Ježišov rodokmeň z Matúšovho evanjelia je iný, ako tie ostatné. Väčšinou sú tieto zoznamy záležitosť mužov, ale tento je iný – milá, potešujúca výnimka. Alebo inak – výnimka, ktorá rozčuľuje, privádza do rozpakov (hlavne mužov) a vedie k tomu, že tvoria vysvetlenia, ktoré rozčuľujú všetkých súdne zmýšľajúcich ľudí (napríklad mňa!)
Pri všetkých tých ženách, spomínaných v rodokmeni, som sa snažila zistiť, čo už o nich v tejto súvislosti bolo napísané. A začínam si myslieť, že niektorí autori, schovávajúc sa za masku zbožnosti, potrebujú ponižovať a dehonestovať ženy, ktoré sú iné, ako sa od nich čaká. Tvária sa, že to robia preto, aby viac vynikla práve Mária – ale ja im na to neskočím. Ako keby ona bola tá jediná dokonalá svätá ruža medzi bodliakmi. NESÚHLASÍM! Nie žeby som Márii upierala jej kvality, to nie, ale práve naopak. Myslím, že v tomto rodokmeni sa ocitla v odvážnej spoločnosti. V spoločnosti žien, ktoré boli dosť odvážne na to, aby veci robili podľa Božích, a nie podľa ľudských predstáv… aj keď si to niekedy vyžadovalo ísť hlavou proti múru. (Jediná výnimka – Batšeba – pri nej som už napísala svoje. Uriáš do tohto rodokmeňa nesmierne pristane 🙂
Máriinu výnimočnosť netreba podporovať a vyzdvihovať tak, že vedľa nej postavíme zlé príklady. Nemyslím, žeby to takto robil Pán Boh, toto ozaj nie je Jeho štýl, a preto by bolo veľmi milé od všetkých, čo svetom šíria podobné názory, aby už konečne sklapli.
Je to práve naopak – keď sa na Máriu pozrieme z perspektívy života tých žien pred ňou, z perspektívy odvahy a ochoty riskovať, práve vtedy nám vynikne ešte viac! Skutočných hrdinov spoznáte podľa toho, že nepotrebujú ponižovať a dehonestovať niekoho iného, a tak by sme to mali robiť aj pri Ježišovej mame, hm?
Už dlho riešim v hlave, čo vlastne o Márii chcem napísať. Lebo už toho o nej bolo napísaného dosť…
Vynechať ju nemôžem. A ani nechcem.
Počas toho, ako som už pomaly prichádzala na to, čo mám pred očami… som natrafila na jeden obrázok. Tu to je:
rozhodnutie
Pri Máriinom živote boli jasné očakávania. Aj ona to vedela a nemám dôvod myslieť si, že by sa s nimi nestotožňovala. Dobre vychovať nasledujúcu generáciu je nesmierne zodpovedná úloha. A byť dobrou manželkou – no čo k tomu – za zvládanie tohoto majú niektoré ženy svätožiaru už teraz.
A do tohto perfektne zodpovedne naplánovaného života vstúpi Boh. My, zvyčajne, keď píšeme a plánujeme príbeh svojho života, máme tendenciu písať v riadkoch. Myslíme si, aké je to úhľadné, usporiadané, všetky písmenká a vety na jednom mieste! A do toho nám s radosťou vstupuje Boh a ukazuje, písať sa dá aj inak. Zabudnite na riadky! Zabudnite na pravidlá. Duch si veje kam chce!
Nejaký takýto mám pocit z toho Božieho plánu. Príde anjel a predstaví Márii Božiu predstavu. Chce na tento svet poslať Dieťa, a Mária prešla najužšším konkurzom na úlohu jeho matky. Mne by sa teda triasli kolená… A čo viac, Pán Boh si to Dieťa a jeho príchod naplánoval teraz. Ešte pred manželstvom. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, aký mal Boh dôvod na toto načasovanie? Myslím, že jeden z dôvodov bol ten, aby všetci o Ježišovi už od začiatku vedeli, že je iný.
