Lea to nemala v živote jednoduché. No na druhej strane, všetko jej trápenie ju myslím naučilo viac vnímať iné veci. Keď mnohí iní boli voči nej hluchí, ona vedela, že Niekto ju počúva. A preto svojho druhého syna nazvala Šimeón. Povedala, Hospodin počul, že som zanedbávaná, preto mi dal aj tohto.

prvý príbeh

Asi tušíte, že pre všetkých Šimonov a Simony je tento príbeh nesmierne dôležitý. Narodil sa chlapec, ktorý spôsobí, že toto meno pretrvá tisícročia. Jedna vec je význam mena, v staroveku dôležitá vec. No Biblia je plná mien s krásnym významom, ale aj tak som nikde nevidela behať žiadneho Nahuma ani malú Kerenhappúch. To, prečo je Šimeónovo meno používané, je jeho význam, rodina do ktorej patril aj jeho príbeh. 

Šimenónova mama sa volala Lea. Bola jednou zo štyroch žien, ktoré Jákobovi porodili potomkov. Zvyčajne sa spomínajú len bratia, no Biblia má aj príbeh o jednej ich sestre. Volala sa Dína a bola znásilnená. Šimeón a ďalší z jeho bratov, Lévi, ju kruto pomstili (celé je to tu). Ak by sa sestry nijak nezastali, nemala by som veľkú mienku o ich vzťahoch. No to, čo urobili oni dvaja, prekračovalo všetky hranice. Možno práve kvôli tomu, ako pokánie, ich otec nariaďuje, že ich vlastné hranice nebudú existovať. Doslova. Kvôli tomu, čo Šimeón a Lévi urobili,  ich potomkovia, kmene s ich menom, nikdy nebudú mať vlastné územie. Kmeň Lévi, Levíti sa stali kňazmi, a kmeň Šimeón dostal dedičný podiel na území iného kmeňa, Júdu. Nedalo sa povedať, odtiaľ potiaľ je to moje. Mali aj nemali svoje miesto. 

To, čo vyzeralo ako trest, ich nakoniec ochránilo. O dosť neskôr v dejinách sa Izraelské kráľovstvo rozdelilo. Severné kmene sa dostali do zajatia do Asýrie a doslova zmizli, splynuli. Kmeň Šimeón sa však spolu s Júdom dostal do babylonského zajatia a odtiaľ sa aj vrátili. Viete, prečo je to dôležité? Lebo kdekoľvek čítate o Ježišovi, o Jeho rodine a o ľuďoch blízko Neho, tam všade sú Šimeónovi potomkovia. (a keď sa kmene premiešali, kto vie, koľko šimeónovskej krvi kolovalo v Jeho žilách….) Tak preto. 

silné výnimočné meno 

Myslím, že väčšina ľudí teraz, keď vyberajú meno dieťaťu, tak veľmi na význam mena nepozerajú. Ale na druhej strane verím, že žiadne meno nie je človeku dané len tak, náhodne, a v každom pomenovaní má Niekto prsty. (no len zvážte, keď deti ateistických rodičov majú mená vytiahnuté z Biblie, takého “náhody” sa nedá nemilovať!) A preto, milí Šimonovia a milé Simony, nielen vaši rodičia, ktorí vám vyberali meno, ale ešte Niekto Ďalší vás mal veľmi rád. 

Za týmto menom je jedno základné slovo. שמע Tri písmenká, ale v nich celá knižnica. Hebrejské slovíčka v sebe skrývajú veľa tajomstiev, rozprávania o tom stále nemám dosť. 

Šéma znamená počuť, vypočuť, ale takisto aj rozumieť – napríklad v prípade cudzieho jazyka. Toto slovo vyjadruje sústredené počúvanie, pozornosť voči tomu, kto hovorí. 

V 5.knihe Mojžišovej je počúvanie spojené so spravodlivosťou: Pri súde neberte ohľad na osobu, vypočujte rovnako malého i veľkého, nikoho sa nebojte, lebo súd patrí Bohu!

