No vážne nie. Ak by som ešte nedávno hľadala príbehy žien, Novú Zmluvu by mi ani nenapadlo otvoriť! Tam je Ježiš, prvá cirkev, a všade samí muži. Po príbehy žien som chodila inde. Až kým som nezmenila názor.

Niežeby som objavila nejaké tajné knihy, skryté evanjeliá alebo čosi podobné. Len som zistila, že príbehy žien tam boli celý čas. A ja som bola naučená ich prehliadať, lebo tak to robili všetci. Že nie? Tak mi prosím povedzte, kedy naposledy (alebo kedy vôbec) ste počuli kázeň o ženách sprevádzajúcich Ježiša. (nie, Veľká Noc sa nepočíta, veď vtedy muži zbabelo zdrhli a ak by nebolo žien, tak niet o čom hovoriť.)

Jana, Johana – alebo ako je to v gréckom origináli Ioanna – je toho dobrým príkladom. V živote som nezažila, žeby niekto pri nejakej malej Janke vykrikoval, jeej, vy ste jej dali biblické meno, alebo aby vôbec niekto toto meno kvôli Biblii vôbec zvažoval. A pritom je to veľká škoda, lebo MENO JANA V BIBLII JE a ešte k tomu JANA BOLA DÔLEŽITÁ.

som Jana a možno aj vy nosíte moje meno

Jana (zostanem pri tejto verzii mena, hlavne preto, lebo je u nás používané asi najčastejšie) je v Biblii spomínaná dvakrát. V obidvoch zmienkach je Jana súčasťou zoznamu viacerých žien.

Lukáš (8,1-3) píše: Potom (Ježiš) chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali.

(chcem poznamenať, že ak vo vašom preklade máte slovo “dvanásti” s veľkým D, v gréckom origináli tak nie je. a áno, myslím si, že keď píšem o ženách, ktoré sú prehliadané na úkor mužov, je táto poznámka na mieste.)

A potom príbeh vzkriesenia (L 24,10): Bola to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom.

Len dve zmienky. Na prvý pohľad, žiaden príbeh, len okrajové informácie. Väčšina cirkvi sa tvári, že táto informácia má rovnakú dôležitosť, ako to, čo jedli na raňajky. A ja som to videla rovnako a dnes môžem povedať, aká som rada, že som to nevidela správne. (mimochodom, ja som na raňajky mala ovsené vločky s kopou škorice. informácia pre všetkých, ktorí si myslia, že čítanie o biblických ženách je na rovnakom stupni dôležitosti.)

som manželka dôležitého muža (a viem, že som dôležitá aj bez neho)

Jana je manželka Chúzu, ktorý mal niečo spoločné s Herodesom. Bol to jeho úradník, správca alebo presnejšie, hospodársky správca – záleží na tom, aký preklad máte otvorený. Ani vám to neznie veľmi pôsobivo? Ani jeden z tých to prekladov nie je dostatočný, kedže táto funkcia a jej význam sa nedá preložiť jedným slovom. Chúza spravoval Herodesovu domácnosť, čo zďaleka nespočívalo v týždenných nákupoch a riadení upratovania. Bola veľmi významná a vplyvná politická funkcia. Aj kvôli tomu, že Herodes bol, kto bol.

Jeho celé meno je Herodes Antipas a jeho otec bol Herodes Veľký.  Od neho začnem. Pre neho ešte jeho otec (a Antipasov starý otec) získal dobré postavenie, ale čím naozaj on sám zapôsobil na Rimanov (ktorí vtedy toto územie ovládali) bola razancia, ako zakročil proti vzbúrencom. A poviem vám, už keď zapôsobil na ľudí, ktorí boli preslávení brutálnymi trestami, to muselo byť niečo. Mariamne si vzal kvôli jej vplyvnej rodine (bez ohľadu na to, že už ženatý bol, ale vyhnanstvo to vyriešilo) . Postupne dal zavraždiť svojho švagra, svokra, manželku a  troch zo svojich synov (a to som určite ešte niekoho vynechala). A áno, bol to ten Herodes, ktorý sa bál novonarodeného Mesiáša, že dal vyvraždiť všetky deti v Betleheme.

