Ak ste sa niekedy poctivo pustili do čítania Biblie, určite ste natrafili na rodokmene. Dlhé zoznamy mien, ktoré sa ťažko čítajú a hlavne mi nič nepovedia – takto na to reaguje väčšina ľudí. Ale ja nesúhlasím. Práve v tých zoznamoch mien môžme objaviť také súvislosti, z ktorých sa nám podlamujú kolená.  Vo väčšine z rodokmeňov sú, ako inak, spomínaní muži. Ale výnimkou je hneď prvý rodokmeň v Novej Zmluve. Matúšovo evanjelium, prvá kapitola. Rodokmeň Ježiša Krista a v ňom nielen tradične zoznam mužských mien, ale aj ženy. A aké ženy! Keby toto tak niektorí ľudia vedeli, tak by sa asi chytali za hlavu… napríklad taká Rachab. 

dostaňme sa do deja

Vyvolený národ má za sebou štyridsať rokov putovania po púšti. (jasné, že sa z Egypta dá dostať do Izraela aj rýchlejšie! ale.) Táboria pred riekou Jordán, stačí ju len prekročiť… a vziať si, čo im bolo sľúbené.

Na čele Izraela je Jozue, Mojžišov nástupca. Do Jericha, mesta ktoré je priamo pred nimi, posiela dvoch špiónov. Zaujímavé je, že aj Jozue kedysi dávnejšie robil špióna. Vtedy ich šlo na prieskum do zasľúbenej krajiny dvanásť, ale len dvaja z nich po návrate nestratili odvahu. Ostatní desiati sa ukázali ako kvalitní zbabelci. Tí dvaja, čo sa k tomu postavili ako chlapi a všetkým ostatným pripomínali Božie sľuby, sa volali Káleb… a Jozue.

Preto si myslím, že keď vyberal mužov na prieskum Jericha, nepozeral sa len na ich schopnosti – ale aj na to, aký priestor dávajú vo svojom živote Božej schopnosti. Budem rada, ak práve na toto nezabudnetev priebehu čítania.

čo sa dialo…

Dvaja špióni prichádzajú do cudzieho mesta a chcú splynúť s davom. A tiež musia veci plánovať tak, aby boli čo najviac v bezpečí, a v prípade potreby by mohli ujsť. Ako ideálne riešenie sa im ponúka dom prostitútky: volá sa Rachab a všetci vedia, akému povolaniu sa venuje. Nikto zo susedov sa nebude čudovať, keď sa u nej objavia neznámi chlapi, a druhá vec, jej dom je priamo na mestských hradbách. A… ešte niečo viac?

…a čo sa dialo nedialo 

Ale, trocha nečakane, títo špióni u Rachab nielen nocovali, ale aj využili jej služby. To slovo, použité v hebrejčine, hovorí jasne. A nie, nie je to spánok, aj keď aj to vám môže napadnúť, keď počujete, že niekto niek

de strávil noc. Keď si otvoríte Bibliu, tam to ale jasné nebude. Nakoniec, ono by to nebolo prvé miesto v Biblii, ktoré je preložené, povedzme “opatrnejšie”, ako znie originál… 
Pre zaujímavosť, rôzne preklady: Evanjelický aj Slovenský ekumenický preklad – podobne – a tam sa uložili / tam sa zložili. Český ekumenický preklad – a tam prespali. Katolícky preklad – kde chceli prenocovať. Roháčkov preklad (preklad známy svojou doslovnosťou)  – a tam si ľahli, aby prenocovali (ľahnúť si s niekým je výraz pre sex). NIV – and stayed here. New King James Version – and lodged here. Sloveso, ktoré je použité v hebrejčine, teda v origináli, z ktorého všetci prekladáme, nehovorí o spánku. 

