Kým malé dievčatá vyrastú, naučíme ich, ako sa majú správať. Lebo poznáte to – občas sú príliš hlučné, temperamentné, divoké, jednoducho nesprávajú sa tak, ako by sa dievčatá správať mali. Vieme dobre, chlapcom sa niektoré veci prepáčia ľahšie, ako dievčatám. A tak, ako bezpečnostné opatrenie, všetkým malým dievčatám radšej pristrihneme krídla.

Chcela som písať o Márii Magdaléne, o tom, ako a prečo je tak. A rozmýšľanie nad ňou ma priviedlo oveľa ďalej. Lebo myslím, že to, čo urobili jej, sa v podstate deje stále.

blízko Neho

Mária Magdaléna je žena, ktorá sa v Biblii objavuje po Ježišovom boku. Je jasne spomínaná vo všetkých štyroch evanjeliách, teda u Matúša, Marka, Lukáša aj Jána.

Ježiš začal svoje verejné pôsobenie v Galilei (severná časť Izraela). Mal okolo seba svojich Dvanástich učeníkov, ale čo si možno ani neuvedomujeme, nesprevádzali Ho len oni. S Ježišom cestovali aj ženy. V evanjeliách je o tom dosť zmienok (podstatne viac ako kázní, ktoré som na túto tému počula). Napríklad Lukáš vo svojom evanjeliu hovorí, že okrem Dvanástich Ježiša sprevádzali aj ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. A ako prvá z nich je menovaná práve Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov. Jej prímenie, alebo ak chcete druhé meno, Magdaléna, je odvodené z miesta, odkiaľ pochádzala, ktoré sa volalo Magdala.

Zmienok o ženách, ktoré sprevádzali Ježiša, je vlastne tak veľa, že mám k tomu už rozpísanú samostatnú tému. Ale kým sa k nej dostanete –  keď nabudúce budete hľadať obrázok Ježiša s učeníkmi a budete sa chcieť držať Biblie, urobte to jednoducho – všetky tie, kde budú len muži, môžete pokojne zahodiť.

až keď iní zdymia…vidíme jasnejšie

Samozrejme (teda, nie naozaj samozrejme, ale len pre túto chvíľu), že väčšina pozornosti v evanjeliách bola na mužoch. Ale v Ježišovom živote prišla chvíľa, keď takmer všetci z tých mužov doslova zdymili. Prečítajte si príbeh o ukrižovaní a zistíte, že z Dvanástky pri Ňom do konca zostal len Ján. A až vtedy vidíme, kto tam naozaj je. To, že tam boli ženy stále a že zostali, vlastne vidíme jasnejšie vďaka mužskej zbabelosti.

(ja viem, že keď to napíšem takto, zase bude pár mužov dotknutých, ale úprimne, v tej chvíli, ako vám niečo také napadne, spýtajte sa sami seba, prečo sa stotožňujete s tými mužmi, čo zdrhli, a nie s Jánom, čo zostal? aj on bol muž a jemu všetka česť!)

Keď o týchto ženách píšem Lukáš, nespomína ich menovite, ale odvoláva sa na to, čo napísal skôr – ženy, ktoré Ho (Ježiša) sprevádzali z Galiley. Mária Magdaléna je prvá na zozname. Ono je to tak, že všetky štyri evanjeliá sa v mnohom líšia, keď rozprávajú o Ježišovom ukrižovaní. Ale všetky majú spoločný bod – Máriu Magdalénu. Tá je vo všetkých ako skala, ako pevný bod, na ktorom sa všetci zhodnú a o ktorom bez pochybovania všetci hovoria.

Zaujímavá je aj Jánova verzia, ktorý píše, že pod Ježišovým krížom stála Jeho matka, sestra Jeho matky, Mária Kleofášová a Mária Magdaléna. A podľa jedného novozmluvníka (to sú ľudia, ktorým sa podľa mňa už aj sníva v starej gréčtine) sa síce na prvý pohľad môže zdať, že Ján vymenováva štyri ženy. V skutočnosti sú však len dve – Ježišova mama a jej sestra, menovite Mária Kleofášová – Mária Magdaléna. Ak je to pravda, to by z MM robilo Ježišovu tetu. (nevieme to úplne naisto, ale je to podstatne pravdepodobnejšie ako ten hlod, že MM bola Ježišova manželka.)