Synom Herodesa Veľkého bol Herodes Antipas. Spravoval územie, ktoré sa volá Galilea. S jeho menom je spájané ďalšie meno – Herodias. Tá bola tiež z rodiny, vydali ju  za Herodesovho brata, ktorý bol zároveň aj jej strýko, a spolu mali dcéru Salome. A áno, kvôli tomu celému a jeho (požehnanej) neschopnosti mať zavreté ústa, prišiel Ján Krstiteľ o hlavu. Áno, presne! Janin manžel bol správcom domácnosti tohto chlapíka, ktorý mal láskavosť, milotu a srdečnosť jednoznačne v rodine. (ups.)

som v komplikovanej pozícii (a vy si stále myslíte, že váš život je zložitý?)

Nasledovať Ježiša v Janinej pozícii chcelo odvahu. Nielenže bola v stávke bezpečnosť jej samej, ale aj jej manžela a celej rodiny. Nevieme si asi dôsledne predstaviť situáciu, v ktorej bola. Možno ako cesta cez zamínované územie a dúfanie, že aj na konci zostanem vcelku.

Na jednej strane bol Herodes Antipas na Ježiša úprimne zvedavý. Vieme, že jeho dvor sídlil v Tiberias, a tam Ježiš nikdy neprišiel. Tiberias bolo mesto vystavané na pôvodnom židovskom cintoríne a teda pre Židov bolo nečisté. Preto, vtedy keď sa už neskôr blížilo k Ježišovmu ukrižovaniu (hádam som nikomu dopredu neprezradila dej) a prebiehal súdny proces, Pilát poslal Ježiša ako muža z Galiley za Herodesom. Herodes bol práve v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval. Veď už dávno ho chcel vidieť, pretože o ňom počul, a dúfal,  že ho uvidí urobiť nejaký zázrak.

A na druhej strane, nezabúdajme, bol to Herodes. A nikto nepochyboval o tom, ako jednoducho je pre neho niekoho pripraviť o hlavu.

Tak ako to, že Jana – aj napriek tomu všetkému – sprevádzala Ježiša? Jedna verzia hovorí, že v tej dobe už bola so svojím manželom rozvedená. Hej, to by bolo jednoduché vysvetlenie, ak by sme na to mali nejaký podklad, ale Biblia nič také nehovorí. Robiť rýchle uzávery lebo sme pohodlní rozmýšľať je niečo, čo by sme si všetci mohli odpustiť. (a to píšem nie preto, žeby rozvod bola vtedy tak šokujúca vec. napríklad u Lýdie to bola jedna z reálnych možností, ale u Jany nie.)

Vysvetlenie možno ponúka iný text, z iného evanjelia. U Jána v 4.kapitole sa píše o kráľovskom úradníkovi, ktorý mal chorého syna. (Ježiš bol vtedy v Kafarnaume a z Tiberias to nebolo ďaleko. pozrite si googlemaps.) Situácia bola naliehavá, chlapec umieral. A Ježiš jednoducho povedal, choď, syn ti žije. Výsledok tohto príbehu je chlapec, ktorý sa vyhol smrti a domácnosť, ktorá celá uverila v Ježiša.  Slovo, ktoré je tu použité na označenie tohto muža, je iné, ako slovo, ktoré sa spomína u Janinho manžela. Ale ľudia, ktorí o gréčtine vedia viac ako ja, tvrdia, že obidve sa vtedy používali pre jeden a ten istý úrad. To by znamenalo, že nielen Jana, ale aj celá jej rodina boli Ježišovými fanúšikmi. (a prečo Ján neuviedol mená? pravdepodobne preto, že v dobe písania jeho evanjelia už začínalo prenasledovanie kresťanov a on si povedal, radšej nie…mimochodom, podľa tradície Chúza nakoniec svoju pozíciu aj tak stratil. ale je reálne možné, že mu to bolo jedno.)

pomáham presne tak, ako to odo mňa On chce….

