Meno Támar znamená datľová palma. Krásne meno pre životodarnú ženu. Ale s tým darovaním života to v jej prípade nebolo vôbec jednoduché. Chcem však hneď na začiatok povedať, že Támar pre mňa nie je žiadna tragická postava ani padlá žena. Ak ste chceli čítať takýto výklad, tak vám s ľútosťou musím povedať, že ste v zlej knihe. Alebo… Viete čo? Nie. Vôbec mi to nie je ľúto.
vstupujeme do príbehu
Júda je jeden z Jákobových synov. Štvrtý syn jeho prvej manželky Ley. Niekedy po tom, ako spolu s ďalšími bratmi predal brata Jozefa ako otroka do Egypta a pred otcom nafingoval jeho smrť (to je mi ale rodina!), sa od nich odsťahoval. Našiel si manželku z Kanaánu a spolu s ňou splodil troch synov. Keď prvý syn Ér dospeje, ožení ho so ženou menom Támar.
O Érovi je napísané len to, že sa nepáčil Hospodinovi a Hospodin mu vzal život. Pripomínam, že označenie páčiť sa/nepáčiť sa nie je v Božom prípade ako dať like na Facebooku, ale niečo úplne iné. Ľuďom niekedy pred nami stačilo vedieť, že Boh mal na to svoje dôvody. Viac sa nerozpisovali. Tie otázky,ktoré prichádzajú na um nám, v ich hlavách mnohokrát ani nevznikli.Lenže my už nie sme tak bezhlavo rešpektujúca generácia. Niekedy si myslím, že ľudia nekladúci otázky majú jednoduchší život. Ja ich mám vždy priveľa. Niekedy si myslím, že by mi bolo ľahšie, ak by som nebola stále na niečo zvedavá! Ale zvyčajne ma to rýchlo prejde.
Takže Hospodin vzal Érovi život a nevieme o tom, žeby sa niekto na niečo pýtal. Ale aby ste si nemysleli, že si ten Tam Hore niečo len tak zmyslel, chcem povedať, že niekedy ani netreba, aby Boh niečo robil. Stačí, aby pri našich životoch povedal: keď nedáš inak, máš, čo chceš. A my sa utopíme v našich chybách a omyloch.
Neviem presne, čo a ako sa dialo pri Érovi, ale to nie je moja vec. Nemám dosť informácií, aby som sa k tomu akokoľvek vyjadrila. Bolo by jednoduché povedať, že jeho meno je podobné hebrejskému slovu zlo, ako to hovoria niektoré komentáre. Najpravdepodobnejšie je však odvodenie od slova mesto. Ale opisovať niekoho podľa toho, ako mi to vyhovuje a čo si z komentárov vyberiem – nie, ďakujem. Úplne stačí, že ten muž je mŕtvy.
čo prosím? kto s kým má spať?
Támar s prvým manželom nemali deti, preto Júda hovorí Ónánovi, svojmu druhému synovi: VOJDI K BRATOVEJ ŽENE AKO ŠVAGOR A UZAVRI S ŇOU POVINNÉ MANŽELSTVO, A TAK VZBUĎ POTOMSTVO SVOJMU BRATOVI.
Ak vám práve zabehlo, skúsim vysvetliť. Hovorí sa tomu levirátne manželstvo a v praxi to znamená, že ak muž zomrel a nezanechal po sebe potomkov, jeho brat bol povinný vziať si jeho vdovu. Deti, ktoré sa z tohto vzťahu narodia, ponesú meno mŕtveho, aby jeho meno nebolo vymazané a aby stále v potomkoch žilo ďalej.
Ak ste si niekedy mysleli, že Biblia spája sex len s láskou, tak ste práve prišli na to, že je to omyl. Podľa Biblie sex nie je nutne spojený s láskou, ale s manželstvom. Vitajte v knihe, ktorá namiesto podliehania emóciám dáva prednosť múdrosti.
Ónán síce s Támar spával, ale semeno púšťal na zem. Mimochodom, na Ónánovom prípade vidíte, že hoci aj je niečo pomenované podľa biblickej postavy, neznamená to, že je to pomenované správne. Vedel, že deti nebudú jeho a niektorí biblickí komentátori hovoria, že nechcel prísť o majetok, ktorý by po smrti najstaršieho brata inak zdedil on. Mňa zaujalo to, že síce potomkov plodiť nechcel, ale s Támar spávať neodmietol. Len tak medzi rečou, nepripomína vám to niečo?
Späť k téme. Aj toto manželstvo rýchlo končí. Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil a vzal život aj jemu. Znova platí, že k tomuto neviem nič viac povedať. A jeho meno? Má toľko protichodných výkladov, že nájsť ten správny je takmer nemožné.
Támarina bilancia je jednoduchá. Dvaja mŕtvi manželia a žiadne dieťa.
sľuby do vetra
Povinnosť levirátneho manželstva stále platí. Júda má ešte jedného syna. Ten je však príliš mladý na ženenie, preto svokor povie neveste: Kým nevyrastie, bývaj znova u svojich rodičov. Toto je trocha divná situácia. Dvojnásobná vdova, ktorá čaká na sobáš s ďalším synom rodiny, odchádza k rodičom. Dnes by sme poznamenali niečo o návrate dospelého do detskej izby. Neviem, čo bolo v takýchto prípadoch zvykom, ale to nevedeli asi ani oni. A ak by aj Támar nesúhlasila, veľmi odporovať svojmu svokrovi ani nemohla.
Júda má na to svoj vlastný dôvod, ktorý nevysloví nahlas. Neuvažuje nad tým, čo zle urobili jeho synovia, ale z ich náhlej smrti podozrieva Támar. Viete, ako ľahko sa obviňujú iní z toho, keď sa vám nedarí? Každý už bol v tom pokušení. Tak Júdu chápeme, aspoň sčasti, lebo ak by sme boli na jeho mieste… A o svojho najmladšieho by nerád prísť.
Takže vdova Támar znova býva s rodičmi a najmladší syn, Šélá, medzitým dorastie a dospeje. Ale nič sa nedeje. Támar nikto nevolá späť, nikto sa jej neozve. Medzitým ovdovie aj jej svokor, Júda. A tu sa to začína. Chcem povedať, že viem, že aj doteraz to bolo zaujímavé, ale teraz to začína naberať na obrátkach.
ako právo umožňuje konať protiprávne
Dočítala som sa, že podľa blízkovýchodného zvyku platí, že ak muž nemá syna staršieho ako desať rokov, môže, ehm, vykonať levirátne povinnosti sám. Ak to neurobí, žena je vyhlásená za vdovu a má možnosť vydať sa znova. Ak si Júda naozaj myslel, že smrť jeho dvoch synov bola Támarina chyba, mohol ju nechať ísť. Ale neurobil to. Držal ju v patovej situácii. Presne opačne, ako je to podľa levirátnych zákonov. Nám je to trocha proti srsti, to vydávanie sa a plodenie potomkov na príkaz, ale myšlienka za tým je jasná – nielen zachovať meno mŕtveho muža v potomstve, ale takisto aj úmysel postarať sa o vdovu. Lebo vdovy, a zvlášť tie bezdetné, mali vo vtedajšej spoločnosti najhoršie postavenie. Použitý tovar, bez nádeje na úžitok.
Presne pred tým Biblia chce ženy vdovy chrániť, lebo vie, že aj keď dvaja ľudia nemajú spolu deti, problém nemusí byť len v žene, ale aj v mužovi. Preto možnosť druhej šance. Mať potomkov, mať budúcnosť. Támar túto možnosť nedostala.
Rozpisujem sa, ale chcem, aby ste toto vedeli. Lebo som čítala toľko komentárov, ktoré sa snažia Júdu posunúť do lepšieho svetla, pri čítaní ktorých ma od zlosti dvíha zo stoličky. Hovoria, že Támar mala aj iné možnosti, ale to nebola pravda. Jedine jej svokor jej mohol dať slobodu a možnosť vydať sa znova mimo jeho rodiny. Ale on to neurobil. Neurobil nič. Ak by Támar nezostala vernou (už vlastne ani neviem komu), hrozila by jej smrť. V jednom
výklade na označenie jej situácie použili slovo limbo, čo sa dá preložiť ako zabudnutie, väzenie, predpeklie. Presne. Presne tak nejako.
ako sa stal tento príbeh nezabudnuteľným..
Dvojnásobná vdova Támar žije bez detí a bez nádeje na budúcnosť u svojich rodičov. Keď sa dozvie, že Júda sa vybral strihať ovce do Timny (vraj kdesi neďaleko nej), jedná veľmi rýchlo. Vyzlečie si vdovské šaty, primerane sa oblečie (myslím – primerane tomu, čo plánuje) a tvár si zakryje závojom. Sadne si pred bránu mesta, ktoré má jej svokor po ceste. On, čerstvo ovdovelý chlap, keď ju vidí, pokladá ju za prostitútku („neviestka” je to isté) a prejaví záujem. Nemá síce pri sebe dostatočnú hotovosť, ale ako zálohu za budúcu platbu jej necháva pečatný prsteň, šnúru a palicu. Symboly toho, kým je. Vchádza k nej a využíva ňou poskytované služby, za ktoré neskôr zaplatí. Po jeho odchode Támar skladá závoj a znova si oblieka vdovské šaty. Keď ju však neskôr chce Júda vyplatiť a vziať si záloh, už ju tam nenájde. Mávne nad tým rukou, hlavne však nechce, aby sa o tom niekto dozvedel, aby hanba nepadla na jeho hlavu. To je charakter! To teda je!
vraj úplne v poriadku
Ste šokovaní z toho, čo urobila Támar? A čo Júda? On v tom bol namočený rovnako. Určite ste sa stretli s tým, že takéto konanie u mužov a u žien sa neposudzuje rovnako. Niektorí ľudia to naznačia, iní povedia na plnú hubu. Ak jedno a to isté robia muži, je to iné, ako keď to robia ženy. A aby som bola úprimná, tento názor som počula nielen u mužov, ale aj u žien. Tak asi viem, v akom svete vyrastali muži, ktorí komentujú Bibliu a dovolili si o Támar otrieť hubu. Zasa sa nevyjadrujem zdvorilo. V tomto prípade mi ale naozaj došla slušná slovná zásoba.
Podľa jedného komentára vraj Júda pokladal preoblečenú Támar za sakrálnu neviestku. Tým myslím prostitútku na náboženské účely – áno, ja viem, znie to hrozne. A tým pádom on neurobil nič nelegálne, keď s ňou spal. Čo k tomu povedať? Radšej nič, lebo by som samú seba musela cenzurovať, ak by som sa vyjadrila priamo.
Ale poďme ďalej: Na vysvetlenie – ako je možné, že svokor tak zblízka nespoznal vlastnú nevestu? Úplne jednoducho. Už keď ju videl sedieť pri ceste, podľa zahalenej tváre predpokladal, že je to prostitútka. Tie závoj nosili stále. Podľa toho, čo viem, im zahaľoval celú tvár – teda aj oči. Šaty mohli byť na podlahe, ale tvár bola vždy zakrytá. Z konkrétnej bytosti sa stáva len telo, ktoré si môžete zaplatiť, využiť a jednoducho odísť. Žiaden pohľad do očí, nič osobné, nič dôverné, nič také. V súvislosti s tým: človek je jediný živočích, ktorý môže mať sex tvárou v tvár. A to nesúvisí len so sexom. Bez toho, aby sme jeden druhému niekedy hľadeli do tváre, hľadali jeho úsmev, čítali z jeho očí, bez toho z nás prestávajú byť ľudia v tom plnom, celostnom zmysle slova.
Dokonca niečo také existuje aj z Božej strany. V Áronovskom požehnaní sa hovorí:
NECH ROZJASNÍ HOSPODIN SVOJU TVÁR NAD TEBOU… a NECH HOSPODIN OBRÁTI SVOJU TVÁR K TEBE. Nejde len o Júdu. Kedy naposledy ste niekomu hľadeli do tváre naozaj pozorne?
Júda vedel, že má maslo na hlave. Keď chce vyplatiť ženu, s ktorou spal, nehovorí o prostitútke, ale používa slovo, ktoré má viaceré iné významy, za ktoré sa v prípade potreby môže schovať. Júda je alibista. Ale keď ju nenájde, radšej obetuje svoju palicu, šnúru a pečatný prsteň, ako by mal ďalej pátrať a priznať, za čo konkrétne sa ide vyrovnať.
záver je nový začiatok
Po tom, ako Támar zviedla vlastného svokra, otehotnela a v treťom mesiaci to na nej už bolo vidno. Všetko oznámili jej svokrovi, ako mužovi, majúcom na ňu kvôli levirátnym zákonom právny nárok a on jednoducho povie: dopustila sa smilstva, upáľte ju. Poškodila česť rodiny a preto smrť. Ak ste niekedy hľadali príklad na to, ako vysvetliť slovo „pokrytec”, tu ho máte!
Vtedy Támar vytiahne jeho pečatný prsteň, šnúru a palicu a povie: nevieš náhodou, komu to patrí? HA! Hrdina, cnostný charakter! Aj Júda musí uznať, že Támar je v práve. Támar urobila niečo, čo nikto nečaká, Júda sa najprv zachová hnusne, ale predstavte si, aj v ňom zostal kúsok charakteru. Urobí niečo, čo sa mi veľmi páči. Taký rýchly kontrast! Povie jednoducho: SPRAVODLIVEJŠIA JE AKO JA. Uznanie chyby a odvaha. Konečne!
Támar sa narodia dvojčatá. Troška sa popredbiehajú pri pôrode a jeden z nich sa stane prastarým otcom Ježiša Krista. Teda z dvanástich Jákobových synov nie je ani ten najstarší, ani ten najobľúbenejší, ani ten najmladší miláčik súčasťou mesiášskej línie. Je to práve Júda a to vďaka svojej neveste.
je Támar dôvodom na pohoršenie?
Našla som viacero komentárov, ktoré sa ani len nesnažili pracovať s levirátnymi zákonmi, s výkladom hebrejských slovíčok ani s ničím podobným, ale Támar bez váhania odpísali. Bolo tam niečo ako, voľne citujem: Támar nebola trpezlivá, nemala vieru, bla bla bla… Tak sa teda prezliekla za šľapku a okay, Pán Boh bol taký milostivý, že sa povzniesol nad jej hlúpe chovanie a priznal sa k nej. Takých komentárov bolo naozaj dosť a niekedy rozmýšľam, aké veľké komplexy musia mať ich autori, že si potrebujú zdvihnúť svoje pobožné ego zhadzovaním žien? Áno, ľutujem, všetci boli muži.
Čítať Bibliu, vidieť súvislosti – je to naozaj tak ťažké? Tu nejde len o to, ako nerešpektujúco to znie voči Támar. Ešte viac nerešpektujúco a neúctivo to znie voči Bohu.
Skúste spolu so mnou zabudnúť na všetok ten balast a pozrieť sa na to logicky. Prosím. Ak by to bol len skutok zúfalej ženy, ak by to bolo len to, mohol sa na ňu Pán Boh pozrieť láskavo a prepáčiť jej (veď všetci niekedy v zúfalstve robíme poriadne hlúposti)… ale… ALE! Pán Boh jej nielenže prepáčil. Dokonca jej doprial počať! Žene, ktorá predtým spávala s dvoma manželmi bez toho, aby otehotnela. Ak viete niečo o plodných dňoch, respektíve hodinách, viete, že to nebolo tak samozrejmé po jednom „čísle“. A načasovať všetko tak, aby to sedelo! Ja neverím na náhody. Verím v Boha, ktorý ovplyvňuje naše konanie. On má schopnosť posúvať nás, aj keď o tom ani nevieme.
Nie, nehovorím, že Támar je vzor v tom zmysle, že máme napodobňovať to, čo urobila. Ak by to niekto pochopil takýmto spôsobom, tak si asi od zúfalstva otlčiem hlavu o stenu. Nejde o konkrétny skutok. My nie sme na jej mieste ani v jej koži. Ide o odvahu, o ochotu podstúpiť riziko a všetko stratiť. O smelosť vyskúšať niečo, čo nikomu predtým nenapadlo. Ide aj o vieru, povedať: áno, Bože, na toto mám právo, toto je moje.
