Stále ma niečo prekvapí. Príbeh, súvislosť, línia, ktorá spája vzdialené body a ľudí, ktorí by si mali byť cudzí. Hovorím si, toto som predsa čítala, ako je možné, že som to nevidela? (a potom rozmýšľam, koľkí ľudia v mojom živote by mali byť len cudzí, ale sú bližší, ako by som čakala?)
Počuli ste už o tých zaujímavých mužoch, čo nasledovali hviezdu a trepali sa náramnú diaľku, aby sa poklonili židovskému kráľovi? Zistila som, že k tomu existuje proroctvo o ktorom som nemala ani tušenia.
sťahovanie Národa
Keď šli Izraelci z Egypta domov, vzali to slušnou okľukou. Nie každému sa samozrejme páčilo, že cudzí národ tiahne cez ich územie. Ale v tomto prípade to nikomu veľmi nepomohlo. Izraelci sa buď dohodli, alebo vyhrali. A ešte rýchlejšie ako oni napredovali správy o ich víťazstvách.
A už sú celkom blízko; táboria na druhej strane Jordánu naproti Jerichu. To je k ich budúcemu domovu akoby kameňom dohodil (teda takmer..) Háčik je v tom, že sú stále na cudzom území, a to konkrétne na moábskych stráňach. Moábu v tom čase vládne muž menom Balák a on sa rozhodne pre bezpečnostné opatrenia. A jedna časť môjho ja ho celkom obdivuje, lebo tento kráľ pochopil, čo mnohí pred ním nie – že ak sa chce postaviť Izraelcom, toto nebude len boj armád, ale hlavne duchovný boj. Ako píše jeden zaujímavý človek: Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto kráľ potrebuje muža, ktorému v tomto verí: Veď viem, že je požehnaný, komu ty žehnáš, a prekliaty, koho prekľaješ.
Tento muž je prorok menom Bileám. Kráľ pošle po neho svojich ľudí, aj s celou správou, čo sa deje a čo od neho chce. A samozrejme aj s peniazmi. Bileám hovorí kráľovým mužom, porozmýšľam, prenocujte tu a ráno vám poviem, čo mi povedal Hospodin. A tu je ten prvý moment, keď si hovorím – ČO? Prečítam si znova riadky hore a rozmýšľam, čo mi ušlo. Moábsky kráľ chce prekliať Izraelcov. Pošle po muža, ktorý s Izraelcami nemá nič spoločné. A ten muž sa ide radiť s ich Bohom? No počkaj, toto je ozaj kúsok divné….
Boh, ktorý sa chce rozprávať
A bude to ešte divnejšie. V noci príde Boh k Bileámovi, aby sa porozprával. Fakt. BOH PRIŠIEL K BILEÁMOVI, ABY SA POROZPRÁVAL. Boh sa pýta (ako keby to nevedel, ale možno si povedal, nebudem nikoho zbytočne strašiť tým, ako všetko viem), kto sú tí muži u teba? A potom mu povie, nechoď s nimi, nechoď hlavou proti múru, nerob hlúposti, ktoré poškodia hlavne tebe samému. Bileám teda odmietne prácu, no moábsky kráľ pošle ešte viac mužov s ešte silnejšími…argumentami. Bileám znova chce počuť Boží názor, požiada teda tých mužov, aby tam prenocovali. A áno, znova V NOCI PRIŠIEL BOH, ABY SA S BILEÁMOM POROZPRÁVAL. A teraz mu povie, choď s nimi, ale rob a hovor len to, čo ti poviem. Bileám ide, ale potom sa stane ďalšia vec, ktorej nerozumiem – Boh sa nahnevá, že Bileám s tými mužmi ide. A ja aj v jeho mene kričím, Bože, veď si mu TY povedal, aby šiel!!
Ono je to občas tak, že Boh nám dá, čo chceme (preto sa úprimne desím prianí typu “nech sa ti splní všetko, po čom túžiš”), veď predsa sme dospelí, máme vlastný rozum, ale dúfa, že si rýchlo uvedomíme, čo nie je pre nás. Bileámovi pošle do cesty anjela, ale je to len jeho oslica, ktorá pochopí. Na nej cestuje, a ona pred anjelom s vytaseným mečom odbočí z cesty do poľa. Bileám ju zbije (kde sú všetci ochranári?) a ide ďalej. Anjel však neprestáva s pokusmi zastaviť Bileáma, tentoraz na ceste, kde aj z jednej aj z druhej strany je múrik. Oslica ustupujúc pritlačí Bileámovi nohu a ten ju znova zbije. Tretíkrát sa anjel objaví na mieste, kde nie je možné niekam sa vyhnúť. Áno, pravdepodobne ho stále vidí len oslica, a tá si v tej chvíli kľakne. Bileám ju začne znova biť, vtedy sa oslici otvoria ústa a hovorí ako človek. S Bileámom je však ťažko, a pomôže až to, keď on sám uvidí anjela. (toto mi pripomína, koľko krát nás Boh chce zastaviť, nám to však stále nedocvakne. blik. blikblik.)