Pri písaní tohto blogu som svedomito prečítala všetky komentáre, čo mi prišli pod ruku, knižne aj online, a púšťala som si všetky možné videá, ktoré by s Janou mohli súvisieť. Až to nakoniec skončilo tak, že som sa v nedeľu poobede pri jednom naozaj úprimne naštvala (a hodinu pozerala politické komentáre Johna Olivera na ukľudnenie). Lebo niektorí chlapi, komentujúci Bibliu, sú schopní vytiahnuť grécke slovíčko a použiť ho tak, aby to vyhovovalo ich predstave postavenia žien v cirkvi (niečo ako “drž hubu a krok”, len vyjadrené trocha zbožnejšie. moja chyba. nabudúce viem, že nič produktívne nemôžem čakať od muža, ktorý si – podľa jeho trička usudzujúc – zjavne myslí, že má podstatne širšie ramená ako v skutočnosti. jaj ale že som jedovatá.)

Ale po poriadku. O skupine žien, ktoré nasledovali Ježiša, je povedaných pár vecí. V prvom rade, všimnite si v kontexte, nasledovali Ho už od Galiley, teda od začiatkov Jeho pôsobenia. Nestali sa Jeho fanynkami keď Jeho popularita rástla (odpustite mi tie svetské výrazy), ale verili v Neho podstatne skôr.

Ďalej, Ježiš niektoré z nich z niečoho uzdravil, od posadnutia démonmi až po fyzické choroby. Nevieme, čo presne sa týkalo Jany, možno všetko, možno nič. A možno, ak ten príbeh v Jánovi je o jej rodine, tak zachránil jej syna. Dedukovať z toho, čo nie je napísané, môže byť zaujímavé, ale určite nech vás nepomýlia tí, čo sa tvária, že sú to fakty.

A hlavne – čo robili všetky tie ženy v Ježišovej spoločnosti? V slovenčine závisí na tom, aký preklad si otvoríte. A nedám si pokoj a nedám, lebo ako hovoril náš učiteľ gréčtiny, KAŽDÝ PREKLAD BIBLIE JE AJ JEJ VÝKLADOM. (a on, ako šéf prekladovej komisie pre ekumenický preklad asi vedel, o čom hovorí.) Takže ženy v spoločnosti Ježiša a učeníkov (teraz myslím mužov): posluhovali im z toho, čo mali -vypomáhali zo svojich prostriedkov –  pomáhali im svojim majetkom. (nedá mi nepodotknúť, že asi najslabší, prvý, je evanjelický preklad. posledný preklad je ekumenický.)

Sloveso, ktoré je v gréčtine použité, je diakoneo a znamená slúžiť. Keď ste si predstavili to, čo (možno) vidíte okolo seba, tak tie ženy Ježišovi a učeníkom tak maximálne kupovali pivo a štopkali ponožky. A aké by to bolo jednoduché a žiadne feministické (fujfuj) myšlienky do vecí viery nemusíme vnášať, nie? No nie. Lebo viem, že existujú muži, ktorí nemajú žiaden problém so samostatne mysliacimi, samostatne veriacimi ženami a že to neohrozuje ich ako mužov. Veľmi sa teším, že sa jedného krásneho dňa sa budú ozývať hlasnejšie. Tiež si nemyslím, že práve tie činnosti, ktoré najčastejšie vykonávajú ženy, tá mravčia, opakujúca sa, únavná a občas aj špinavá práca je niečo dehonestujúce. (práve naopak. všetka úcta tým, ktorí to robia s láskou.) Ide o to, že sloveso diakoneo  sa spája aj so službou stola aj so službou slova. A aj Ježiš, keď hovoril o sebe a o svojej úlohe, použil rovnaké sloveso. Takže si nemyslím, že úloha žien pri Ježišovi bolo len lietanie mužom okolo, ehm.  Zaujímavé je, ako málo muži hovoria o tom, že ženy možno aj kázali. Hlavne, keď som dnes pri Jane, so svojím postavením nič podobné nerobila doma a veľmi vážne pochybujem, že to robila pri Ježišovi. Hlavne si to myslím preto, lebo je doslova napísané, že slúžila so svojimi finančnými prostriedkami.