Toto je príbeh, ktorý má šokovať. Vyviesť nás z miery a možno si klásť otázky, ktoré sme sa sami seba predtým nepýtali. Hľadať požehnanie, hľadať spravodlivosť. Áno, spravodlivosť. Veď sa len pozrite! Támar Boh dokonca doprial počať nielen jedno, ale dve deti! Mimochodom, aj Júdov starý otec Izák, ktorý ako jediný z patriarchov mal len jednu manželku (a žiadne vedľajšie záležitosti), mal s ňou dvojičky. Som náchylná myslieť si, že dvojičky sú špeciálne požehnanie. A to stále ešte nie je všetko.
prekračovanie hraníc a pravidiel
Ona o tom samozrejme nemohla vedieť, ale my to vieme. Tak to prosím vezmite do úvahy! Támarin syn sa stal súčasťou Ježišovho rodokmeňa. Z potomkov tejto ženy prišlo požehnanie, za ktoré sme vďační každý jeden deň. Cez Támarinu líniu sa narodil na zem Ježiš Kristus. Nezabudnime, že ak by sa Támar zdala Bohu nespravodlivou, mohol ju vymazať rovnako, ako to urobil s jej dvoma predchádzajúcimi manželmi. Znie to logicky? A ešte pokračujem. Vážne si myslíte, že Pán Boh Támarino konanie LEN ospravedlnil? Že si pre svojho Syna nevyberal dobrý rodokmeň? Žeby v ňom nechal len tak ženu, ktorá padla tak hlboko, že sa preobliekla za predajnú ženu? Bolo by príliš smelé povedať, že Támarin plán Boh schválil? Že ho podporil? Že ho inicioval? Okay, teraz odvážne: Čo keď to celé bol Boží nápad? Ja si teda myslím, že bol.
Prečo? Povedzme, že sú dva druhy závojov. Jeden z tváre sníma budúci manžel pred oltárom v kostole. A ten druhý sa necháva na tvári, lebo tvár nikoho nezaujíma. Chcem tým povedať, že ženy buď boli ctené a chránené v pozícii manželky, alebo sa s nimi zaobchádzalo tým druhým spôsobom. Ak by muži robili naozaj všetko, čo hovorí Biblia, ženy by sa mali dobre, nebol by žiaden problém a ani príbehy ako tento by nevznikali. Ale viete, ako je to s mužmi. Muži v tomto príbehu zlyhali na celej čiare. Ér, Ónan, Júda a aj Šéla, áno, aj on bol dospelý a mohol niečo urobiť. Ale nikto z nich neurobil nič poriadne. Preto sa Támar zastal Boh.
Ak neurobili muži to, čo majú v popise svojej mužskosti, urobila žena to, čo má v popise svojej ženskosti. Támar si vzala len to, čo jej patrilo. Prekročila hranice… to áno. Ale pre všetkých ľudí, ktorých to jej predstavenie stále pohoršuje, jedna dôležitá poznámka – ak by Támar zostala ako bezdetná dvojnásobná vdova, po smrti svojich rodičov a svojho svokra by prostitútku robila tak či tak. Alebo by umrela hladom, samozrejme. Vitajte v realite!
Tento celý komentár nie je návod na použitie. Je to vyjadrenie rešpektu Bohu, ktorý nás sám prekvapuje. On sám prekračuje hranice, ktoré sme mu my nastavili, tváriac sa, že o Ňom vieme všetko. Ale ak si toto myslíme, radšej by sme mali zavrieť ústa. Aby nám tým, čo urobí ďalej, nevyrazil dych.
🌹Tento blog bol v úplne prvej verzii oveľa kratší. Keď som ho dávala do knihy, pracovala som na ňom ešte viac a toto je kompletná, rozšírená a prepracovaná verzia – presne tak, ako sa nachádza v knihe.
3 komentáre
Amen :)))
[…] tam potencionálna možnosť manželstva pre Rút (levirátne manželstvo si dúfam pamätáte z Támar). A ešte mal prachy. Ja vieeem ako všetci odsudzujú zlatokopky, ale toto je iný prípad. Na […]
[…] AKO DOM PERECA, KTORÉHO JÚDOVI PORODILA TÁMAR. Všimli ste si tú Támar? (pozrite sa prosím na Támar tu…) Boáz bol siedma generácia od Támarinho syna, a jej meno už bolo v požehnaní. Veľmi […]