A ten ďalší, ten ďalší dôvod je práve Mária sama. Aby som to vysvetlila. Boh chce od nás niečo odvážne už na začiatku… nie aby si nás On preveril, ale aby sme si my mohli preveriť my Jeho. Alebo vyskúšať, to bude lepšie slovo. Skúsiť, že na Neho sa dá spoľahnúť; že kvôli Nemu sa oplatí riskovať! Vysvetlím. Jedna moja priateľka mi v súvislosti s chlapmi, ktorí sa okolo nej točia, napísala: myslím, že iniciatívny by mal byť muž a ja chcem byť dobývaná. ÁNO! JASNE ŽE ÁNO! Žijeme v zvláštnom svete, keď toto nie je samozrejmosť. Lebo ak chlap nemá… ehm, odvahu na to, aby zbalil ženu (potencionálnu budúcu manželku), ako potom od neho môžeme čakať odvahu v iných veciach? Ja som sa už vyslovila, že chlapčekov, ktorí si nechajú ofukovať všetky boliestky od mamičky, nemám príliš v láske. Mám mnoho dôvodov veriť, že treba prejaviť odvahu už na začiatku. A nie je to len o chlapoch (aj keď k Jozefovi, Máriinmu manželovi, sa ale ešte dostanem..).
na týchto fotkách je niečo, čo som na žiadnych iných obrazoch nenašla. ženu, ktorá si svoje materstvo doslova užíva 🙂
mimo pripravených riadkov
Mária si mohla vyskúšať, aké to je, riskovať. Vo výbornej knihe Prvolezec je kapitola, ktorá sa volá VIERA SA HLÁSKUJE R.I.Z.I.K.O. A to je presne o tom. Boh chcel Máriu odvážnu, Máriu riskujúcu, Máriu počúvajúcu Jeho hlas viac, ako hlasy všetkých ostatných. Boh chcel pre svojho Syna matku, ktorá by bola ženou v tom najženskejšom najsilnejšom význame slova. Nie presladenú postavičku. Ale mamu, ktorá bude svoje dieťa milovať, bude ochotná sa obetovať, bude prekračovať hranice svoje vlastnej trpezlivosti a odvahy.
Mária je v tomto rodokmeni v dobrej spoločnosti. Mne napadlo mnoho iných reakcií na anjelovu správu; napríklad aj to, že zbožné dievčatá by sa nedali natlačiť do tehotenstva pred svadbou. Nijako raz. A boli by schopné odmietnuť hneď aj zástup Božích anjelov kvôli svojej naučenej predstave o zbožnosti. Mária takáto nebola. Na to, aby ste ozaj riskovali, nemusíte skákať bungee jumping ani si robiť parašutistický kurz. Stačí, aby ste do svojho života pustili Ducha Svätého. A On vám ukáže, ako sa dá krásne písať aj mimo riadkov!
Jozef k Márii jednoducho patrí. Nielen tým oficiálnym zväzkom, ale aj rozhodnutím, ktoré urobil. Jeho život je… úžasný! Kiežby všetci otcovia tak investovali do svojich synov, ako on. Aby sme to na tých synoch videli tak, ako na tom Jozefovom. Amen.
Jozefov príklad hovorí ÁNO adpocii, osvojovaniu… ak uvažujete, tu je povzbudenie. Jozefov život je veľkou inšpiráciou. Obetovať život? To nemusíte len na bojisku. Tam to niekedy chce jeden hrdinský deň, aby o vás vznikli povesti. V živote tohto muža boli tisícky hrdinských rán, keď sa mu možno nechcelo vstávať z postele a zápasiť s tým, pre čo sa rozhodol… ale mám všetky dôvody predpokladať, že z tej postele každé ráno vstal. Čo všetko musel prekonať a prekračovať? Sklamanie? Túžbu kričať? Neviem presne. Neviem ako veľmi. Neviem o tom v podstate nič. Ale vidím výsledok.