prvá pri najväčšom zázraku

A po ukrižovaní prichádza vzkriesenie. Asi najlepší príbeh celej Biblie. Matúš, Marek a Ján jasne v to ráno pri hrobe spomínajú Máriu Magdalénu, Ján dokonca tvrdí, že tam bola jediná. Trocha ma prekvapilo, že práve Lukáš na tom mieste spomína ženy všeobecne, ale hneď o pár riadkov ďalej ich aj one menuje. A áno, MM je medzi nimi. A preto si myslím, že vynechať Máriu Magdalénu z príbehu o vzkriesení je rovnaké barbarstvo ako vynechať Jána spod kríža alebo Petra z príbehu, ako sa k Ježišovi nepriznal.

Čo ma úprimne mrzí, je, že Mária Magdaléna nemá miesto v inom zozname. Apoštol Pavol (hej, to bol ten chlapík, čo kresťanov najprv prenasledoval a osobne bol pri ukameňovaní jedného z nich) v jednom zo svojich listov vymenováva svedkov vzkriesenia.

Chápem, to bola doba, ktorá veľmi nefandila ženám a ani ich nebrala ako rovnocenné mužom, tobôž nie z hľadiska svedectva. A Pavol veľmi chcel, aby všetci brali svedectvo o Kristovi ako hodnoverné! Mnohí vykladači Biblie si myslia, že to bol ten dôvod, prečo Pavol z toho zoznamu ženy úplne vynechal. Ale možno, ak by Pavol vedel, že na základe tohto si z toho niektorí tupci v dejinách vyvodia úplne iné dôsledky, asi by si to rozmyslel.

Odhliadnúc od mojich (uštipačných) poznámok, všetko to, čo som zatiaľ spomenula, znie veľmi dobre. Ako sa teda z niekoho, kto bol tak blízko Ježišovi, stala prosímpekne šľapka?

z Biblie?

Našla som dva možné dôvody, spomenuté v evanjeliách, na základe ktorých si niekto môže myslieť niečo podobné.

Ten prvý možný je zmienka o siedmich démonoch, ktorých Ježiš vyhnal z Márie Magdalény. V prvom rade, prosím, nezabudnime, že vnímanie týchto vecí sa v priebehu dejín zmenilo. (to by bolo na dlho…) Takže keď v príbehu spred dvetisíc rokov počúvame o démonoch, môžeme si predstaviť všeličo. Najčastejšie hriechy, ku ktorým máme sami blízko. Áno, smilstvo! Áno, presne, s tým mala Mária Magdaléna problém! (to nie ja, to je vaše podvedomie.) Ale ozajstný problém je, že keď hľadáme podklad k tomuto mysleniu, k spojeniu smilstva alebo cudzoložstva v akejkoľvek súvislosti s MM, v evanjeliách nenájdeme ani mäkké f.

Druhý dôvod, prečo mohla Mária Magdaléna získať povesť, akú mala, je presne kvôli tomu, čo robila správne. Stačí si pospájať viacero súvislostí tak, aby vám to vyhovovalo – a – sledujte: – Čo robili ženy v Ježišovej spoločnosti? Samozrejme, neboli ako učeníci, lebo boli len ženy. Tak čo tam robili? Podporovali ich misiu. Finančne. Ak by nejaká žena prišla k majetku vydajom, myslíte si, žeby ju manžel pustil z domu? (žeby akúkoľvek vydatú ženu manžel pustil z domu?)  Takže ak žena nebola vydatá a mala peniaze – ako k nim došla? Jediná logická možnosť je, že bola prostitútka.

Znie vám táto teória logicky? Áno? ….. a pritom je to taká blbosť! (ja viem napísať veľa logicky znejúcich nezmyslov. a podľa toho, čo čítam, zjavne nie som jediná…) Táto teória má toľko trhlín, že sa ani nebudem obťažovať ju vyvrátiť. Všetkým, ktorí si to budú myslieť aj napriek tomu, chcem pripomenúť jeden biblický text, kde sa píše, že z plnosti srdca hovoria ústa.

