Neviem ako vy, ale ja nemám priestorovú orientáciu. Som schopná stratiť sa aj na rovnej ulici a práve preto som vždy pripravená…. sama na seba. Mapy, navigácie, pokyny. No niekedy nepomôže ani to. Ako vtedy, keď som prvýkrát v živote priletela do Barcelony. 

Vďaka mojej schopnosti zablúdiť mám pár dobrých a vtipných historiek, no v ten večer mi do smiechu príliš nebolo. Bolo 31.októbra a ja som vystúpila som z autobusu z letiska. Moje ubytovanie bolo asi sedem minút odtiaľ. Mala som to naštudované, vedela som čo mám hľadať a kam mám ísť.  Naozaj neviem, ako sa nakoniec stalo, že som dookola blúdila dve hodiny. Prešla všetky uličky, preverovala som si smer, pýtala sa koho len mohla. Ľudia boli nápomocní, vysvetľovali, ukazovali cestu, vyťahovali mobily a spúšťali navigácie. No každý ma akosi posielal iným smerom a ja som blúdila ešte viac. Už sa mi zdalo, že chodím stále a stále dookola a hľadám miesto, ktoré neexistuje. Do toho začalo hrmieť, pršať, a na ulici sa objavovali divne oblečení ľudia. A ešte to zaklincovala dievčina v kaviarni,  keď na to všetko chápavo povedala, áno, no veď dnes je deň čarodejníc. 

Takto začalo moje zoznamovanie so španielskými tradíciami. Iné, ako naše, ale svätých a mŕtvych v tom máme zapletených rovnako.  Tieto dni a ich tradície sú o rešpekte voči smrti a o uctení si kontinuity života. Každá časť Španielska má svoje vlastné, osobité zvyky – napríklad na severe Španielska sú  keltské zvyky – tieto dni sa slávia s väčším nadšením ako v iných častiach krajiny. Väčšina zo zvykov je podobná tým v Mexiku alebo v ostatných španielsky hovoriacich krajinách, no typicky pomaľované tváre som v Barcelone nikde nevidela. 

Začnem postupne. 

31.októbra je Dia de las Brujas – Deň čarodejníc. Každý región Španielska tento deň oslavuje inak. Asi tušíte, že pozadie tejto tradície je hm, z inej kategórie. No mne sa páči typická katalánska tradícia zo Sant Feliz Sasserry – tam namiesto jedného dňa majú dokonca dvojdňový festival čarodejníc! Ak chcete prestať čítať, nerobte to –  to je krásny príklad, ako staré zvyky naplniť novým obsahom. Tento festival majú na pamiatku dvadsiatich troch žien, ktoré boli odsúdené na smrť počas Inkvizície, potom, ako ich obvinili z čarodejníctva. A čokoľvek si myslíte o čarodejniciach alebo o neomylnosti cirkvi, asi sa zhodneme, že upaľovanie ľudí nie je v žiadnom prípade ideálne riešenie…čohokoľvek.

Potom je tu La Castanyada, originálne katalánsky festival. (Barcelona je katalánske mesto a aj keď teraz Katalánsko patrí k Španielsku, oni sa k svojej osobitosti a k svojim tradíciám hlásia.) Niekedy sa La Castanyada začínala 1.novembra, no v posledných rokoch, práve kvôli príchodu Halloweenu a tradícií, ktoré nie sú ich domáce, začína už 31.októbra. Je to jesenný festival, ktorý má svoje korene v pradávnych pohrebných rituáloch. Aj tieto zvyky naplnil príchod kresťanstva novým obsahom. (nevytlačil, ale naplnil. ako keď tmu naplníte svetlom. lebo ešte nikoho neosvietilo len vďaka tomu, že sa nositelia svetla tvárili, že tma neexistuje.) 

Pôvod tohto festivalu je v pohrebných jedlách, niečo ako u nás kary, kde boli servírované zelenina, orechy a malé chlebové rolky, panallety.  Jedlo aj spolu so sladkým vínom sa predáva aj na uliciach. La Castanyera je tradične staršia žena, zabalená v teplých šatách, so zásterou so šálom cez hlavu, ktorá na ulici pečia a predáva gaštany. Pri pečení gaštanov doma znejú modlitby spomínajúce na tých, čo s nami už nie sú. Jedlo symbolizuje spoločenstvo s dušami mŕtvych. Aj to vám znie zvláštne? Len pripomínam, že niečo také prežívame pri každej jednej Večeri Pánovej, lebo tá odstraňuje prekážky času a miesta a spája nás s tými, ktorí jedia v Kristovej prítomnosti nie tak nedokonalo, ako my, ale  už tam Doma, pri jednom stole.

1.november je Dia de Todos los Santos – Deň všetkých svätých – jeden z najdôležitejších dní v španielskom kalendári. Španieli oslavujú všetkých svätých v ich kalendári. Počas Dia de Todos los Santos je voľno a rovnako ako u nás, veľa rodín ide na cintoríny. Vyzerá to však trochu inak, príbuzní navštevujú hroby a prinášajú svätenú vodu, kvety, jedlo a pitie. Pre nich je to stretnutie s príbuznými, a tým nemyslím len tých živých, a dôvod na radosť. Nevidela som tam nikoho, kto by bol oblečený len v čiernom. My pri návšteve cintorínov znova prežívame smútok, že naši blízki nie sú s nami.  Španielom je to ľúto tiež, spomínajú a smútia, ale rovnako sa tešia, že tých ľudí v živote mohli mať. Áno, úprimne si myslím, že ich prístup má niečo do seba. 

V Barcelone sa počas týchto dní robili sprevádzané prechádzky po cintorínoch, a tam napríklad aj koncerty vážnej hudby. Áno, priamo na cintorínoch. Ďalší, pomerne nový zvyk, je Ruta de Altares, ktorý prišiel z Mexika. Jeden taký som našla, keď som hľadala čosi úplne iné (sorry, Joan Miró, prídem sa pozrieť inokedy) a samozrejme som kúsok zablúdila. (pozrite si fotku.) 

Ja som tento deň začala poľskou omšou (áno, v Barcelone, predstavte si, čo sa nestane, keď človek len tak vojde do kostola) a zakončila ďalšou, tentoraz už v španielčine, v kaplnke pri Sagrade Familii. Jeden z mojich najkrajších zážitkov bolo byť ešte predtým, počas západu slnka, priamo v Sagrade Familii. Stavba pôsobí, ako keby vyrastala zo zeme. Viac ako ľudské dielo mi to prišlo, ako keby všetku tú krásu z kameňa vyťahovali Božie prsty. A ešte všetky tie farby vitrážových okien, keď začalo zapadať slnko! Keď chcete zážitok, ktorý vás doslova povznesie zo zeme, Sagrada Familia počas súmraku je presne ono. 

2.novembra je Dia de los Muertos – Deň mŕtvych. Ak ste čakali veľa farebných opisov, sklamem vás. Síce je to v Španielsku sviatok (v zmysle voľna), nič podobné ako mexické tradície som nikde nevidela. Ľudia zvyknú využívať tento deň, aby zašli na ďalšie cintoríny alebo sa videli s rodinou, často oboje naraz. Takže z môjho pohľadu rodinný sviatok, bez ohľadu na to, či tu s nami naši blízki sú, alebo sa na chvíľu vzdialili. 

Môj čas v Barcelone síce začal … zaujímavo, ale blúdenie ma baviť neprestalo. Moje skúsenosti jednoznačne hlasujú za! Na cestách, ktoré sme si nevybrali, nájdeme často prekvapenia, čo sme ani nečakali.