Slovo šéma často znamená aj počúvanie a podriadenie sa tomu, ktorého slová počúvam. 

Počúvanie sa spája aj s prosbou o odpustenie, lebo ak by nás Boh nepočul, znamenalo by to pravý opak. Len počúvajte slovo šéma v Šalamúnovej modlitbe: Počuj úpenlivé volanie svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť smerom k tomuto miestu. Vypočuj zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť! 

A Božie počúvanie, to tiež nie je len to, že On naše modlitby vypočuje a to je všetko. Za Božím počúvaním – nezabudnime na to – je oveľa viac. 

 Počúvanie, ktoré Simony a Šimonovia nosia v mene, nie je len prijímanie zvuku. Je za tým aj chápanie, hlboké porozumenie slov, spravodlivosť a milosť. Je to meno, ktoré keď sa v plnom význame premietne do života nositeľov, prinesie požehnanie celému svetu.

počuj Izrael

Existuje modlitba, ktorú sa Izraelci modlili každé ráno a každý večer, tisícky rokov. Volá sa Šema Jisrael, alebo Počuj Izrael, podľa jej prvých slov. 

Počuj Izrael!   Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin. 

Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. 

Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. <3   Budeš ich vštepovať svojim synom (a svojim dcéram) a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať. 

Priviažeš si ich ako znamenie na ruku, budeš ich mať ako pásku na čele medzi očami a napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány. 

Dávať pozor, sústrediť sa, ale aj odpovedať na to, čo je počuté. Všetko to znamená slovo šéma. Lebo nielenže Boha žiadame, aby nás počúval, my Ho žiadame, aby konal, aby niečo urobil! Prosíme Ho, aby Jeho pomoc, tak vzácna a dôležitá, aby Jeho požehnanie bolo stále jasné v našich životoch. 

Rovnako to je, keď Boh žiada nás, aby sme Ho počúvali. Nejde len o prijímanie zvuku ušami. Lebo počúvať a nekonať – to nie je to šéma, čo čaká Boh. Počúvať je to isté ako zachovávať zmluvu. Počúvať, podriadiť sa poslúchať zároveň. Vyjadrenie toho, že žijem Božími slovami, že On je nado mnou, že chráni, požehnáva a vedie môj život. Že On je so mnou a ja s Ním. 

Keď chcem v hebrejčine povedať, budem ťa počúvať a robiť, čo povieš, použijem jedno jediné slovo – šéma. Lebo počívať a robiť sú v hebrejčine dve strany tej istej mince. My tak robíme, lebo chceme, aby tak Boh robil aj pre nás. 

ďalšie príbehy…

Po prvom Šimeónovi sa volal celý kmeň, a aj vďaka tomu prišli ďalší s týmto menom. Bolo ich celkom dosť, ja za všetkých chcem spomenúť dvoch. Jeden, Simenon, sa objavuje, keď rodičia malého Ježiša s Ním prídu prvý krát do chrámu. Tento muž vie, koho má pred sebou. Počuje, vidí, a nenecháva si to len pre seba. A ďalší, Šimon, sa neskôr stal učeníkom tohto Ježiša. Nie sú to jediné príbehy mužov s týmto menom. A takisto, príbehy nositeľov tohto mena stále neskončili. 

Máme tu Šimonov a  takisto aj Simony. (som veľmi rada, že toto vzácne meno je tu aj v ženskej podobe!) 

Píšte svoje vlastné príbehy, slovami, počúvaním, a tým, že podľa tých slov budete žiť. Každý a každá z vás tam, kde vás Boh poslal, kam vás On zasadil. A nech je to Božie vo vás – aj bez toho, aby ste niečo hovorili – jasne počuť. 

A ktokoľvek, kto vezme vaše meno do úst, nech to vie. 

Nech je každé jedno vyslovenie vášho mena ako modlitba.