celý blog si môžete vypočuť: 

alebo CIRKEV V ŠKÓTSKU po prvé
Národným zvieraťom Škótska je jednorožec. Teda zviera, čo neexistuje. Ak si niekto dá jednorožca ako symbol krajiny, aké to potom bude s jeho náboženským životom? Povedala by som, že rovnako zaujímavé! V tom najlepšom zmysle slova. 

Iona. tento ostrov sa Pánu Bohu fakt vydaril….

V Škótsku som prežila posledné týždne pôstu a Veľkú noc. A za to, že som tam mohla ísť do kostola, vďačím kľúčom od auta a mape, čo som dostala, a írskym misionárom, ktorí tam kresťanstvo priniesli.

začnime od tvrdých orieškov
Pred príchodom kresťanstva žili na území dnešného Škótska Piktovia. Bol to keltský národ, ktorý pomenovali Rimania. Piktovia znamená pomaľovaní alebo potetovaní ľudia . Ich jazyk sa doteraz nepodarilo rozlúštiť a tak o nich ani nevieme toľko, ako by sme chceli. Vieme však, že Rimania pri svojom ťažení Anglickom prešli ako nôž maslom, no Piktovia na severe, v Škótsku, boli tvrdší oriešok a takmer si na nich vylámali zuby.

navštívte Ionu…
O tom, ako sa Piktovia stali kresťanmi, začnem rozprávať z iného konca – doslova. Ostrov Iona totiž môže pôsobiť ako koniec sveta. Jeho pláže majú biely piesok a hovorí sa, že presne tam sa stretáva nebo so zemou. Nám tesne predtým, ako sme k nemu priplávali, začalo svietiť slnko a tej predchádzajúcej vete som v tej chvíli celkom uverila.

typická stavba Piktov – Broch; tu jeden z najzachovalejších

Na ostrove je Opátstvo založené 563 svätým Columbom. Do tej doby som vedela, že tých írskych misionárov bolo v tom čase viac, najviac sa spomínal práve tento, Columba, a preto som myslím od ostrova, čakala niečo výnimočné.

Audioguide (teda prenosný sprievodca v slúchadlách), čo som dostala v Opátstve  mi toho povedal viac, ako som možno chcela. Zrazu som namiesto rozprávania o šírení kresťanstva počúvala o uctievaní misionára. Predstavte si, ako stojíte na krásnych miestach a zdá sa vám, že tu by Boha malo byť viac cítiť… ale namiesto Boha to bolo len o človeku.  Columbove slovo bolo sväté už za jeho života, a ešte viac po smrti – ľudia slávili sviatky na jeho pamiatku, uctievali jeho hrob, jeho kosti… a počúvajúc toto, vo mne zostal len tupý zvláštne prázdny pocit z krásneho miesta. Pocit, že je niečo zle. (a prešiel až po tom, keď som vypadla z Opátstva a sadla som si do ruín bývalého ženského kláštora. stále to druhé rozoberám v hlave. zvlášť po tom, čo som nad oknami videla vytesané postavy žien s roztiahnutými nohami. podľa prečítaných informácií to v tej dobe veľmi častý a vychytený symbol hriechu. milé, že? aj keď potom som sa k týmto symbolom dočítala niečo úplne iné… a áno, bola to cirkev, ktorá to obrátila proti ženám. ale to je téma na inokedy.) 

Iona Abbey… choďte tam. a potom mi napíšte… som zvedavá

Samozrejme, ak by sme sa v našej viere riadili len pocitmi a intuíciou, mnohí by ďaleko nedošli, ale ako hovorí Sherlock Holmes, intuícia sa nesmie ignorovať. Reprezentuje údaje spracované príliš rýchlo na to, aby ich naša vedomá myseľ pochopila. (to znamená, že niečo máte v hlave, len o tom neviete..)
Tak som sa teda začala pýtať. A čo si myslím? 

neverte všetkému, čo počujete
Keď sa hovorí o príchode kresťanstva do Škótska, zvyčajne sa spomína hlavne Iona, ale to nie je presné, lebo tento ostrov je naozaj trocha od ruky. Existuje ešte jeden ostrov, kam sa pozornosť misionárov z Íska sústredila viac. Volá sa Lismore a pre Piktov to bolo najdôležitejšie sväté miesto. Okrem iného tam pálili a pochovávali svojich kráľov. Preto tam chcel ísť nielen Columba, ale aj ďalší írsky misionár menom Moulag.

moje zelené jedlo na Zelený štvrtok na Lismore u Livingstonovcov

…a zostaňte na Lismore
Existuje legenda, ktorá hovorí, že na ostrov sa plavili naraz aj Columba, aj Moulag. A keď Moulag mal pocit, že prehrá, vytiahol nôž, odrezal si prst a povedal, moje mäso a moja krv obsadili ostrov skôr, a ja mu v mene Pánovom požehnám! Nahnevaný Columba ostrov preklial, no Moulag to prijal s pokojom a Columbove negatívne slová obrátil na požehnanie.