Bileám potom povie, márnosť, tak toto som riadne dokašlal. A anjel hovorí, tak už keď ideš, choď, ale fakt hovor len to, čo ti poviem. A moábsky kráľ mu vychádza v ústrety, je trocha dotknuté jeho ego, že sa musel nejakému prorokovi prosiť, a ten mu povie, poviem to, čo mi Boh dá do úst. (a tentoraz je to moábsky kráľ, ktorému to nedocvaklo.)
robiť opak toho, čo od mňa chcú
Boh je ten, čo Bileáma naviguje, oltáre a obete, a potom Bileáma nechá, aby nahlas požehnal Izrael. Na nepriateľskej pôde. (a to požehnanie je v duchu, veď samozrejme, ako inak – predsa som nespadol z čerešne, aby som chcel preklínať požehnaných!) Moábsky kráľ nie je šťastný, čo vám poviem. No nasleduje pokus číslo dva v duchu, na inom mieste s lepším výhľadom to možno pôjde lepšie. Ale Bileám znova požehnáva a moábskemu kráľovi už dochádza trpezlivosť. No predsa len, nasleduje pokus číslo tri. No ako Biblia píše, Keď Bileám zistil, že Hospodinovi sa páči, keď niekto požehnáva Izrael, nesnažil sa ako predtým o zariekanie, ale obrátil sa tvárou k púšti. Potom zdvihol oči a uzrel Izrael, ako býval podľa svojich kmeňov, i spočinul na ňom duch Boží a on predniesol svoju výpoveď. Tam znova požehnáva Izrael a požehnanie uvádza slovami: Výrok muža s otvorenými očami, výrok toho, kto počúva Božie reči, ktorý vidí videnia Všemohúceho, ktorý padá a má odokryté oči. A končí ich týmto: Kto ťa žehná, nech je požehnaný, kto ťa preklína, nech je prekliaty!
Moábsky kráľ je už poriadne nahnevaný. Toto nie je to, za čo si zaplatil! Bileámovi vraví, chcel som ťa poctiť, ale Boh ťa zbavil pocty. Bileém mu ale všetko úprimne trpezlivo vysvetľuje. Vraví, ja som ťa na to dopredu upozornil! Na to, že budem hovoriť len to, čo Boh chce… (na tom, že Bileám Boha predtým vlastne nepoznal, a teraz o Ňom hovorí až dôverne blízkym spôsobom, je niečo fascinujúce. a mám zoznam ľudí, ktorým presne takýto druh fascinujúceho zážitku prajem.) A potom, na záver, ešte skôr, ako sa poberie preč, prednesie ďalší VÝROK MUŽA S OTVORENÝMI OČAMI.
Uvidím Ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka!
Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela. … Vládnuť bude ten, čo pochodí z Jákoba.
a čo teraz urobiť s týmto textom?
Jákob a Izrael. Žezlo ako symbol kráľa. A ešte k tomu hviezda! JE TOTO PROROCTVO O JEŽIŠOVI?
Na tento text sa neodvoláva nikto v Novej Zmluve. Martin Luther (ktorý s týmto názorom nebol jediný) tvrdil, že to ani nie je možné, veď sa pozrite na Bileáma! Prorok, ktorý preklína a požehnáva na objednávku a za peniaze, od neho chcete niečo také? Takého by si Boh použil? – HM. Tak rozmýšľam a čítam – ak niekoho Boh navštevoval, aby sa porozprával, ak Bohu na niekom tak záležalo, že ho usmerňoval na ceste, a hlavne – ak Boh nechal na niekoho zostúpiť svojho Ducha – tak sa pýtam, prečo nie? Prečo by taký človek nemohol vysloviť mesiášske proroctvo?
Je jasné, že toto proroctvo pre Bileáma osobne nemalo žiadnen význam. Nemal predstavu, čo v tej chvíli vlastne povedal… zvlášť preto, lebo nemal potuchy, že Izraelci nejakého Mesiáša vôbec čakajú! Celý tento príbeh sa zdá nejak izolovaný, tri kapitoly v Numeri a to je všetko. Zrazu sa Bileám objaví, príde zďaleka, niečo urobí a niečo povie. Urobí vietor a potom už je znova preč.
V tejto chvíli Izraelci ešte len idú do krajiny, ktorá bude ich domovom. A čím ďalej, tým viac budú hovoriť a prorokovať o Niekom, koho čakajú. O Niekom, kto príde a zmení zaužívaný beh vecí, vnesie Božie do toho ľudského a všetko, na čo sme sa doteraz spoliehali, obráti na hlavu. Mesiáš.
A dlho dlho potom, ako žil Bileám, sa v Izraeli narodí dieťa. Jákobov potomok. A vtedy do tejto krajiny prídu muži, rovnako ako Bileám, z poriadnej diaľky. Nevieme presne, odkiaľ, nevieme ich mená, nevieme s istotou ani len ich počet. Budú nasledovať hviezdu, ktorá ich zavedie k novonarodenému Kráľovi. Prídu a prejavia úctu, poklonia sa a prinesú dary. Urobia vietor a potom sa vrátia, odkiaľ prišli.
Ak by sme chceli, aj o nich môžeme pochybovať. V prvom rade, čo títo vedia o našom Bohu? A znamenia na nebi, čítanie hviezd, nie je to trocha podozrivé? A hlavne – prečo sa už nikdy nevrátili späť? Otázky stále môžeme mať (a Boh vie, ako veľmi ja mám otázky rada), no nezabudnime – máme sviatok, kde si pripomíname týchto mužov. A či už oslavujete Troch kráľov, Zjavenie Krista Pána mudrcom alebo tento sviatok voláte úplne inak – nezabudnite, čo slávime: to, ako Bohu záleží na celom svete. To, ako všetko plánuje dopredu, s predstihom, a na tomto svete sa nedeje nič, čo by nemal pod kontrolou. A tiež to, že s mnohými ľuďmi nás Boh vie stále – v dobrom – poriadne prekvapiť.
Zatiaľ bez komentára