali odborne vyšetriť a napchali ich tabletkami…)
Táto ponuka práce je vážna vec. Gideon má svoje pochybnosti a Boha doslova testuje. Bože, myslíš to celé vážne? Celkom ho chápem, lebo viesť ľudí do boja a riskovať ich životy, to nie je len tak. A zjavne to aj Boh chápe, lebo Gideonovi odpovedá. Ten ešte popri tom zdemoluje nejaký ten pohanský oltár, na čo asi jedna skupina ľudí povie, och, aká hrozná náboženská netolerancia, och! A druhá skupina si netolerantne povie, konečne mal niekto tú odvahu…
Ale kedže každá akcia vyvoláva rovnako veľkú reakciu opačného smeru, k našim nájazdy si užívajúcim Midjáncom sa pridá pár ďalších, im podobných, a čože tu máme? Ešte viac nepriateľov, ako bolo! Jasne, kopa hrdinov by už kňučala čosi o ceste menšieho odporu, o praktickom rozume a podobne, ale tento príbeh nás tvrdohlavo presviedča, že Boh robí veci inak. Freestyle.
Sledujte! Už keď sa muži konečne vyberú do boja, Bohu sa zdá, že to vojsko je priveľké. A zrazu tu máme redukciu – z 32 000 vojakov zostalo len 10 000. Koho nápad to bol, že nech idú domov všetci, čo sa boja?? Aha, Boží. Okay, už som ticho.
A potom ešte test s prameňom. Kto neprejaví rešpekt voči božstvám vody? Hľadajú sa tí neúctiví! Samozrejme, že myslím na neúctivosť v tom najkrajšom zmysle slova. Veď skutoční hrdinovia sa neklaňajú len tak hocikomu. Presnejšie, nikomu okrem Toho Najvyššieho. A tak sa stalo, moji drahí, že namiesto 32 000 tu máme 300 vojakov. Menej ako desatina, dokonca menej ako stotina!
A potom sa do deja primiešal sen midjánskeho vojaka, ktorý si Gideon vypočul. Čítajte. Ideálne dnes.

ak chcete mier, pripravte sa na vojnu alebo

si vis pacem para bellum 

Tábor Midjancov je v doline. Strategicky to nevyzerá ako veľmi dobré rozhodnutie. Musíme však počítať aj s inými vecami, ktoré boli podstatné. Je celkom možné, že chcú Izraelcov vylákať na rovinu, lebo veria, že Boh Izraelcov je Bohom hôr. A myslia si, že mimo nich sa Mu nebude dariť.
A Gideon sa bojí, a mne sa páči, že Biblia o tom píše. Bojí sa aj napriek ubezpečeniam, aj napriek tomu, že s ním Boh priamo hovorí. To je ale dobrá správa, že Boh počíta s ním nie s ako dokonalým vodcom, sudcom, ale berie do úvahy aj jeho chyby.
Gideon sa bojí, ale strach ho nezastavuje. Presne vie, čo má urobiť. Tristo mužov rozdeľuje na tri skupiny a všetci dostanú zaujímavú výbavu – trúby, a tiež krčahy, v ktorých boli ukryté fakle. Majú dokonca aj bojové heslo: ZA HOSPODINA A ZA GIDEONA! Všetkým je ďalej povedané, napodobňujte ma!
Predstavte si, že ste jedným z tých tristo vojakov.
Zostali ste, keď ste mali možnosť kvôli strachu vrátiť sa domov. Pri posvätnom prameni ste odignorovali úctu k jeho božstvám. A teraz idete do boja; v teréne, ktorý je podľa presvedčenia všetkých naokolo nevýhodný pre vášho Boha.
A čo ešte viac, idete do boja v noci! Noc má svoju moc, tak sa hovorí, a celkom to sedelo aj vtedy. Vystihovalo to, čomu všetci verili – v tme získavajú vládu nad svetom sily, ktorým je lepšie vyhnúť sa. Ste jedným z vojakov, ktorí skrývajú fakle v krčahoch, pripravené majú trúby a dívajú sa na Gideona. Urobíte všetko, čo urobí on.
Rozostúpite sa okolo tábora…. ešte stále nikto nič netuší, ani ich stráže vás nezazreli…. jediné, čo počujete, sú zvuky noci, dych vojakov vedľa vás a tlkot vlastného srdca.
A v jednej chvíli začne Gideon trúbiť, a vy všetci sa pridávate. Rozbíjate svoje krčahy a držíte pochodne; celý tento výjav je tak trocha desivý aj pre vás. Človek sa cíti ako na poslednom súde a aj odvážnym chlapom behajú po chrbte zimomriavky. Ale nedá sa to porovnať s tým, čo vidia nepriatelia… správajú sa, ako keby ich tábor napadli noční démoni…. To, čo sa pred vašimi očami deje, je neopísateľné. Biblia hovorí, HOSPODIN OBRÁTIL V CELOM TÁBORE MEČ JEDNÉHO PROTI DRUHÉMU.

