Na začiatku jeho života by to o ňom nikto nepovedal. To, že bude výnimočný! Bol najmladší z ôsmich bratov a ak niekto z nich už mal byť kráľ, určite nie Dávid. A predsa sa z neho stal ten najvýznamnejší kráľ Izraela.

Jeho meno sa zvyčajne prekladá ako milovaný. Je to tak jednoduché? Je to všetko? Ale kdeže! 

meno nemusí byť naveky

V hebrejčine je základ slov tvorený spoluhláskami. To znamená, že keď chceme pochopiť to meno, nehľadáme “Dávid” ale len DVD.  Ak by sme k tomu v hebrejčine pridali iné samohlásky, mali by sme úplne iné meno! Prečo to spomínam? Je celkom možné, že Dávid sa nevolal Dávid od začiatku. 

Ak máte sedem synov a narodí sa vám ôsmy, budete od šťastia skákať až po strop? Možno ak by ste predtým mali sedem dcér, ale takto…. Čo ja viem… Asi si poviete, ôsmy syn, no dobre. A pomenujete ho milovaný? Ak ste pri nejakom dieťati chceli tak silno prejaviť lásku k svojmu potomstvu, mali ste sedem iných možností. A to ešte nehovorím o sestrách, ktoré Dávid mal! Teda – Dávid. ¹

Ak sa tak aj od začiatku hneď nevolal, jeho pôvodné meno už nikde nie je zaznamenané. Lebo vo chvíli, keď sa o ňom príbehy rozprávať začali, už bol známy; už mal iné meno. Mal meno, o ktoré sa pričinil. 

Zvláštne, uvedomila som si, že som už viackrát v kresťanských kruhoch počula, ako by sme si meno nemal meniť. Ako prezývky nie sú v poriadku a podobne. Ale neviem z hlavy vydolovať žiaden seriozny dôvod. A pritom to bol Boh, ktorý premenoval Abraháma, Sáru a Jákoba… a Jeho Syn mal dosť výraznú záľubu v dávaní prezývok. Napríklad Peter (skala), synovia hromu alebo možno aj Magdala (veža). 

Dávid bojujúci 

Preto si myslím, že je viac ako v poriadku, ak Dávidovo meno bolo pretvorené práve kvôli tomu, ako si poradil so životom. Hovorí to čosi aj o ňom samom. 

Narodíme sa do nejakých podmienok, a povedzme si to priamo, obmedzení. Mnohí máme niečo, čo nás od začiatku nejako obmedzuje alebo rovno diskvalifikuje. Ak sa rozhodneme to zmeniť, postaviť sa proti tomu, prečo by to nemohlo vyjadriť aj naše meno? 

Prorokovi Samuelovi bolo povedané, že budúci kráľ bude z Jesseho synov. A keď za nimi prišiel, aby budúceho kráľa pomazal, práve ten prvorodený naozaj pôsobil kráľovsky. Samuel si v duchu povedal, to je on! Ale Boh sa tak zasmial a hovorí, ale čosi! (okay, v Biblii sa nepíše, že sa zasmial. len mi to tam pristalo. lebo poznám veľa ľudí, ktorí vidia vonkajší obraz a nechajú sa ním pomýliť, vidia kráľov tam, kde nie sú. rovnako ako Samuel. a aj ja.) 

Keď teda nie najstarší, ideme po poriadku? Ale pri každom Jesseho synovi Boh hovorí, nie, ani tento to nie je. A už sa zdalo, že tu už nikto nie je. Vyčerpali sa všetky možnosti. Ale Jesse si predsa len spomenie, že ešte jedného syna má. Pasie ovce a keď sa zvažuje budúci kráľ, nikomu nepríde na um. Pošlú poňho vtedy, keď sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti. A tu príde pekný, ryšavý chlapec s bystrými očami. 

Na toho chlapca sa Boh s láskou pozrie a povie, áno, tento, toho môžeš pomazať za kráľa. 

Zaujímavé bolo to, že Dávid sa kráľom nestal hneď. To ho ešte len čakalo, on do svojej kráľovskej úlohy potreboval dorásť. A nemyslím úplne fyzicky. Napríklad príbeh o Dávidovi a Goliášovi poznáme úplne všetci, tam sa Dávid zachoval ako skutočný kráľ. Aj keď ním ešte nebol. Možno by sme si od neho mohli vziať príklad. A správať sa už teraz ako tí, ktorými sa chceme stať.

Dávid milujúci

Dávid bol očividne milovaný Bohom. On v ňom videl veci, ktoré si nikto iný nevšimol. (viete, ôsmy syn…). A práve to posunulo Dávidov život novým, vyšším smerom. Stal sa  milovaným ľuďmi, keď porazil Goliáša a potom, keď začal panovať ako kráľ. 

A milujúci Dávid? To má dve časti.

Lásku k Bohu a lásku k ľuďom. 

Dávid Boha očividne miloval. Aby sme si to ujasnili – o máloktorom mužovi Biblie by som to vyhlásila s tak veľkou istotou, ako o Dávidovi. Možno preto, že máloktorý muž dával tak jasne najavo svoje city. Áno, hovorím, o jeho žalmoch, o Dávidových modlitbách. Lebo keď si ich čítate, viete – to nie sú tak presväté tisíckrát obohrané náboženské frázy, pri ktorých aj anjeli v nebesiach zívajú od nudy. Práve naopak! Dávidove žalmy sú mnoho z toho, čo je inak nepohodlné – sú úprimné, priame a emotívne. Dávid sa s Bohom rozpráva ako s niekým, komu ozaj dôveruje. Ako s niekým, koho miluje.