Jozefov život bol investovaný najlepšie ako len mohol. Mal odmenu v nebesiach, áno, a nielen to. Aj jeho prispením sa menili dejiny… niet pre otca lepšie vysvedčenie.
Preto patrí do Ježišovho rodokmeňa. Cez neho sa splnili proroctvá a na svet prišiel Mesiáš, Dávidov potomok. Nie cez jeho genetiku, ale cez jeho rozhodnutie. Píšuc to, mám zimomriavky… také tie dobré… lebo genetika, to jednoducho dostanete. Ale rozhodnutia – to ste vy sami.
..a tento obrázok je tu preto, lebo ma zvláštne dojal
toto je trocha hanba
Keď sa niekoho spýtate, aký je rozdiel medzi katolíkmi a evanjelikmi, zvyčajne sa najčastejšie spomenie Mária. (Áno, práve v tejto chvíli počujem myšlienky všetkých vás, čo si v duchu hovoríte – s týmto nemusela začínať! smola.) Zvyčajne ľudia povedia, vy neuznávate Máriu – čo je však poriadna blbosť. (Lebo z toho, že na niektoré veci máme odlišný názor, nemôžte vyvodiť, že sme úplní tupci.) Ale zasa, aby som bola úprimná – niekedy sú tieto názory celkom oprávnené. My luteráni niekedy zachádzame až do takých extrémov, že nechceme spomínať Máriu, aby to nevyznelo príliš katolícky. Zdravá reakcia na také čosi je napríklad, ak vám všetky vlasy vstanú dupkom. Katolícky? Prosím??! Vynechávať Máriu jednoducho nie je možné. Nikto iný pred ňou. Nikto iný po nej. Ona jediná. Žiadna iná žena v dejinách nemôže povedať, že v lone nosila, porodila, kojila a vychovávala Božieho Syna. Táto žena si zaslúži viac, ako len trocha formálnej úcty… Viac. To, ako dala svoj život k dispozícii, ako riskovala a dávala, to si zaslúži rešpekt. (a poviem to na rovinu, radšej by som častejšie rozoberala Máriu, ako Štúrovcov stále dookolaaaaaa….)
Lev z kmeňa Júdu a jedna z jeho rodinných fotiek 😉
perspektíva
Poznáte Game of Thrones? Nie, nie je to žiaden biblický program, haha. A viem si predstaviť, že ak by ste to videli, mali by ste veľa preveľa námietok proti. Pravdu povediac, aj ja mám. Niektoré veci sú ozaj troška silná káva. Ale nie o tom som chcela. V tomto seriáli vaše obľúbené postavy umierajú ako muchy, bez toho, aby ste to predpokladali… a dej sa vyvíja inak, ako čakáte.
Ale jedno som vďaka tomuto príbehu pochopila trocha viac. Že nejde len o jednotlivé postavy. Ide o príbeh.
Pre generáciu, ktorá si myslí a správa sa, ako keby bola stredobodom vesmíru, je to silná lekcia.
Nejde len o mňa. Ide o niečo viac. O príbeh, ktorý presahuje môj život. O dej, ktorý bude v pohybe, aj keď ja sama sa už hýbať nebudem. Podstatný je nadhľad.
A to je niečo, o čom verím, že mala Mária a mal to aj Jozef. Videli svoj život nielen v hraniciach dátumu narodenia a dátumu smrti. Ale videli svoje úlohy ako niečo, čo presahuje ich samých; niečo, čo je väčšie a silnejšie ako oni sami. Určite! Museli mať tento nadhľad! Ako inak by…? A vidíte, mali pravdu. Koľko ďalších generácií ocenilo ich životy? 🙂 Beriem si príklad…
A to by bolo všetko. Aspoň pre dnešok…
Zatiaľ bez komentára