Sú ľudia, ktorí sa už z princípu také niečo snažia zahladiť. Och, sex! Ako niečo také môžete vysloviť, keď hovoríte o Bohu? A Rachab, už keď je raz v Ježišovom rodokmeni, isto to s jej predchádzajúcim povolaním určite nie je pravda! A tobôž nie ten zvyšok! TAKÉ NIEČO SA NEMOHLO STAŤ!
Ja neviem, prečo nás tak šokuje, čo je v Biblii napísané (žeby preto, že to ruší naše očakávania viery a už len myslieť na to je nepohodlné?). Aby bolo jasné, nikto z nás tam vtedy v noci nebol. (pravdu vedia len traja ľudia a Boh.) A chcem povedať, že v konečnom dôsledku na tom veľmi nezáleží. Či sa už Rachab správala tak, ako sa to od ženy jej povolania čaká alebo nie, či už izraelskí vyzvedači využili možnosť, ktorá sa im naskytla, alebo to celé bolo úplne inak a niečo zásadné nám uniklo – to nie je podstatné. Mne len je proti srsti, keď sa niektorí ľudia snažia byť svätejší ako Pán Boh a presviedčať, že sex a veci s tým súvisiace v Biblii nemajú mať miesto (jedine ak niekoho chcete v tomto smere poriadne pokarhať!). Toto nie je jediný text, kde som sa s tým stretla.

hlavná postava je Boh 

Lenže keď sa snažíme vylepšovať morálne profily ľudí, aby nám lepšie zapadli do toho nášho pobožného sveta, unikne nám 

niečo podstatnejšie. Hlavná postava je v tom príbehu Boh. A ak izraelských špiónov zaviedol k prostitútke, tak mal na to dôvod. Ľudia jej možno dali nálepku len podľa jej povolania, a možno sa tak onálepkovala aj sama. Ale platí to pri Rachab – a platí to aj pri nás: nie je podstatné, za koho nás pokladajú ľudia, a ani to, za koho sa pokladáme my sami, tiež nie je všetko (lebo aj my sa pri pohľade zo zrkadla vieme sakramentsky mýliť). Podstatné je, čo si o nás myslí Boh. 

A On koná. Do tohto príbehu, kde je veľa iných vrstiev a aj veľa ľudských nánosov, On vnáša svätosť. Svätosť v doslovnom význame neznamená bezhriešnosť, ale oddelenie pre Boha.
Prostitútka oddelila pre Boha svoj život a život celej jej rodiny. Pred tým, čo jej bolo doteraz známe, uprednostnila Boha, ktorého ešte poriadne nepoznala. Tomuto sa, milí moji, nehovorí naivita, a ani zúrivý optimizmus to nie je. Tomuto sa hovorí VIERA.

Boh hýbúci – ľuďmi aj dejinami

Rachab do svojho domu prijala vyzvedačov cudzieho národa. A keby len to! Keď sa o tom dopočuli obrancovia mesta a chceli od nej, aby im ich vydala, špehov zatajila a skryla. (Áno, boli tu, ale dlho sa nezdržali – pred zotmením odišli – netvárte sa, že neviete, ako dlho u mňa takí muži sú!) Muži z mesta jej uverili. Zatiaľ ona pred tými cudzími chlapmi vyzná svoju vieru (samozrejme, že nevedela úplne presne, o čom hovorí, o to je jej vyznanie silnejšie). Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu…. Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi.  A od vyzvedačov chcela, aby preukázali milosrdenstvo aj oni jej – aj celej jej rodine. Potom, keď ich spustila dole oknom po hradbách preč,  si podľa dohody dala na to okno červenú šnúru. Ako znak dohody, ktorá zachránila ju aj jej rodinu. 
Rachab sa mi páči, a v prvom rade preto, že sú z nej poniektorí zbožní ľudia tak šokovaní. Ale to nie je všetko, samozrejme. Teraz vážne. Jej viera dokazuje, že Boh tých izraelských špiónov do domu prostitútky neviedol len tak pre nič za nič (och, to je veta!!). A ak dáme aj my v našich životoch priestor Božej svätosti, je jedno, čo máme za sebou. Lebo to máme za sebou. 