…a svojou pomocou staviam všetko na hlavu

Takže sme pri tom. Jana, a iné ženy s ňou, mali svoje vlastné finančné zdroje, nezávislé na svojich otcoch, bratoch alebo manželoch. Jeden komentár použil výraz “nezávislo bohaté”. Takže ak to poviem inými slovami, Ježiš a Jeho učeníci (teraz myslím mužov) boli vydržiavaní bohatými ženami. Schválne som použila tieto slová, lebo presne tak to mohli mnohí vidieť. V evanjeliách sa spomína nejaká spoločná peňaženka, ale to sa po prvé, netýka peňazí týchto žien, a po druhé, sotva by to celej skupine stačilo na tri roky cestovania po krajine. Všeobecne to bol muž, ktorý nosil domov peniaze, a zrazu je to naopak? Celé to znie poriadne nevhodne a obrátené úplne nesprávne, ale presne o tom bola Ježišova služba. Nie je muž ani žena, ale všetci sme jedno v Kristovi. A neviem, či si uvedomujete, aká dôležitá tá finančná podpora žien bola! Boli to ich peniaze, ktoré udržiavali v pohybe celé Ježišovo pôsobenie a boli to ich peniaze, ktoré zmenili dejiny. Doslova. V tom je Jana a všetky ostatné ženy okolo Ježiša inšpiráciou. Naše zdroje tiež môžu zmeniť svet. A mali by sme už dnes uvažovať, do čoho (alebo do koho) ich investujeme. Možno je tu pre niektoré príležitosti obmedzený čas. Napríklad na niečo máte tri roky a dosť.

Ježiša počúvam a nasledujem

Do jednej veci už som priebežne trocha rypla, a síce sa nechystám rozobrať to celé teraz, ale kvôli všetkým Janám to jednoducho musím spomenúť.

Ženy, ktoré nasledovali Ježiša, boli nielen Jeho podporovateľky a fanynky, ale aj Jeho učeníčky.  Jasné, väčšina ľudí pozná len Dvanástich – dokonca to píšeme s veľkým písmenom na začiatku. Ale medzi učeníkov úplne jasne patrili aj ženy. Dnes jeden príbeh, Matúšovo evanjelium. Keď Ježiš hovoril k davom, Jeho matka a bratia stáli vonku a chceli s Ním hovoriť. (a Ježiš pravdepodobne vedel, že by to z viacerých dôvodov nebola plodná debata.) A vtedy ukázal rukou na svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka  a moji bratia.  Jeden múdry pán menom Kenneth Bailey napísal: “V kontexte Blízkeho Východu, rečník, ktorý ukazuje na dav mužov, môže povedať, toto sú môji bratia, strýkovia a bratranci. Ale nemôže povedať, toto je môj brat, moja matka a moja sestra.  Text špecificky udáva, že Ježiš v tej chvíli ukázal na svojich učeníkov, ktorých oslovil mužskými a ženskými pomenovaniami. To jasne ukazuje, že učeníci pred Ním boli aj muži aj ženy.”

(a teraz vám nechám chvíľu….)  

….a vôbec to nemám jednoduché! lebo stále sú tu ľudia, čo si myslia, že sú viac ako Ježiš

Predstavte si, aké by to bolo dnes, ak by žena z bohatšej triedy cestovala po krajine s mužmi, ktorí patrili do tej najspodnejšej. (nechcem upresniť, toto sa nemá nikoho dotknúť, len ukázať, že niektoré veci sa príliš nemenia.) Predstavte si, že žena, zvyknutá na najlepšie veci, by všetok ten komfort opustila a riskovala by svoje postavenie, povesť, manželstvo, všetko. A predstavte si, že ľudia, ktorí by tú ženu stretávali, by si nielenže jej obeť nevážili, ale ešte by sa na ňu mnohí škaredo pozerali, kvôli jej manželovi a jeho práci. A vy by ste sa možno ani nečudovali… lebo čo iné čakala.

