Samostatná, akčná a rozcestovaná žena. A okrem toho kresťanka. To som napísala minule, keď som o Foibé písala prvýkrát. (tam som vysvetlila aj to, prečo som jej zmenila meno, alebo lepšie povedané, prečo som ho nechala tak, ako bolo pôvodne.)

Apoštol Pavol poslal Foibé so svojim listom do Ríma, čo nebolo len tak. Dôveroval jej, že zvládne cestu a aj v tom, že list doručí správnym ľuďom a tiež ho aj vysvetlí. (áno, žena vysvetľovala Pavlov list. áno, aj mužom. a áno, kým existujú ľudia, čo tvrdia, že žena má byť ticho v cirkvi, neprestane ma to baviť opakovať. robím to s úprimným potešením, tomu verte 🙂 )

Čo o Foibé ešte vieme? Pavol ju odporúča prijať v Pánovi – tým Pánom sa samozrejme myslí Ježiš Kristus. On je Šéf. A sloveso prijať, prosdechomai, bolo všeobecne používané v diplomatickej korešpondencii. Hovorilo o prijatí posla s dôležitým odkazom. Také isté sloveso je v inom Pavlovom liste do Filipis – pre prijatie Epafrodita – Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a vážte si takých ľudí. V liste Rímskym nie je nič, čo by naznačovalo, že Foibina úloha je menej dôležitá alebo menej oficiálna ako ktoréhokoľvek iného z Pavlových spolupracovníkov.

Foibé je kresťanka a Pavol ju teda oslovuje ako sestru. Pochádza z Kenchrey, čo bol celkom rušný prístav neďaleko, asi dve hodiny (pešo) od Korintu. (v Korinte Pavol bol celkom dlho – dlho na neho – a napísal im potom pár listov). Nevieme nič o existencii je manžela, tak možno je slobodná alebo vdova (alebo niečo úplne iné). Lebo je celkom možné, že Pavol sa na nejaké takéto veci vykašlal. Pri mužoch nepíšeme aicky o jeho manželke alebo matke, prečo by sme to mali robiť pri ženách? Pavol namiesto toho spomenie jej funkciu v cirkvi. A povie, že Foibé je diakonka (aj keď presnejšie by malo byť diakon – v mužskom rode – ale k tomu sa ešte dostanem. sorry, že predbieham, ale neviem sa dočkať.) . No ak si pod týmto niečo predstavujete, pravdepodobne si nepredstavujete správne. Diakoneó znamená slúžiť, ale to na vysvetlenie asi stačiť nebude.

služba. to, čo chceme od ostatných, ale samým sa nám do toho nechce.

Ježiš hovoril o tom, ako si všetci Jeho nasledovníci majú slúžiť navzájom. Jeho učeníci z toho nikdy neboli príliš nadšení, lebo všetci (či si to priznáme alebo nie) chceme presný opak. Na druhej strane, služba v Novej Zmluve nie je len fyzická práca, urobiť niečo pre niekoho, navariť, upratať, zašiť ponožky a podobne. Základná služba v Novej Zmluve je niečo iné. (týmto v žiadnom prípade nechcem zhadzovať fyzickú prácu, robila som oboje, zmývala podlahy aj kázala ľuďom a verte mi, to prvé je naozaj celkom kľudná robota.)

Pavol v tom mal jasno, on si zarábal vlastnými rukami vždy, keď to bolo možné, ale vedel, že jeho hlavné poslanie je niekde inde. Keď on potom  písal listy kresťanským zborom všade dookola, tak na to nepochybne myslel. Raz napríklad napísal toto: A tak nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a za správcov Božích tajomstiev.

A tak sa v tomto duchu Nová Zmluva často používa slovo diakonoi a diakonia pre kresťanských pastorov/kňazov/farárov/diakonov/služobníkov rôzneho druhu.  

Pavol bol dôsledný v tom, ako slovo diakonos vo svojich listoch používal. Bolo to pre ľudí, ktorí boli zástupcovia s istým druhom svätého poslania. Diakonov popisuje ako diakonov Krista alebo Boha alebo diakonov nejakej konkrétnej cirkvi. Pavol ani raz nepoužíva slovo diakon pre obyčajného sluhu. Ešte raz – Pavel ani raz nepoužíva slovo diakon v cirkvi pre obyčajného sluhu. Ani raz. ANI RAZ.

Namiesto toho – slovom diakonos alebo diakon označuje seba, Timotea, Epafrasa, Tichyka, Apolla a dokonca Ježiša Krista. Takže to je pár diakonov na úvod, a ešte o niekom sa Pavel zmieňuje ako o diakonos – o žene menom Foibé.