Dúfam, že vám neušiel aj ten pôvabný detail, že táto dáma zachraňovala dvoch profesionálnych vojakov. A nech mi niekto tvrdí, že Biblia nie je kniha o ženách!  Žena z nepriateľského národa, s nie slušnou povesťou, a aha ju! Ježišova babička! Rachabin príbeh dokazuje, že Boh dokáže tvoriť naozaj nečakane zaujímavé príbehy….

napadlo vám niekedy, ako by ten príbeh znel, ak by sa rozprával z pohľadu dvoch vyzvedačov? nech sa páči, úryvok…

dav

záver o obetovaní sa

V istom momente príbehu vyzvedači Rachab hovoria,  že sú ochotní za ňu a jej rodinu ručiť aj vlastným životom. A ku všetkému, čo sa dialo potom, pristupovali s touto myšlienkou. Že je tu žena, ktorú sú ochotní uprednostniť, za ktorú sú ochotní obetovať všetko, čo bude potrebné, hoci aj vlastné životy.

V liste Efezským (to je Nová Zmluva, mladšia časť Biblie) sa na jednom mieste hovorí o tom, ako majú vyzerať vzťahy medzi mužmi a ženami, a úprimne poviem, nemám rada tento text. Nie kvôli textu samotnému, ale kvôli jeho použitiu. Už som na neho tak vysadená, že mi stačí počuť začiatok, a mám chuť odísť preč (to v lepšom prípade) alebo otvoriť ústa a papuľovať. V texte samotnom sa hovorí o podriadenosti navzájom. Žiaden problém, logicky, lebo ak sa chceme nad sebou navzájom vyvyšovať, to by sme sa vo vzťahoch ďaleko nedostali. Ale čo väčšinou počujem, je otrepávanie o hlavu ženám, ako majú byť podriadené mužom. (ak ste podobná povaha ako ja, prosím, kľudne sa zastavte, zhlboka sa nadýchnite…. a znova… to, že budete kričať alebo niekomu fyzicky ublížite, aj tak nikam nepovedie….)

Poviem to inak. Ak by som vo svojom živote počúvala akéhokoľvek (kľudne dodajme aj: veriaceho) muža viac, len preto, že je muž, to by v mojom živote bola riadna bieda!

Tento text začína slovami, MUŽI, MILUJTE SI ŽENY, ROVNAKO AKO KRISTUS MILOVAL CIRKEV A SÁM SA ZA ŇU OBETOVAL. Keď som čítala o týchto vyzvedačoch a o tom, ako sú ochotní za Rachab a za jej rodinu aj zomrieť, a aj jej to povedali, pripomenulo mi to presne tento text.  A toto nie sú sladké romantické reči, je to vážny text. Lebo milí moji, tu sa nikto nekašle s prázdnymi frázami, tu na to niet čas ani priestor, tu sa vedie vojna! Keď som čítala príbeh vyzvedačov a Rachab, spomenula som si na vyššie spomínaný text a hovorím si, to je ono! Oni mi v tomto momente pripomínajú Krista, ochotou riskovať a ponúknuť životy samých seba, za túto ženu, a úplne súhlasím s Rachab, keď ich po tomto počúvala na slovo. Zhromaždila celú svoju rodinu, na okno dala karmínovú šnúru a čakala. A milí muži, ak chcete, aby vás ženy brali rovnako a rešpektovali rovnako, začnite od seba. Pochopíte, že to v živote v skutočnosti nie je o očakávanom rešpekte, ale o ochote dať na prvé miesto niekoho iného. Nie seba. Lebo moji milí, niektoré ženy stále nemajú čas na prázdne frázy, tu sa vojna stále vedie.  

kniha Atlas neznámych území, ktorá hovorí o Jozuovi, Kálebovi, o sudcoch a o ďalších zaujímavých príbehoch, v ponuke na objednanie tu