(Traja a predsa Jeden)

 Kedy naposledy ste prebdeli celú noc? Alebo aspoň jej podstatnú časť? Nechcem, aby ste spomínali na nejaké zlé a ťažké príbehy, skôr naopak. Hľadám niečo zaujímavé…niečo, vďaka čomu ste zabudli aj na spánok…  Túlať sa po meste, keď všetci spia. Čítať knihu, od ktorej sa neviete odtrhnúť. Zabávať sa a končiť až na svitaní. Prerozprávať celú noc s niekým, s kým si stále máte čo povedať… alebo si pre seba vyslovte úplne iné dôvody.

Keď sa povie “noc má svoju moc”, nepočujem v tom len niečo negatívne, ale aj veľa iných možností, ktoré nám deň jednoducho neposkytuje.

Jeden z najznámejších rozhovorov v v celej Biblii sa odohral tiež v noci. Za Ježišom sa spomedzi najpopredneších mužov židovstva vybral jeden v práve čase, keď ľudia zvyčajne spia. Ježiš ho fascinoval, ale vzhľadom na svoje postavenie si Nikodém na rozhovor vybral čas, keď nebude na očiach. Totiž, aby bolo jasné, nie všetci vtedy mali na Ježiša dobrý názor. Robil si veci po svojom, hovoril inak, ako ostatní a v očiach mnohých usporiadaných ľudí pôsobil ako rebel. Viete si predstaviť – niektorí ľudia majú v hlave tak dokonale vyupratované, že to tam pripomína múzeum.

Ale Nikodém zjavne taký nebol. Mal otázky a úprimne, ja milujem ľudí, čo majú otázky! (Lebo ja mám veľa otázok a milujem aj seba, tak preto 🙂 A prišiel za Ježišom. V noci. V noci vás nikto zvyčajne nerozptyľuje. Len teda ak nechcete. Môžete a sústrediť na niečo iné… a vždy som si myslela, že keď je tma, máme akosi viac zbystrený iný druh vnímania.

A presne to sa hodilo k tejto debate a k tejto téme.

neviem položiť otázku, a aj tak dostanem odpoveď

Ježiš Nikodémovi odpovedá aj na nevyslovené otázky. Hovorí mu o tom, že viera a náboženstvo nemá byť len vylepšením doterajšieho života, ale niečo úplne, od základov nové. A na taký vážny projekt je potrebný Boží zásah. Rozpráva o narodení sa znova a keď sa Nikodém spýta ako, spomenie vodu a Ducha. A potom, trocha neskôr povie vetu, ktorá je tou najopakovanejšou v dejinách kresťanstva. Ján 3,16: Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Predstavuje Božiu Trojicu (a seba v nej) tak, ako je jej najjednoduchšie porozumieť – v praxi. Trojica konajúca. Nie tri sediace postavy, ako na mnohých obrazoch, ale poriadne akčná a doslova rozlietaná trojka 🙂

neviem je moje obľúbené slovo

Nerozumieme, ako môžu byť Traja, a pritom je stále jeden Boh. Nedajte sa pomýliť, toto nie je logická hádanka. Hlavne chcem povedať – prečo chceme všetkému úplne rozumieť? Nemyslím si, že je to potrebné. Predsa aj ľudí spoznávame tak, že vidíme, ako sa chovajú v niektorých situáciách… ako rozmýšľajú, ako reagujú… a takisto je to aj s Bohom…

Slovo Trojica nenájdete nikde v Biblii. (Minimálne nie v súvislosti Boh – Traja a predsa stále jeden). Ale bez ohľadu na to, sme presvedčení, že je to s Bohom takto, a tomu sa hovorí dogma. