Vyberáte si meno pre dcéru? Chcete niečo biblické a originálne? Zvážte Tabitu. Je to meno popretkávané krásnymi významami a stojí za ním príbeh výnimočnej ženy. 

predstavenie stratené v preklade

Tabita je neobvyklo predstavená dvoma menami, začnem teda tým. 

Je inak celkom možné, že ak ste čítali ten biblický text, tie dve mená ste nepostrehli a teraz rozmýšľate, o čom hovorím. Katolícky preklad píše: učeníčka menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas.  Je to doslovné, presne ako to Lukáš napísal. Človek to možno číta a rozmýšľa, okay, slovu “dorkas” by som mala rozumieť? Nada! Evanjelický a ekumenický preklad zase majú učeníčka menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Tam sa Tabitino meno preložilo bez váhania, no zase sa stratilo to, že tá žena mala dve mená, a to môže byť dôležité. 

Áno, myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme nad takýmito vecami rozmýšľali. Bibliu nečítame v origináli a mnohé veci sa ľahko stratia v preklade. Alebo možno niečomu nerozumieme, no stačí si to prečítať s trocha inými slovami a inak postavenou vetou, a už všetko do seba zapadne! Preto je výborné, že tých prekladov máme viac. (www.biblia.sk) Ja ak by som tento text prekladala, urobila by som to tak, ako to má Roháčkov preklad: učenica menom Tabita, čo znamená v preklade Dorkas, čiže Laň. Asi najlepší preklad, teda až na to slovo učenica.

A viete, prečo to je tak veľmi dôležité?   Je celkom možné, že to znamenalo, že Tabita slúžila aj židovskej, aj helénskej komunite, teda bývalým pohanom. Židom bola predstavená po hebrejsky, bývalým pohanom po grécky. Úplne prvá cirkev bola záležitosť Židov, no vieme, že k nim sa pomaly pridávali bývalí pohania. A to bola veľká vec! Neviem, či si uvedomujeme, aká veľká, a pre nich v tých časoch nie tak úplne samozrejmá. V knihe Skutkov apoštolov ešte len príde na rad Peter, ktorý má s pohanstvom celkom problém, a Pán Boh to vyrieši veľmi zaujímavým videním, no to sa ešte nestalo. Takisto je na programe apoštolský konvent, ktorý bude riešiť pár zásadných vecí, ale ten sa tiež ešte nestal. Ale už je tu žena, ktorú Lukáš, pisateľ knihy, predstavuje dvoma menami, a ukazuje, aká je budúcnosť cirkvi. (veľká, ak by ste nevedeli.) 

čo sa vlastne stalo? 

Učeníčka Tabita zomrela, no ďalší učeníci poslali po Petra, ktorý bol neďaleko. Ten prišiel, vypočul si chvály na jej adresu a potom ju vzkriesil. A Tabita už nebola mŕtva. 

Toto je rýchly obsah príbehu, a ak si myslíte, že viete dosť, môžete s tým práve teraz prestať. (a ja vám nepoviem, ako sa mýlite, sľubujem..)

to málo používané slovo

Prvá vec, čo sa o Tabite dozvedáme, je, že žila v Joppe. Momentálne jej na tom závidím hlavne to, že mohla kedykoľvek ísť blízko k moru. Druhá vec, ktorú o nej Lukáš píše, je, že bola učeníčka. Ani slovo o tom, či bola slobodná, vydatá alebo vdova, chudobná alebo bohatá. Ani nevieme, koho bola dcéra alebo matka. Ale vieme, že bola učeníčka.

Je to jediná žena v Novej Zmluve, ktorá je priamo nazývaná učeníčkou. To, že Lukáš zvolil toto slovo, znamená, že bola kresťanka – ale aká! –  hmm, ak poviem, že bola horlivá, znie to príliš snaživo. Zapálená? To je ako medicínska diagnóza a “angažovaná” znie príliš socialisticky. Proste Tabita ak niečo robila, tak to nerobila len na polovicu, ale z celého srdca, duše a z celej svojej bytosti.      

Slovo “učeníčka” mi stále môj pravopis v počítači chce kontrolovať (návrhy na zmenu sú buď mučeníčka, alebo učeník) a aj ja sama mám niekedy pocit, že píšem o mimozemšťanoch. Áno, stále, aj keď ja sama som o tom písala. (ale keď som si slovo “učeníčka” hodila do googlu, potešilo ma, že nie som jediná, že ako prvú mi načítalo katolícku stránku o Jane). To, že Tabitu Lukáš ako učeníčku spomína, znamená aj to, že mala nejaký status a dôležitosť v jej kresťanskom spoločenstve. 