Už som povedala, že preložiť meno Dávid ako milovaný je málo. Chcete vedieť viac o jeho mene aj o ňom? Pozrime sa na ďalšie slová s rovnakým základom ako Dávidovo meno. Prídavné meno znamená milovaný alebo pôvabný (lovely). Súvisiace sloveso má čo dočinenia s láskou, najmä s jej fyzickým významom. A podstatné meno z tohto utvorené je jednoducho láska – v zmysle lásky k tomu, koho milujeme. 

Hm. A presne to sa trocha vymklo spod kontroly. 

Možno sa pýtate, či sa skutočná láska môže vymknúť spod kontroly. Veď keď je to láska, tá najčistejšia najsilnejšia najdokonalejšia vec, jej nemôže byť predsa nikdy priveľa! Ale niekedy sa stane to, že si lásku k iným pomýlime so sebaláskou.  

Milujúci Dávid mal sedem (alebo osem – Biblia v tom nie je jednoznačná) manželiek. Okrem toho si vzal neskôr ďalšie manželky a ďalšie …milenky? Vedľajšie ženy? Akokoľvek ich nazvete…  Spával so všetkými, rodili mu synov a tí mu robili problémy. 

Áno, niektoré si vzal z politických dôvodov a mnohoženstvo vtedy existovalo. Ale Dávid aj tak porušoval pravidlá, a najznámejší najsilnejší príklad je Batšeba.  Mňa hnevá, že si viac pamätáme jej meno, ako meno jej prvého manžela, Uriáša. Lebo ten bojoval po Dávidovom boku , keď ešte nebol kráľom, keď bol prenasledovaný a keď mu šlo o život. Uriáš bol jeden z mužov, ktorí mu aj vtedy stáli po boku, bojovali s ním a riskovali svoje životy kvôli nemu. A ako sa mu odvďačil Dávid? Tajne sa vyspal s jeho ženou. A keď tá otehotnela, chcel to zorchestrovať tak, že dieťa je Uriášovo, aby nič nevyšlo najavo. A keď sa to nepodarilo, poslal Dávid Uriáša do boja, do prednej línie, kde mal istotu, že príde o život. 

Uriáš je dôvod, prečo Dávida nemám príliš v láske. Tá milujúca, emotívna Dávidova stránka, ktorú obdivujem v žalmoch, tá ochota veriť Bohu, ktorá je jasná z mnohých ďalších príbehov – to všetko mizne, stráca sa v hmle, keď vidím muža, ktorý nechá zabiť svojho lojálneho verného priateľa. Kvôli jeho žene.

Samozrejme, nie som objektívna. Lebo si uvedomujem, že iným biblickým postavám iné hriechy odpúšťam ľahšie. Preto teraz píšem o Dávidovom mene, lebo to Dávidovi dlhujem. (a sama sebe tiež.) Ak by sme mali žiť len s následkami svojich hriechov a chýb, bez akejkoľvek nádeje, to by bol dosť zúfalý život. A presne nádej je to, čo sa s Dávidovým menom spája veľmi silno.

Dávid ako nádej

Všade tam, kde sa Dávid spomína, všade tam je nádej. A je celkom ľahké pripísať to na konto tohto muža, lebo iný Dávid v Biblii jednoducho nebol. Teraz je to síce populárne meno (každý z nás nejakého Dávida pozná), ale vtedy bol len jeden. Takisto je v Biblii len jeden Adam, Mojžiš, Abrahám, jeden Izák a tiež len jeden Jákob.  

Ani v Novej Zmluve nie je žiaden iný Dávid, no jeho meno sa spomína často. 

👑 Jozef aj Ježiš sú volaní “syn Dávidov”.

👑 Ježiš je pomenovaný “Dávidov koreň” alebo “Dávidov výhonok” – podľa prekladu 

👑 Mesiášovo kráľovstvo je označované ako “Dávidovo kráľovstvo” a “trón Dávidov” 

👑 Mesiášova vláda vybuduje “zrúcaný Dávidov stan” 

👑 On, ktorý je svätý, môže otvoriť čo už nikto nezavrie a naopak “Dávidovým kľúčom” .

Dávidovo meno sa spomína v NZ spomína dokopy 59 krát. Stále v súvislosti s túžobne očakávaným  Mesiášom, a stále v súvislosti s nádejou. Že veci sa zmenia a že už nikdy nebudú také,a ké boli doteraz. Že budú lepšie. Lebo príde Ten z Dávidovej línie, na ktorého všetky proroctvá čakali. Dávid, napriek všetkým svojim chybám, je stále milovaný Boží. 

Lebo práve cez lásku prichádza nádej.

1. Samozrejme, že to nie je len tým argumentom, že Dávid bol ôsmy syn, preto by ho nikto nenazval milovaným. To by bol veľmi slabý argument. Ide o sloveso, ktoré je v hebrejčine neobvyklé. Ak vás to zaujíma do hĺbky, celá hebrejská exegéza je na www.abarim-publications.com