(prednáška na 21.stretnutí sestier EA)

Milé sestry, v predchádzajúce dni ste počuli dve výborné prednášky, od sestier farárok Kristin a Daniely. Najprv o otroctve a slobode viery hovorila Kristin, potom sa pridala Daniela – ona už presne vedela, na čo má naviazať, kedže Kristininu prednášku pre nás prekladala. A ja som takisto vedela, o čom budú hovoriť ony obe, takže mám možnosť napojiť sa.
Budem hovoriť o slobode viery, o tom, ako ju využiť a ako v nej zostávať a nedať sa stiahnuť späť. Stále však myslite na to, čo už bolo povedané – bez toho základu, ktorý mám v Kristovi, by žiadna sloboda neexistovala.
Moja mama je učiteľka, a aj keď povahovo asi nie som po nej, dobrú inšpiráciu od nej si veľmi rada beriem, a preto som si aj na vás niečo prichystala – konkrétne domáce úlohy. Bude ich sedem, budete mať čas sa nimi zaoberať aj neskôr, a hneď prvá sa bude týkať tých dvoch spomínaných prednášok.
Domáca úloha číslo 1: prečítať si (znova) Kristininu a Danielinu prednášku.

„Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A žvot, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.“ Galatským 2,20

Pre rozprávanie o slobode viery treba vedieť, čo je opak, a aká cena bola zaplatená za to, aby sme my mali tú možnosť.

Na rozbehnutie mám dobrý príklad.
Vo Švábovciach, kde som pôsobila desať rokov, som mala výborné Modlitebné spoločenstvo. Výraz “super partia” sa zvyčajne používa pri mladších vekových skupinách, ale mne veľmi pristane aj k týmto sestrám. Vďaka nim som v zbore mala desať rokov modlitebnej podpory, čo bolo pre mňa veľmi vzácne, hlavne počas dní, keď som ja sama nemala čas ani sa poriadne najesť. A nielen to.
Spomínam ich tu a teraz pre to, lebo každá z týchto sestier bola iná, každá bola sama sebou a to isté dovolili aj mne. Nemyslím si, že je to len vekom, ale aj určitou istotou, že Boh ma prijíma takú, aká som, a miluje ma. Takže keď som prišla frustrovaná a unavená, alebo keď som sa pri rozprávaní o niečom naštvala, ony si to vypočuli, porozmýšľali, poradili, a hlavne – stále sa modlili. A pár z nich vždy múdro dodalo to, čo ich učili na škole astmy – potláčať hnev nie je dobré pre naše zdravie!

Boh nikoho z nás nestvoril ako jednoliatu masu. Keď nás tvoril, nemyslel na nás ako na súčasť davu, ale na mňa ako jedinečnú osobu. (budem častejšie hovoriť v jednotnom čísle; nie preto, že by som chcela hovoriť len o mne. ale chcem, aby ste si to spolu so mnou opakovali každá sama pre seba.)
Nie sme rovnakí, a to od nás ani Boh nechce (aj keď iní ľudia možno áno), vezmite si len také odtlačky prstov. Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by ich mali rovnaké… A k iným odlišnostiam sa ešte dostanem.

Ešte skôr, ako sa budem trocha viac venovať našej odlišnosti, jedinečnosti, ešte skôr chcem hovoriť o tom, čo nás spája. V Biblii, hneď v prvej kapitole, sú napísané dve podstatné veci. Sme stvorení na Boží obraz a sme stvorení ako muž a žena. V každom jednom z nás je niečo z Boha, niečo z jeho Mnohosti, Mnohorakosti (áno, teraz si tak trochu tvorím slová, čo v slovenčine ešte neexistujú 🙂 A tiež je dôležité, kto sme aj z tej druhej skupiny, lebo ani jedna, ani druhá z nich nie je menej podstatná, menej dôležitá v Božích očiach, alebo nedaj Bože, viac hriešna.

Mimochodom, ak ste si to nevšimli, Biblia nemá jednu, ale hneď dve správy o stvorení! Toto sú veci, ktoré – niekedy, keď sa venujeme len veršíkom – prehliadneme. A mne sa tá zdvojenosť veľmi páči. Lebo nie, nestačí niečo povedať raz a jedným spôsobom. Stvorenie sveta z ničoho je tak neopakovateľná vec, že stojí za to hovoriť o nej hneď dvakrát! A nezostávajte prosím v omyle mysliac si, že toto je omyl. Ani náhodou. Lebo k stvoreniu ženy práve tá druhá správa dodáva trocha viac… trocha iným spôsobom… hovorí to, čo my ženy (a nielen my) potrebujeme počuť.
Stvorenie ženy zachytáva Adamovu reakciu na to, keď prvýkrát uvidí Evu. Nadšenie, ktoré ťažko zachytiť v inom preklade, ale viem si to veľmi dobre predstaviť. Adam povie niečo ako, wow, a klesne mu sánka.
Boh stvoril veľa vecí, čo nemajú (pre niekoho) žiaden praktický efekt, žiaden iný význam, len to, aby to bolo krásne. Vezmite si kvety vo všetkej ich rozmanitosti! Farby, vône, tvary okvetných lístkov! A keď tvoril ženu, stvoril ju ako to najkrajšie, čo je na zemi. Krása nie je zbytočnosť, nie je to len niečo navyše; niečo, bez čoho vieme všetci žiť. Lebo nevieme. Krása stvorenia a aj krása žien nám pripomína niečo krásne z Boha. Niečo, čo teší naše oči a sýti (trocha a dočasne) ten zvláštny hlad duše po niečom, čo nie je pominuteľné, ale večné.

„V tvojom strede je Hospodin, tvoj Boh, hrdina, čo zachraňuje, radostne nad tebou jasá, svojou láskou ťa tíši, zvučne nad tebou plesá.“ Sofoniáš 3,17

To všetko (a ešte viac) je v druhom príbehu stvorenia. Potrebujeme si to číta znova a znova, a opakovať si, kto sme a čo chcel Boh svetu povedať tým, že nás stvoril. Nás ako ženy. A že všetko to, čím sa odlišujeme od mužov, nie je chyba, ani slabosť, ani nedostatok. Ani náhodou!!
Cirkev v stredoveku stále opakovala, že za hriech vo svete môže žena. Teraz sme na tom kúsok lepšie, ale ešte stále vidíme cirkev, kde by muži boli radšej, ak by ženy boli ticho, ak by príliš nezavadzali, ak by nevytŕčali a nestrhávali na seba pozornosť. Lebo v opačnom prípade sú schopní nás obviniť z čohokoľvek. O tom nie je príjemné hovoriť, ani na to myslieť. Len prosím, myslite na to – to, ako nás Boh stvoril, je úplne v poriadku. A to preto, lebo nás tak stvoril ON.

Mňa osobne neskutočne vytáča, keď muži, ktorí toto asi doteraz nepochopili, sa chytia vykladania ženských príbehov, a nájdu tam veci, ktoré v Biblii nie sú; domyslia si, prevrátia pravdu, dokreslia tak, ako si to oni predstavujú. Takéto výklady viac hovoria o nich, ako o tých dotyčných biblických ženách. (aj keď ja osobne by som ich za niektoré bludy najradšej poslala hanbiť sa do kúta!)
Preto tak často opakujem: nezabudnite čítať! Zvlášť Bibliu, hlavne keď niekto ide písať o niečom z nej, mala by to byť nutosť, že?

Bibia – ktorá mimochodom nie je len mužská kniha – ponúka možnosť pozrieť sa na niektoré udalosti nielen z jedného pohľadu. Nie sú to len dve správy o stvorení, ale aj napríklad dve knihy Kronické, ktoré už mnohé predtým prerozprávané príbehy rozprávajú znova. A môj obľúbený príklad – pozrite sa na Ježiša a na správy o Jeho živote! Nemáme len jedno, len dve evanjeliá, ale rovno štyri! Poviete si, možno to nie je nutné, aspoň jedno evanjelium by ste oželeli? Skúste si ich prečítať všetky. Ja osobne si neviem predstaviť stratiť ani jedno z nich.

Znova sa vrátim k tomu, čo som tu už hovorila. Žena je stvorená ako výnimočný skvost. Keď odzrkadľujeme Božiu slávu, žiarime. Rozumejte tomu ako len chcete – prenesene alebo kľudne doslova 🙂 A ten ozajstný Boží muž sa toho nezľakne, lebo to ide ruka v ruke – poznanie Boha spolu s objavovaním, spoznávaním Jeho slávy v tomto svete – aj v ženskom živote.
A tiež, jedna podstatná vec, ktorá občas uniká pozornosti. Ženy nie sú stvorené len na to, aby boli doplnok mužov. Ženská existencia má zmysel bez nich (toto je pre mnohých asi veľmi revolučná a nečakaná myšlienka, ale no čo už 🙂 A to z jednoduchého dôvdu: ešte pred vzťahom s Adamom tu bol vzťah medzi Evou a Bohom. On bol ten, ktorý ju priviedol k životu, jej oči prvýkrat videli Boha, to On sa jej prihováral… ak si spomínate, Adam medzitým spal.

Teraz budem hovoriť o troch pohľadoch, o troch možnostiach, ako vidieť slobodu viery, a čo to pre mňa (pre všetky z nás) znamená prakticky. Začmeme samy pri sebe.

JA SA POZERÁM SAMA NA SEBA
Znova zopakujem: vďaka Kristovi a viere v Neho máme slobodu. Môžeme sa vrátiť k tomu, ako sme boli stvorené – na Boží obraz a ako ženy. To je zákad, od ktorého sa odvíja všetko ostatné; to sú tie myšlienky, ktoré chcem, aby ste mali stále v pamäti, keď budem rozprávať ďalej. Lebo toto nie je psychologická prednáška. Aj keď mám psychológiu rada, vidím, že bez viery by nestačila.
Pre nás ako Božie stvorenie je dôležité vedieť aj to, v čom sme odlišné. Hovorila som, že niečo z tej Božej Mnohorakosti nesieme každá v sebe, ale každá niečo iné. Ako máme všetky odlišné odtlačky, tak každá máme inú kombináciu vlastností; naša výnimočnosť má iné farby.

Okrem obľúbených teologov mám aj jedného obľúbeného psychológa, volá sa Carl Jung, a keď chcem ukázať pravdivosť Biblie aj v inom svetle, celkom rada ho citujem. Na základe jeho prác vznikol test, ktorý poznáme pod skratkou MBTi test.
Pre mňa osobne to bolo úžasné zistenie; že niečo také existuje. Vôbec možnosť vedieť, že moje reakcie správanie a myslenie sú v poriadku – lebo aj keď je môj typ jeden z najmenej častých, sú ľudia, ktorí sú mi veľmi podobní, reagujú, mysia, žijú podobne. A na tom, že sme iní, ako väčšina ostatných ľudí, nie je nič zlé, práve naopak! Takže hneď v rozbehu prichádzam k ďalšiemu zadaniu pre vás!

Domáca úloha číslo 2: urobte si samy pre seba psychologický MBTi test.
Existujú aj slovenské alebo české verzie, ale ak máte niekoho, kto vám bude prekladať (poprípade použijete googletranslator), odporúčam skôr tie anglické. Môj názor – toto je užitočná vec – a ak chcete spoznať samé seba, táto námaha vám bude mnohonásobne vynahradená!
V tomto teste sa štyrikrát rozhoduje medzi dvoma možnosťami (nie, to nepotrebujete pochopiť, stačí odpovedať na otázky). Výsledok je 16 odlišných tipov, a každý je jedinečný. Alebo inak povedané, kždý povahový tip inak odráža Božiu povahu, Božiu Jedinečnosť a Božiu slávu.
Ak k tomu prirátame fakt, že sme ženy, a ostatné veci, čo nás formovali – rodina, krajina v ktorej žijeme, vzdelanie, ktoré sme dostali, dostaneme ozaj výnimočné kombinácie!

niekto si dal námahu a biblických hrdinov zaradil k jednotlivýmskupinám v MBTi teste. odborne sa neviem vyjadriť, ale čo je pre nás podstatnejšie – vidíte?nie sú všetci rovnakí! a práve to robí Bibliu tak výnimočnou knihou!

To, prečo si myslím, že tento test môže byť pre vás užitočný, je, že bol užitočný pre mňa. Nesmierne užitočný. Poviem aspoň niečo z toho. Ja, keď som bola ordinovaná, na svojom oznámení som mala text z listu Rímskym: Plačte s plačúcimi a radujte sa s radujúcimi. A práve to je niečo, čo mne ide veľmi dobre, zvyčajne doslova aicky: keď na faru prišiel niekto s ťažkými vecami na srdci, alebo ľudia pred pohrebom, mne to bolo úprimne ľúto aj za nich. Stačilo niekoho počúvať chvíľu, a mne bolo tak ťažko, ako keby to bolo o mne. Rovnako to bolo pri dobrých správach, ja som ten tip, ktorý sa úprimne teší, keď sa niekomu darí a keď má dobré správy.
Znie to celé pekne a pre farárku veľmi užitočne, ale je tu aj druhá strana – tých emócií, pozitívnych aj negatívnych, bolo na mňa príliš veľa. Prerastali mi cez hlavu a nevedela som si s tým poradiť – ako to zvládať. A nevedel mi poradiť ani nikto z mojich blízkych z ľudí, ktorých som rešpektovala ako duchovné autority, lebo nikto z nich ten problém nemal. Ja sa neviem odosobniť, ja veci prežívam úplne naplno, a ten, kto nemá niečo také v povahe, ani nemôže vedieť, o čom hovorím. A práve vďaka tomu, že som sa vedela zaradiť (mimochodom, v MBTi teste som INFJ), som sa dostala aj k radám, čo sama so sebou v takých prípadoch, keď je na mňa tých emócií a vciťovania sa príliš veľa.

A áno, presne to, že sme takto jedinečné, nás robí jedinečnými aj v službe. O tom ešte budem hovoriť. Totiž to, o čom hovorím, nie sú samostatné témy, ale všetko je poprepájané, všetko so všetkým súvisí… a všetko spolu dáva zmysel. Možno my to ešte nevieme, a možno ani dokonca života nebudeme vedieť. Ale k slobode patrí aj slobodne sa rozhodovať, robiť vlastné výnimočné rozhodnutia, jedinečne odzrkadľovať Božiu slávu.
O tej Božej sláve sa hovorí často, a často mi to znie ako pekná poleva… možno aj vám…. Ale keď sa pozriem na to, akú námahu si dal Boh so mnou…. ako veci dopredu premyslel, ako ich plánoval…. ako sa vyhral s procesom môjho vlastného stvorenia…. a ako výnimočne Ho ja môžem predstaviť svetu! …tak Božej sláve už trocha viac rozumiem.

(priznám sa, na prednáške som toho hovorila ešte viac, a kedže aj tam sme mali prestávku, aj ja píšem v dvoch celkoch. nech sa pekne stíhame nadýchnuť..a najesť sa…. a vyspať 😉