Vložení do Božích rúk je nová publikovaná kniha pohrebných kázní, na ktorej sme pracovali niekoľko mesiacov. Je preložená od našej drahej priateľky  Kristin Vindsetmo, ktorá pochádza z Nórska. Úvodný predslov ku knihe od Zuzany:

Keď chcete rozmýšľať o živote, začnite od smrti.

Nehovorím, že to je najpríjemnejší spôsob.

Ale na druhej strane, smrti sa zatiaľ nikto nevyhol.

A ak začneme od konca, možnože jasnejšie uvidíme, čo ešte môžeme mať pred sebou.

Mám vypestovanú zvláštnu slabosť pre pohrebné príhovory. Nie preto, žeby som mala rada pohreby. Ale fascinuje ma, čo takéto chvíle robia s ľuďmi. Smrť niekoho blízkeho je jedna z najťažších vecí, čo v živote absolvujeme. A aj keby možno bolo v takýchto chvíľach ospravedlniteľné myslieť len na seba, veľa ľudí robí opak. Siahnu až na dno svojich síl, svojho odhodlania a svojej viery… a myslia na svojich blízkych.

Samozrejme, je tiež veľa ľudí, čo sa pred tým všetkým doslova zamknú, a aj keď ich na nejakom pohrebe vidíte, oni tam v skutočnosti nie sú. Robia, čo treba, fyzicky sú tam, no aj tak nie sú prítomní. Ich hlava, ich srdce je niekde inde. Ale nedajte sa oklamať, ich to raz tiež dobehne.

A ďalšia kategória ľudí je tá, ktorými smrť niekoho pohne niekde v hĺbke. Vidím im na očiach, ako si uvedomujú konečnosť života. Ako rozmýšľajú sami o sebe a o tom, ako žijú oni sami. Ako počúvajú a doslova hltajú každé jedno slovo pohrebnej kázne. A ja v priamom prenose vidím, ako Božie Slovo zasahuje. Ako tam, kde hovoríme o konci, sa niečo nové zobúdza k životu.

Čím to je, že až keď nami niečo poriadne otrasie, začneme rozmýšľať o živote iným spôsobom? Keď sme šťastní, preplávame dňami bez toho, aby sme sa zastavili, aby sme si kládli závažné otázky, lebo nám to ani len nenapadne, sme spokojní a všetko je v poriadku. Viem, že to nie je múdre, ale aj tak to robím aj ja sama. A potom sa mi cnie za chvíľami, keď mi bolo ťažko a keď som tomu, čo znamená mať Boha blízko, naozaj rozumela.

Pre toto všetko a pre mnoho ďalších dôvodov si myslím, že vydať pohrebné príhovory bol výborný nápad. (Hovorím si, raz niekto bude kázať na mojom pohrebe a bolo by dobré , ak by tam prítomným aj niečo múdre povedal. Robiac na tejto knihe sa modlím, aby sa tak stalo.)

Nikdy by som nepovedala, že nejaké pohrebné príhovory raz opíšem ako milé. Ale tieto také sú, naozaj. Nie sladké, klamúce vety, ale milé úprimné slová pre tých, ktorí stratili svojich blízkych.

Kristin Vindsetmo

V Kristininom podaní Božie slovo hovorí do konkrétnych životov, nikdy to nie je všeobecná kázeň, ale slová povedané konkrétnym rodinám, konkrétnym ľuďom. V jej kázňach je Boh taký, aký skutočne je: zrozumiteľný, chápajúci a nadovšetko milujúci.

Kristin káže krátko, s čím súhlasím, lebo viem dobre, že keď sama sedím na pohrebe, moja schopnosť počúvať je značne obmedzená. Čím som mala bližšie k človeku, ktorého v tomto momente odprevádzam, tým menej vnímam. A sú pohreby, odkiaľ som si odniesla len jedno slovo, jeden obraz, jednu vetu. Ale aj to v tej chvíli stačilo.

Vo všetkých jej príhovoroch sú veci pomenované jasne. Nejde tu len o stratu a o vyrovnanie sa s ňou. Smrť je z pohľadu kresťanskej viery niečo viac, ako len to. A pohreby sú chvíle, keď svojich blízkych definitívne odovzdávame do Božích rúk. Nie, to nie je len fráza, lebo ak ste niekoho stratili a vaše srdce ste v tom procese neodložili len tak nabok, viete, ako veľmi to potrebujete počuť. Potrebujete vedieť, že to tak je.

Takisto som si uvedomila, že Kristinine vety nie sú len vety. Rozmýšľala som totiž o tom, vyznačiť dôležité myšlienky každého príhovoru. Musela som s tým však skončiť, uvedomiac si, že zvýraznená by nakoniec bola väčšina viet. Mnoho viet, ktorých sa môžete chytiť. A ak niekto odchádzal z pohrebu s tým, že si zapamätal len jednu jedinú vetu, poviem… viac vám dnes ani netreba.

V tejto knihe nájdete štyridsať pohrebných príhovorov. Štyridsať je symbolické číslo. Štyridsať rokov na púšti, štyridsať dní pôstu. Štyridsať možností rozmýšľať nad svojím životom.

Teda, tých príhovorov je štyridsať jeden, ale dva z nich patria manželom, a my sme si povedali, čo Boh spojil, človek nerozlučuj. A na niektoré veci je aj smrť krátka.

Štyridsať a jedna možností rozmýšľať nad tým, čo je potrebné. Štyridsať a jedna možností, ako sa nechať utešiť. Lebo bez ohľadu na to, ako veľa času prešlo od odchodu našich blízkych, chýbať budú stále. A ak ide o naozajstnú útechu, nepoznám lepšie slová, ako tie Božie. Áno, smrť nám berie tých, ktorých milujeme a nás to stále trápi, možno prežívame tú bolesť  stále dookola. Ale ako mi raz povedal jeden múdry človek, v takýchto prípadoch je smútok dôkazom lásky. Preto navrhujem, nechajme Boha, aby nám to pripomenul. Aby nás potešil. Povzbudil slovami, na ktorých pravdivosť som ochotná vsadiť život.

Keď  chcete rozmýšľať nad životom, začnite od smrti. Lebo nakoniec, práve smrť je nový začiatok.

Venované všetkým, ktorí potrebujú počuť, že prázdnotou, bolesťou a tmou to nekončí a že aj v utrpení a smrti má Boh posledné slovo.

Knihu si môžete objednať cez kliknutie na tento odkaz:

Objednajte si