Zdôrazňujem, legenda, aj keď neviem, v prospech ktorého z nich bola vytvorená, lebo z môjho pohľadu ani jednému nelichotí. Práve to by som totiž čakala, lebo sa zdá, že komusi kedysi dosť záležalo na tom, aby v pamäti ľudí zostal Columba a nie Moulag.
Svätý Moulag bol írsky šľachtic, založil viac ako stovku kláštorov a potom, nechajúc všetko za sebou, sa s dvanástimi nasledovníkmi vybral do Škótska. Namierili si to na Lismore, aby odtiaľ evanjelizovali Piktov. A podľa všetkého bol Columba jeden z mužov, ktorí Moulaga sprevádzali.

Na Lismore som prežila Zelený Štvrtok, jedla som s domácimi zelené jedlo (to som ich podľa našich tradícií motivovala ja) a väčšinu dňa som sa túlala po tom nádhernom zelenom ostrove. bola som aj v kostole, síce bol prázdny, ale otvorený. a z Lismoru, vďaka veľmi pôsobivému pádu na bicykli z kopca, mám pamiatku –  dve krásne jazvy.)

nazvime to seriózny marketing
Columba bol exulant a kajúcnik, nútený opustiť Írsko po sporoch, ktoré spustil a pri ktorých prišlo o život celkom dosť mužov. V priebehu dejín z neho síce urobili vodcu skupiny, ale je veľa historických dôkazov, ktoré hovoria, že si nezaslúži byť menovaný ako apoštol Piktov.

Lismore. tam chceli ísť všetci a ja chápem, prečo 🙂

Jeho návštev piktského územia je len niekoľko, a je tiež dosť pochybné, že tých ľudí obracal na kresťanstvo. Hlavný dôvod? Jednoducho nehovoril ich jazykom! (ako z neho mohli dejiny spraviť misionára aj napriek tomu, to mi stále nejde do hlavy.) Takisto piktský kráľ uprednostňoval Moulaga, lebo Columba namiesto záležitostí cirkvi sa stále viac miešal do politiky. Takže v konečnom dôsledku Moulag evanjelizoval veľké územia a Columba nevystrčil nohu odtiaľ, kde bol, lebo by mu to nemal kto prekladať.
Zdá sa, že Columba je slávnejší, lebo mal dobrého životopisca. V tom spomínanom životopise je aj zmienka aj o stretnutí s Lochneskou príšerou – podľa všetkého prvá zmienka o Lochneske – celkom slušný dôkaz, ako seriózne môžeme jeho životopis brať.

berte si príklad, všetci, čo ľuďom Bibliu otrepávate o hlavu!

ruiny hradu Coeffin, Lismore

Bez ohľadu na to, ako presne to s týmito dvoma bolo, jedna vec ma na írskych misionároch fascinuje, a to ich prístup k misii. Hovorila som, že Piktovia boli ťažký oriešok aj pre Rimanov, a každý človek, ktorý dokáže využívať Bohom mu dané dary (tu zvlášť myslím na rozum) vie, že hlavou sa múr nepreráža. Možno to niekedy vyjde, ale zvyčajne je jednoduchšie obzrieť sa dookola a v múre nájsť dvere.
Írski misionári sa naučili hľadať podobnosť medzi pohanstvom a kresťanstvom. Ukazovať na rozdiely jednoducho nefungovalo, preto radšej hovorili, ako to druhé prirodzene vyplýva z prvého. Konvertovanie ku kresťanstvu nebola konfrontácia – preto bolo aj výnimočne málo martýrov v tejto oblasti (ale nemyslím, že sa sťažovali). Bolo to skôr niečo ako vyššie vzdelanie. A fungovalo to. Áno, myslím si, že inšpirovať sa týmto prístupom by nám, hovoriacim o Kristovi neškodilo. Bez ohľadu na to, či máme šancu postúpiť k martýrom alebo nie.

kto hľadá, nájde
Mimochodom, ešte k Moulagovi. Iný svätec o ňom napísal, že bol svetlom v temných časoch Škótska. Jeho pozostatky boli prevezené na ostrov Lismore a tam stále stojí mini-katedrála nesúca jeho meno. (je stále otvorená a keď si tam budete robiť selfie, nikto vás nebude rušiť. hoci aj na Zelený štvrtok. vyskúšané. a keď som z nej vyšla, jediné, čo na mňa uprene pozerali, boli kravy 🙂
 Moulagov následník bol muž menom Livingstone, hlava škótskeho klanu MacLea. Táto rodina je dedičným držiteľom titulu, ktorý vôbec neviem preložiť do slovenčiny, a majú v opatere aj Moulagovu berlu (to je zahnutá biskupská palica). A znova mimochodom, ja ich poznám osobne. (občas si hovorím, ako to Ten Tam Hore robí, že mi vybaví takéto veci? miera pravdepodobnosti výskytu takýchto náhod je u mňa totiž dávno prekročená… neviem, ako. ale užívam si to. A EŠTE SOM NESKONČILA. aha.)