A čím bola ešte výnimočná? Bola bohatá na dobré skutky a štedro dávala milodary. Alebo vynikala dobrými skutkami a almužnami. Alebo – bola nimi plná. Toto je krásny príklad toho, ako všemožne sa taká krásna vec dá opísať. (a prečo sa do viacerých prekladov naozaj oplatí pozerať.) Jej služba sa sústredila na dve skupiny: chudobných a vdovy. Hovoríme hlavne o ženách, ktorých manžel zomrel a ony zostali bez finančnej podpory. Inými slovami, vdova očami Biblie je žena, ktorá niečo potrebuje, no nevie si to sama zabezpečiť. Ako zaplatia prípadné dlhy, z čoho budú jesť? Ak prídu o dom, kde budú spať? Preto bol Ježiš taký tvrdý – Majte sa na pozore pred zákonníkmi…..čo vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlia. 

Na úvod som spomínala, že pri Tabite sa nepíše o žiadnom mužovi, no peniaze mala, takže pravdepodobne to bola relatívne mladá vdova. Nebolo to nič nezvyklé, prežiť manžela, kedže ženy boli vtedy takmer stále značne mladšie ako muži. Ale do jej vlastného života prišla choroba, krátka a dramatická, a smrť Tabitu doslova skosila.

zostalo len telo

V Tabitinom príbehu môžeme vidieť zvyky, ktoré sa spájali so smrťou, a aj to, ako sa tu tieto zvyky porušili. Keď židia počuli, že niekto z ich milovaných zomrel, roztrhli si prednú časť spodného rúcha. Doslova si tam ako symbol smútku urobili trhlinu. A potom sa telo mŕtveho pripravilo na pohreb. Nechty a vlasy boli skrátené, telo umyté zmesou bylín a postupne balené do ľanových pásov. Pomedzi to sa odriekali modlitby z Biblie. A potom už bolo len treba telo odniesť do hrobu, pochovávalo sa totiž v ten istý deň, ako človek zomrel. Lenže pri Tabite sa to v tejto chvíli udialo kúsok inak. Namiesto toho, aby ju odniesli do hrobu, ju položili do hornej miestnosti, v dome, ktorý jej pravdepodobne patril. A šlo sa po Petra. 

okrem smútku je tu ešte niečo 

Ja naozaj vôbec neviem, ako im to napadlo. Ľudia robia v smútku zvláštne veci. Myslím, že najsilnejší opis toho som čítala v Odviate vetrom, keď Rhett Butler odmietal pochovať Bonie, svoju dcéru. Tá zomrela po páde z poníka a jej otec ju tak miloval, že predstava svojej dcéry, uloženej v zemi ho proste nepustila ďalej. A prečo o tom hovorím? Lebo fakt, že ľudia z Joppy Tabitino telo neodniesli do hrobu, ale namiesto toho poslali po Petra, to nie je len fakt. Nerozumiem tomu, prečo sa pri tom v nijakom komentári nikto bližšie nezastavil, veď je to nad slnko jasné! 

Viete, aké vzkriesenia v Biblii sme zatiaľ videli? Prvý bol syn vdovy, u ktorej žil Eliáš. Druhý bol rovnako syn, manželov, ktorí na dieťa dlho čakali, a vzkriesil ho ten, ktorý im ho aj vymodlil, Elizeus. Tretie vzkriesenie sa zdá byť náhodné, ak by som teda na náhody verila. Akéhosi mŕtveho muža hodili na Elizeove kosti a ten sa vďaka tomu vrátil do života. Štvrté a piate vzkriesenie má na účte Ježiš – syn vdovy z Naim a Jairova dcéra. Šiesty je Lazar, milovaný brat dvoch vzácnych sestier. Ježiša samotného vynechám, lebo dôležitosť Jeho vzkriesenia sa nedá vtesnať do pár riadkov. A ďalšia v poradí je Tabita. 

Až  na toho “náhodne” vzkrieseného muža, čo vidno za všetkými ostatnými príbehmi? Lásku. 

okrem smútku je tu ešte láska

Práve počúvam jednu kapelu z Islandu a pieseň, ktorú spievajú vo svojom rodnom jazyku. A verte mi, že nerozumiem. No na druhej strane, je tu hudba, opatrnosť niektorých tónov, ich melanchólia, a hlas, ktorý je plný nádeje a túžby. A tomu rozumiem. Lebo láske vieme porozumieť všetci aj bez prekladu. 

A aby som to vysvetlila lepšie, budem citovať moju obľúbenú knihu. Polož si ma na svoje srdce ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo láska je mocná ako smrť. …. Jej žiar je žiarom ohňa, mohutným plameňom. Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia. 

V Tabitinom príbehu hovoríme o láske, ktorá ju vrátila znova do života. Áno, je možné, že zomrela celkom mladá, že ešte nemala vek na umieranie, a že by určite mnohým chýbala. Ale myslíte si, že to by stačilo, aby ju nevložili do hrobu, aby utekali za Petrom, aby dúfali v zázrak? Vážne si myslíte, že to by stačilo? Ja o tom vážne pochybujem! 

V Tabitinom príbehu určite hovoríme o láske. A to je z môjho pohľadu tak vzácne a výnimočné, je to, čo ju odlišuje od ostatných príbehov vzkriesení. A teraz – milý muž hodený na Elizeove kosti, prepáč, teba vynechávam – vo všetkých ostatných príbehoch je tým, kto bol vzkriesený, niekto z rodiny. No u Tabity nič také neexistuje. Nevieme o žiadnych ľuďoch, ktorým by kolovala v žilách rovnaká krv. A aj tak je milovaná tak veľmi, že ľudia kvôli láske k nej prekonávajú všetky možné aj nemožné hranice! To je krásny príklad toho, že nepotrebujete nutne ľudí s rovnakou krvou, aby ste mali rodinu, čo vás miluje. Nepotrebujete mať muža, lebo sú tu iní ľudia, ochotní sa vás zastať aj pred smrťou samotnou. Tabita je inšpiráciou – ak chcete byť milovaní, začnite najprv milovať vy. A robte to ako Tabita. Nielen kúsok, nielen občas. Ale rovnako horlivo a oduševnene, ako ona. 

kde je láska, tam je vždy aj nádej

Fakt, že dvaja muži sú poslaní hľadať pomoc u  Petra, napovedá, že Tabitina smrť bola predčasná, že nebola fér, aj keď – so smrťou v tomto smere ťažko. Kresťanské spoločenstvo v Joppe, ľudia, ktorí Tabitu osobne poznali, to vnímali ako tragédiu, ako nespravodlivosť….doplňte si ďalej podľa uváženia. Lebo to muselo byť niečo, čo ich zdvihlo a prinútilo konať. A áno, láska to celé zastrešovala, cestu mužov, ktorá trvala minimálne dva dni. 

Z Joppy sa šlo do Lyddy a dnes by to autom trvalo menej ako polhodinu tam, zaparkujete, rýchlo presvedčíte Petra, naložíte ho do auta a za hodinu ste späť. No vtedy to bol možno deň, ak by Tabita zomrela skoro ráno a oni to stihli otočiť do tmy, no pravdepodobnejšie sú dva dni. Dva dni čakania vedľa nepochovaného tela, v krajine, ktorá zďaleka nie je z tých najchladnejších. Srdce prestalo biť a už niet tej sily, čo by telo udržiavala v poriadku. Nakoniec, už ani nie je dôvod, ale tak sme boli stvorení! Si prach a do prachu sa vrátiš. Akurát že pri Tabite si ľudia, ktorí ju úprimne mali radi, povedali, áno….ale ešte nie teraz. Mne sa vždy páčili ľudia, ktorí v správnej chvíli vedia byť tvrdohlaví. 

privítanie v hornej miestnosti 

Peter prichádza do Joppy, zavedú ho do hornej miestnosti a tam nájde plačúce vdovy. Tie mu ukazujú všetko, čo pre nich Tabita urobila, kusy šiat, ktoré si opatrujú, dôkazy jej lásky k nim. Inak, práve pri tej miestnosti a pri ľuďoch, ktorí sa do nej zmestili, sa chcem zastaviť. Ani slovo sieň, ani dvorana nie je správne (zase si dovoľujem obuť sa do prekladov), lebo to v slovenčine navodzuje predstavu luxusného domu, ak nie priamo paláca. A to určite nebol ten prípad. Bola to miestnosť, ktorá bola oddelená od ostatných obývaných priestorov, v takej sa udiala posledná večera a aj Duch Svätý plamenne tancoval  na hlavách v takejto miestnosti. Bola to pravdepodobne Tabitina horná miestnosť v jej dome, dosť veľká na to, aby sa do nej zmestilo viac ľudí, a aj Tabita mala dosť zdrojov, aby podporovala vdovy. Ale ak by ste si ju kvôli slovu “dvorana” alebo “sieň” predstavili ani neskutočnú boháčku, v pohode rozhadzujúcu peniaze, jej príbeh stráca na sile. 