A tu sa začínajú problémy.

A ja sa zobúdzam k životu, lebo presne taký druh problémov mám rada….

ženy

Samozrejme, že je to osobné! Keď sa objaví nejaký chlap a povie vám, že nemáte robiť to, čo robíte, nevezmete to osobne? Pamätám sa, že keď som začínala kázať, ešte ako teologička, vždy, keď som sa postavila na kazateľnicu, jeden pán sa vždy zdvihol a odišiel z kostola. Pamätám si, ako mi môj predchodca v cirkevnom zbore povedal, že on neverí, že ženy môžu mať dar vodcovstva. A pamätám si, ako sa kopa ľudí v Austrálii tvárila ako otvorení neviemčomuvšetkému, ale keď sa povedalo žena farárka, takmer sa prežehnávali.

Samozrejme, pamätám si aj opak. Môjho domáceho farára, ktorý ma nechával kázať. Ľudí, ktorí ma počúvali a hovorili, čo im moje kázne povedali. A farára v Austrálii, ktorý kvôli mne prekračoval ich pravidlá a s úsmevom mi povedal, že on už je príliš starý na to, aby sa bál. (Stephen, you will be always young!)

Preto vždy, keď píšem o ženách v cirkvi, o ženách v službe, je to pre mňa osobná vec.  Nepotrebujem obhajovať sama seba, na to kašlem (vo chvíli, keď pochopíte, že niektoré veci potrebujete mať hlavne vyjasnené s Bohom, nie s ľuďmi, sa vám sakramentsky uľahčí život). Ale štve ma, keď niekto lezie do roboty Duchu Svätému (lebo to On rozdeľuje duchovné dary). Keď si niekto vytiahne z Biblie len tie pasáže, ktoré mu vyhovujú. Keď si niekto myslí, že je múdrejší ako Pán Boh!!!

Preto píšem o ženách v prvej cirkvi. A ak nejaká žena začne vďaka tomu používať svoje duchovné dary (bez ohľadu na to, čo na to hovoria iní), budem nesmierne šťastná. Lebo som sprostredkovala to, čoho sa v hojnej miere dostalo mne.

Foibé a jej záhradníčenie

V skratke – Foibé a jej úloha sa u nás prekladá ako diakonka. A mnohí si pod tým predstavia ženu, ktorá pomáha starým a chorým, vdovám a sirotám a niečo v tom duchu. Lebo toto je služba a toto sú diakonky, ako ich poznáme my. U katolíkov sú k správnemu pochopeniu slova bližšie – u nich je diakonát predstupeň kňažstva . Akurát, vieme, kde je pes zakopaný – oni nepripúšťajú, žeby kňažskú službu mohli konať ženy (nechcem znieť negatívne, v žiadnom prípade – lebo už keď som spomínala Austráliu – aj rímsko aj gréckokatolícka aj pravoslávna cirkev na Slovensku boli v akceptovaní evanjelických farárok  na tom podstatne lepšie, ako evanjelici v Austrálii. fakt.)

Pavol používal slovo diakon tak, ako ho u nás používajú katolíci. A aj pri Foibé napísal diakon, nie diakonka ani diakonisa. Slovo diakonka/diakonisa v ženskom rode sa objavilo až v 3.storočí. To znamená, že Foibé bola rovnaký diakon ako všetci spomínaní muži. MALA SVäTÉ POSLANIE. Ach márnosť, je celkom reálne, že Foibé kázala! (moje vnútorné ja práve od radosti robí piruety.)

Áno, môžete skúsiť argument, že predsa len bola to žena a tie sú služobníčky doslova, a na tom, byť ako sluha, slúžka v cirkvi nie je nič zlé, lebo žiadna úloha nie je podradná (súhlasím, už som spomínala). Akurát že pri Foibé je spomínaná aj ďalšia vec – bola patrónkou. Bola ženou, ktorá finančne podporovala ďalších ľudí. Mala vlastné peniaze, a teda aj vlastných sluhov.

Foibé mala tú istú úlohu, ako viacerí ďalší muži spomínaní v Novej Zmluve. NEmáme žiaden dôvod si myslieť opak.

Práve naopak – u nej je to istejšie ako u niektorých mužov.

A áno, ja viem, že existuje viac textov k tejto téme, a ešte sa k nim dostanem. (nabudúce. skoro! ) Lebo aj v tomto prípade – ako hovorí Harvey Specter – emócie sú fajn, ale radšej maj jasné tvrdé fakty, ktoré ich budú podporovať. Amen.