Myslím, že ich je dosť. Príkladov toho, ako ženy vedia byť jedna k druhej zlé.  V Snehulienke žiarlivá kráľovná, v Perníkovom domčeku pre Marienku ježibaba, v Popoluške nevlastné sestry a hlavne macocha. Pár príkladov nájdeme aj v Biblii, a pár ďalších vo vlastných skúsenostiach. Lebo, nebudeme sa tváriť, že to tak nie je. No na druhej strane, aj dobré príklady existujú. Aj v Biblii.

Minule som písala o Márii, o anjelskej návšteve a o tom, ako sa jej otriasol celý svet. Stále si myslím, že si nedostatočne uvedomujeme, o čo šlo. Že to nebol krásny dojímavý príbeh, ale Mária bola zatiahnutá do vojny. Do sveta, ktorý si žije svojimi vlastnými pravidlami, kde ľudia s potešením škodia svojim najdrahším aj sami sebe, kde sa málokto skutočne zaujíma o Boha… tam Boh posiela svojho Syna.

Proste, ako keby ste svoje milované dieťa poslali do štvrte plnej kriminálnikov, zlodejov a drogových dealerov, kde je každý ozbrojený a väčšina prítomných má slabé nervy. Ak by som to ja považovala za úplne  nutné, asi by som svoje dieťa v nepriestreľnej veste posadila do obrneného transportéra a obklopila ho ľuďmi, čo vedia strieľať rýchlejšie, ako ostatní myslieť.

Už som veľmi ďaleko a už to vôbec neznie ako vianočný príbeh, na ktoré ste zvyknutí? Tak si zvyknite. Lebo to, čo ide Boh urobiť, je smrteľný zásah do územia Nepriateľa. A myslím si, že Jeho Syn takú ochranku mal, len nebola viditeľná ľudským očiam. Veď nakoniec ako apoštol Pavol píše, náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti … pánom sveta tejto temnosti… Takže nebezpečný príbeh. A kde sme začali? Pri Márii a pri tom, že bola vtiahnutá do vojny.

osamelý bojovník je mŕtvy bojovník

Dvaja evanjelisti rozprávajú o veciach okoko Ježišovho narodenia, každý z nich však po svojom. Ku každému sa dostala iná časť príbehu, ktorý chceli podať ďalej. Predpokladám, že ešte skôr, ako sa o Máriinom tehotenstve dozvedel Jozef, sa Mária vydala k Alžbete. Zo severu Izraela dole a do hôr. Predpokladajme, že to nebol Ain Karem pri Jeruzaleme, ale Hebron kam šla (písala som o tom minule). Ak si otvoríte GoogleMaps a naťukáte trasu z Nazareta do Hebronu a kliknete na ikonku chodca, vychádza to približne na 200 kilometrov. Celkom slušná vzdialenosť pre tehotnú ženu! Nehovoriac o tom, že Izrael je pekne hornatá krajina. No na druhej strane, sú ľudia, ktorí za to stoja. Ako pre Máriu Alžbeta.

Alžbeta s Máriou boli príbuzné, a vieme do vďaka anjelovi a jeho rozhovoru s Máriou. Keď sa ona pýta, ako sa to stane, veď nepoznám muža, anjel jej vysvetľuje, že Bohu nie je nič nemožné. Občas na to totiž zabúdame, s Kým máme tú česť. Niekto, o kom hovoríme, že stvoril svet, a keď On povie niečo o dieťati, čo sa narodí bez prispenia muža, máme problém uveriť? Lebo nie, nemyslím si, že my by sme v tej situáciii neuvažovali…. ako. Anjel ako príklad Božieho neočakávaného tvorenia udáva práve Alžbetu a spomenie, že je to Máriina rodina.

Trocha ma to pobavilo, keď som si uvedomila, že aj Ján Krstiteľ, aj Ježiš sa vlastne narodili do toho istého širšieho príbuzenstva! A nie, nie je to náhoda, som presvedčená o tom, že to Boh takto naplánoval schválne! Vedel, že Mária bude potrebovať podporu; vedel, že Alžbeta má vo veciach viery už čosi za sebou. Vedel, že o sebe navzájom potrebujú vedieť, mať priestor sa vidieť a byť spolu. Rodina je proste rodina. Na niektoré veci proste nemáme byť sami. Ak sú vzťahy také, aké majú byť – bez ohľadu na vzdialenosť, rozdielnosť, občasné konflikty alebo čokoľvek iné – v rodine stále nájdete ľudí, čo vás podporia aj v tom najťažšom.

by ste neverili…

A tá najlepšia časť návštevy sa odohrá hneď na začiatku! Mária vojde do domu, pozdraví Alžbetu … a tá v tej chvíli zažije niečo výnimočné. Dieťa v jej lone sa pohne a ju naplní Duch Svätý.

Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona!  Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne?  Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.

Alžbeta zrazu vie, čo sa deje, nový život v nej spoznal nový život v Márii. Fascinujúca záležitosť. Žiadna veľká scéna, žiadni vplyvní ľudia, žiadni muži (až na tých dvoch, čo ešte len prídu na svet). Zdravia sa dve ženy, vďaka ktorým sa bude svet otriasať v základoch.

Mimochodom, tento príbeh má zaujímavý dosah. Sú ľudia, ktorí sa snažia z Biblie odôvodniť to, čo im práve vyhovuje, a jedna z tých vecí sú aj potraty. Počuli sme to, vraj ten zhluk buniek na začiatku ešte nie je život. Že sa ešte nič nestane, ak na to… siahneme. A ešte to voláme ako úplní idioti, vraj prerušenie tehotenstva, ako keby sa dalo ísť späť. Rozprávať o potratoch nie je jednoduchá téma, zvlášť za niektorých okolností, no prosím, ak to chcete odôvodňovať z Biblie, radšej sklapnite. Lebo život je tu životom úplne od začiatku. Alžbetino dieťa v šiestom mesiaci spoznalo Máriino dieťa na začiatku tehotenstva. A to je všetko, čo k tomu teraz potrebujem povedať.

vylievať si srdce

A po Alžbete sa ozve Mária. Jej slová sú označované ako chválospev, a pre mňa osobne sú príkladom, ako chválospev má vyzerať. Vety samy osebe znejú ako informácia čo všetko Boh urobil, no spomeňte si na podobnú situáciu vo vašom živote! Keď sa stalo niečo tak dobré, že ste tomu neboli hneď schopní uveriť! Alebo keď vám konečne došlo, aká úžasná vec sa podarila! A hovoríte o tom zas a znova, menujete fakty a váš rozum sa stále zrovnáva s tým, že tá neuveriteľná vec je skutočná. Keď viete, tak rozumiete….

Pred Máriou tu boli iné. Ženy, čo svojou odvahou určovali cestu a písali dejiny Svätej knihy. Sára. Lea. Ráchel. Anna. Debora. Abigajil. Alžbeta. A teraz je tu ona, ďalšia žena v poradí, ďalšia v tom zmysle, že nie je sama. Ale prvá v niečom inom. Mária nehovorí o tom, ako si zaslúžila celú tú poctu, hovorí o Bohu, ktorý je mocný a sväté je Jeho meno.  A potom rozpráva o tom, ako Boh tým, čo robí, obracia celý poriadok sveta na hlavu. (a ja osobne nesmierne milujem, keď Boh to, o čom si myslíme, že je dané, obracia naopak a dokazuje nám, že Ho vlastne vôbec nepoznáme…) Boh ruší vplyv vplyvných, majetok bohatých, sebavedomie pyšných. Myslí na tých, na ktorých všetci zabúdajú, stará sa o tých, o ktorých sa nikto postarať nedokáže. Boh, ktorý drží svoje sľuby.

Mária zostala s Alžbetou tri mesiace. Myslím, že cez Alžbetu jej Boh poskytol presne tú podporu, čo potrebovala. Útechu, blízkosť, dôverné priateľstvo.  A takisto to bolo aj pre Alžbetu. Verím, že vďaka Márii viac videla, ako bola súčasťou Božích plánov, už od začiatku, od chvíle, keď sa začala trápiť svojou bezdetnosťou a myslela si, že jej modlitby Ten Tam Hore nepočuje. Cez Máriu a cez jej Syna jej myslím došlo, že to z Božej strany nebolo meškanie. Že to celé bol Plán.

Jednoducho, či tomu veríme alebo naša viera práve pokrivkáva, bez ohľadu na to, Niekto má stále všetky veci pevne pod kontrolou.