Peter v hornej miestnosti nachádza ženy, ktoré Tabitu neprestávajú chváliť. Tým, že Tabite nedáva priestor hovoriť, Lukáš, pisateľ príbehu, si ju uctieva. Lebo namiesto nej hovoria mnohí ďalší. 

No nezabudnime na jedno. Tabita je mŕtva,  jej už bolo dobre. To ľuďom bolo zle bez nej. 

nádej má schopnosť prekvapiť

A potom Peter urobí to, čo pred ním už urobil Eliáš, Elizeus a Ježiš. Pošle všetkých von. Na jednej strane my veľa hovoríme o spoločenstve, o zhromaždení dvoch alebo troch v Jeho mene, no na strane druhej zabúdame, že sú modlitby, ktoré Bohu potrebujeme povedať sami. Ja nehovorím, že všetci budeme niekoho kriesiť  – aj keď, môžeme povedať, že toto sa nám nikdy nikdy nestane? No nemôžeme! Ale to nie sú len tieto modlitby. Jednoducho sú veci, ktoré Bohu potrebujeme povedať sami. Neexistuje viera bez toho, aby ste sa s Bohom niekedy neporozprávali vy sami. Nie celkom rozumiem tomu, prečo sa toho niektorí ľudia boja, stačí si možno uvedomiť, že Boh nás tak či tak počúva celý deň! Prekvapiť Ho už asi nemôžeme. No na druhej strane – On nás…. No, veď len skúste!

Peter pošle všetkých preč. Kľakne si a modlí sa. Nevieme, čo Bohu povedal, ale nakoniec, to nie je naša starosť (aj keď samozrejme, moja zvedavosť si nedá pokoj…). Potom sa otočí k mŕtvemu telu – to je tam zdôraznené – a povie jednoducho, Tabita, vstaň! Ona otvorí oči, vidí Petra a posadí sa. A Peter ako správne vychovaný muž jej podá ruku a pomôže jej vstať. Aký to bol pocit, dotknúť sa jej? A aký pocit je to, keď sa vás niekto prvý krát dotkne po tom, ako sa vrátite zo smrti do života?

 A až potom zavolá všetkých ostatných, aby sa všetci tešili spolu. 

reakcia ľudí v Joppe

Čo znamená vzkriesenie Tabity? Že odteraz všetci mŕtvi, čo veria v Ježiša, budú vzkriesení? Ale ak sa také niečo aj stalo, neznamená to, že sú nesmrteľní, raz zomrieť musia tak či tak…  Hlavne, znova pripomínam, Tabita bola mŕtva, jej bolo už dobre. Toto vzkriesenie nebolo tak pre ňu, ako pre ľudí, ktorým prirástla k srdcu. A pre tých ďalších… v Joppe… ktorí počuli o tomto zázraku a uverili v Boha. 

Rozmýšľam, aký bol Tabitin život po tom všetkom. Apoštol Pavol, o dosť neskôr, napísal pri podobnom rozmýšľaní toto: Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. Ale ak ďalej žiť v tele – to znamená pre mňa plodnú prácu, a neviem, čo si radšej voliť. A teraz počúvajte, stále Pavol, ale toto znie úplne ako Tabita: Tiahne ma to z oboch strán, túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie…… ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal/zostala v tele.

požehnaná Tabita

Meno Tabita znamená laň alebo gazela. A samozrejme, základ jej mena nájdeme aj v ďalších slovách! Keď budeme hovoriť o kombinovaní a o spájaní, budeme tam počuť jej meno. Rovnako v slove sesterstvo, alebo v slove opisujúcom narastajúci pocit vnímanej krásy…. Dorkas je laň alebo srnka, určite zviera s veľkými krásnymi očami.  Ako to niekto múdry vystihol,  jej meno opisovalo ženu plnú energie, pôvabu, krásy a rýchlej akcie. Tabita, ktorá rozdávala to najlepšie zo svojho srdca, Tabita, ktorá bola milovaná tak veľmi, až ju tá láska znova vrátila do života. Tabita, ktorá milovala rovnakého Boha, ako my.