zlepenec

Z toho, čo sa o MM napísalo, sa nič poriadne nedokázalo. Ale ešte tu je jedna možnosť, ako “trocha pozmeniť” jej povesť. Stačí spojiť pár textov. Mária Magdaléna bola tá, ktorá šla v nedeľu ráno k hrobu pomazať Ježišovo telo. Motív pomazania sa objavuje aj v ďalšom príbehu. V Markovom aj v Matúšovom  evanjeliu sa spomína, že týždeň pred Ježišovou smrťou za ním prišla žena s alabastrovou nádobou plnou nardu. Tú rozbila, olej Mu vyliala na hlavu a keď nejakí z učeníkov mali premúdrelé pripomienky, Ježiš na jej obranu povedal – vopred pomazala moje telo na pohreb. Nikde v týchto príbehoch nie je označená ako hriešnica. V Jánovom evanjeliu je dokonca tá žena menovaná – volá sa Mária. Bola to Lazarova sestra, teda Mária z Betánie, nie Mária z Magdaly .

Nie, tento príbeh o pomazaní neznie ako niečo, s čím by sme mali problém. Ale niekto si povedal, Mária ako Mária, pomazanie ako pomazanie, a k týmto všetkým príbehom prilepil ďalší. A práve tu je pes zakopaný!

Je to príbeh, ako jeden z farizejov pozval Ježiša ku stolu. Dozvedela sa to aj hriešnica, ktorá žila v tom konkrétnom mieste, a do farizejovho domu priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. Pristúpila s plačom k Ježišovým nohám, máčala ich slzami a utierala svojimi vlasmi. Bozkávala Mu ich a natierala voňavým olejom. (samozrejme, že farizej, ktorý Ježiša do svojho domu pozval, vedel, čo je to za ženu. vraví, keby si bol prorok, vedel by si…. ale Ježiš tú celú situáciu obráti naopak a porozpráva farizejovi podobenstvo o tom, že ľudia, ktorým bolo viac odpustené, budú viac milovať toho, ktorý im odpustil. potom vyzdvihne ženino chovanie, lebo síce farizej ho pozval ku stolu, no nesprával sa tak, ako sa to od hostiteľa očakávalo. no a žene hriešnici Ježiš nakoniec vraví, choď v pokoji, tvoja viera ťa zachránila.)

A ešte stále som s týmto zlepencom neskončila! U Jána je ďalší príbeh, o bezmennej cudzoložnici, ktorú priviedli pred Ježiša s otázkou, tak čo, ideme kameňovať? No a predstavte si, ako niektorí tento príbeh vidia – hriešnica ako hriešnica – a nemajú problém pripísať to Márii Magdaléne na účet. A síce od témy, ale márnosť! Tí muži v tomto príbehu ma neskutočne vytáčajú! Lebo tá bezmenná cudzoložnica tam stála sama. Rozmýšľajme logicky – spáchala cudzoložstvo. Ale akokoľvek chceme, aj keby sme sa pokrájali a postavili na hlavu, usvedčené cudzoložstvo si vyžaduje prítomnosť druhého človeka. A tá žena tam stála sama!! Muža, ktorého našli s ňou, nikto pred Ježiša neprivliekol a ani ho nikto nechcel kameňovať. (ak vám toto znie feministicky, tak mi prosím pekne nájdite príbeh, kde by z cudzoložstva obvinili len muža.)

čo všetko môže cirkev pokaziť…

Už Origenes (narodil sa cca  rokov po Ježišovej smrti) a po ňom Ján Zlatoústy tvrdili, že Mária Magdaléna bola úplne nevhodným svedkom Ježišovho vzkriesenia. Zdá sa, že nejaké tie prekrútené správy o jej živote existovali už vtedy. (a ja mám NESKUTOČNE SILNÉ NUTKANIE napísať viac o tom, čo som našla – ako sa cirkev na začiatku správala k ženám… ale to by som s MM dnes neskončila. ale ešte na to príde rad.) 

A potom prišlo šieste storočie a pápež Gregor Veľký, ktorý Máriu Magdalénu a ženu hriešnicu spojil do jednej postavy. Z toho, čo som o Gregorovi čítala, verím tomu, že mal k tomu dobré a úprimné úmysly. Hovorím si, občas si možno všetci trocha domýšľame, čo by mohlo byť a chceme aj odpovede, ktoré sa v Biblii nie sú. Vraj bolo v tom čase a v tej ich konkrétnej situácii potrebné  mať príklad kajúceho hriešnika. Niekoho, kto naozaj radikálne zmenil svoj život. Nech sa ukáže sila pokánia! Ale v konečnom dôsledku to vypálilo veľmi zle. Odvtedy je Mária Magdaléna, ospravedlňujem sa za výraz, oficiálne šľapka.