Jana to nemala jednoduché, tvrdohlavo riskovala, a zjavne bola z tých ľudí, ktorí keď sa rozhodnú, už idú priamo za tým, čomu povedali áno. Ale ako významné to bolo! Predpokladáme, že Jana a jej manžel boli zdrojom informácií z Herodesovho dvora, že to vďaka nim vieme o Ježišovom procese to, čo vieme (spomeňte si na Janu pri najbližšom čítaní Pašií!). Keď bol Ježiš ukrižovaný, s veľkou pravdepodobnosťou bola aj tam, áno, vtedy, keď sa Jeho Dvanástka zľakla a zdymila (česť výnimke). Máme dôvod si to myslieť, lebo v skupine žien, idúcich v nedeľu ráno k Ježišovmu hrobu, bola tiež. A neviem, či to vieme oceniť, lebo sprevádzať usvedčeného zločinca pri poprave moholo veľmi ľahko spôsobiť, že skončíte rovnako, ako on. To vzkriesenie bol myslím bonus za piatok… lebo už niekto nikdy nezažije to isté, čo zažila Jana a ostatné ženy v to ráno.

a na záver, meno

nosím v mene milostivého Boha 

To je to, o čo mnohé Jany (a aj mnohí Jánovia) už čosi vedia, a ja to s radosťou ešte dotiahnem trocha ďalej.

Ja som síce spomínala gréčtinu ako jazyk Novej Zmluvy, ale meno je pôvodne hebrejské.  Ženská verzia hebrejského mena Johanan (alebo po slovensky Ján) v hebrejčine je Joanna יוחנה. Meno sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je Yah – skrátená forma  יהוה čo je Božie meno. Druhá časť mena pochádza zo slovesa byť milostivá, prejaviť niekomu priazeň. A hebrejčina je v tom fascinujúca, že jedno slovo významovo vedie k mnohým ďalším. (niečo ako dvere do Narnie.)

V Biblii toto sloveso vyjadruje srdečnú odpoveď niekoho, kto má niečo dať tomu, kto má núdzu. Väčšinou ide o to, čo Boh robí pre človeka.

Veď Boh ma milostivo obdaril tak, že mám všetko.

Pozdvihni ma podľa svojho slova.

Mužské podstatné meno s týmto zložením znamená milosť alebo pôvab (v spojení s výzorom). Používa sa aj v spojení “nájsť milosť v očiach niekoho”.

Kiežby som tak našiel milosť v tvojich očiach!

Poznám ťa podľa mena, a našiel si priazeň aj v mojich očiach.

Príslovka חנם znamená slobodne, bezplatne, márne, bez príčiny, nezaslúžene. Prídavné meno חנון znamená milostivo a používa sa len v súvislosti s Bohom.

Milostivý je Hospodin a spravodlivý, náš Boh sa zľutováva.

Ženské podstatné meno חנינה znamená milosť a תחנה tiež znamená milosť alebo prosba.

Nech sú Tvoje oči otvorené k úpenlivej prosbe Tvojho služobníka a k úpenlivým prosbám Tvoho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo k Tebe budú volať.

Hospodine, čuj moju modlitbu, naslúchaj môjmu úpeniu, vyslyš ma pre svoju vernosť, pre svoju spravodlivosť.

❤Všetky Jany, a Johany a takisto aj Ivany (a všetky ostané verzie tohto mena) v svojom mene nosia kľúč do neba. Máte v mene milosť, ktorá neprichádza k nikomu za zásluhy a dobré skutky (to by sme ďaleko nedošli), ale preto, že keď sa na nás díva Boh, nevidí v prvom rade naše chyby. Vidí nás, vidí to, akí sme pre Neho vzácni a vidí, ako nás miluje. (a všetko ostatné medzi tým a o tom, ako sme to dostali, je Ježišov príbeh.)