A vy síce ste vojak, ale dnes v noci len stojíte a dívate sa, ako Boh dokáže vybojovať aj bitky, ktoré si nikto iný netrúfne vyhrať. Kto povedal, že pár sto vojakov je proti mnohým tisícom málo?
Och, ako ja milujem tie flegmaticko sebavedomé momenty! ♥

“poznám tvoje skutky, že nie si studený ani horúci”
Jedna vec ma pri Gideonovi mrzí, a to tá jeho… nejednoznačnosť. Lebo nie, všetko sa neskončí víťazným bojom. Búrka na mori prináša vlny na pobrežie ešte dlho potom, ako skončí. Väčšie, menšie, ale ignorovať ich nejde.

„Príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi.“

Niektoré situácie zvládol Gideon celkom múdro. Ako vtedy, keď sa Efrajimovcom nezdalo, že sa bude niekto iný tváriť dôležito – vtedy jeho odpoveď zahnala žiarlivosť a hnev. Na niektoré iné neviem nájsť názor, ako keď sa pomstí mestám, ktoré nedajú jesť jeho hladným vojakom, alebo keď chytí do rúk meč, aby namiesto svojho syna sám odsekol hlavy dvom midjánskym kráľom.
A sú momenty, keď sa mi Gideon jednoducho nepáči. Áno, povedal, že nechce byť kráľom, a že kráľom Izraela je Hospodin, a tak to bolo správne. Ale ak niečo poviete, tak by ste sa mali podľa toho chovať, vaše skutky a slová majú súhlasiť, a jemu to nejde. Z tiav popravených kráľov si ukradne amulety, z ukoristených vecí dá urobiť modlu. A ešte má hárem! A aby bolo jasné a zreteľné, to nie je moja európska kresťanská prudérnosť, ktorej sa to nepáči! Množstvo žien a priamych potomkov bolo zárukou božskej priazne, ktorú má kráľ; tak o tom boli všetci presvedčení. Hej, presne. To, že niekto mal silu … a …., to bolo znamením, že je všetko v poriadku. Ale u kráľa pohanských národov, nie v národe, ktorého kráľom má byť Hospodin! Zle, zle, celé zle.

Ak chcete mier, pripravte sa na vojnu.
Ale pripravte sa na to, že tá najhoršia vojna nebude prebiehať okolo vás.
Tie najhoršie, najkrutejšie a najťažšie vojny si nosíme sami v sebe.

Stále sa neviem rozhodnúť, čo si o tomto sudcovi myslieť. Jasné, že žiaden človek nie je len dobrý alebo len zlý, no pri tomto tu neviem jasne vyjadriť, čo si myslím, a to sa mi nestáva príliš často. Budem nesmierne zvedavá na to, čo si myslíte vy! 

 Kompletného Gideona mám v Atlase.