A už keď sme pri tej túžbe ukázať niekoho, koho život sa radikálne zmenil, prečo nie apoštol Pavol? On bol predtým Saul, prenasledoval kresťanov, posielal ich na súdy, možno aj na smrť a pri smrti jedného z nich, Štefana, aj sám bol. A jeho život sa vďaka Ježišovi zmenil úplne opačným smerom! A na rozdiel od Márie Magdalény toto všetko v Biblii je. Tak prečo nebrať ako príklad úspešného kajúcnika jeho? Lebo je chlap? Alebo preto, že v našich hlavách je rozťahovanie nôh ešte stále väčší hriech, ako zabitie niekoho? (ak sa teraz nad mojim slovníkom pohoršujete, prosím, nájdite si na čítanie niečo iné.)

na východe inak

V žiadnom prípade však nechcem krivdiť všetkým cirkevným predstaviteľom. Lebo aby ste vedeli, len Západná cirkev tvrdila o Márii Magdaléne, že je prostitútka.

Ale v prvom rade – predstavte si, cirkev tu na zemi nie je len jedna, a to nehovorím len o nás protestantoch/tvrdohlavých odpadlíkoch. Občas by sa zišlo ľuďom prečítať si históriu. A nie, ani to, že nejaký kardinál menom Humbert v roku 1054 preklial Východnú cirkev, ani to z tej rímskokatolíckej nerobí jednu jedinú. A zvlášť teraz to chcem zdôrazniť, lebo pravoslávnym nikdy nenapadlo z Márie Magdalény urobiť exemplárnu hriešnicu. Ak máte nejakého pravoslávneho vo svojej blízkosti, teraz je ten správny čas, aby ste mu potriasli rukou a pogratulovali.

a prekvapenie na záver

Tak som si otvorila ústa a povedala, čo mám na srdci, a ak ste to v zdraví prežili až dotiaľ, mám jednu dobrú správu na záver. Ak ste sa pýtali, ako niekto môže tvrdiť niečo, čo v Biblii nie je, chcem vám povedať, že dnes to už nikto netvrdí. Je to oficiálne, aj rímskokatolícka, aj protestantské cirkvi už zhodne tvrdia, že sú to odlišné ženy – žena hriešnica, Mária z Betánie a Mária Magdaléna sú tri rôzne osoby. Teda už oficiálne MÁRIU MAGDALÉNU ZA ŽENU HRIEŠNICU NEMôŽE OZNAČIŤ NIKTO.

Problém je s tým neoficiálnym. Len uvažujte! Koľkokrát ste Máriu Magdalénu počuli označiť za ženu hriešnicu vy? A s takýmto prístupom k nej sa viažu mnohé a mnohé ďalšie veci, ktoré…. jednoducho…. nie sú v poriadku. (fakt by bolo pekné, ak by ľudia, ktorí Bibliu vykladajú, ju aj seriózne študovali.)

…

Kým malé dievčatá vyrastú, naučíme ich, že si musia dávať pozor na všetko, čo povedia a urobia, lebo všetci okolo nich ich budú súdiť podstatne tvrdšie, ako chlapcov. Zvlášť v súvislosti s tým, o čom sa vlastne nahlas nikde nehovorí. Lebo my sme to v nejakom zmysle zažili tiež, a keď vidíme, čo dejiny urobili s príbehom Márie Magdalény, vlastne ani nie sme prekvapené.

Ale niektoré veci by sme mali povedať nahlas. (nie to, na základe čoho majú niektoré ženy takú povesť, na toto kašlem, na vynášanie súdov je tu predsa Boh.)

Povedať nahlas to, že ŽENY DO CIRKVI PATRIA. SÚ JEJ NEVYHNUTNOU, NÁDHERNOU, ROVNOPRÁVNOU SÚČASŤOU. Možno to nie vždy všetkým vyhovuje, ale viete čo? Nič. to jednoducho nie je podstatné. Lebo my ženy sme neboli stvorené podľa túžob mužov, ale podľa toho, aké si nás želal mať Boh.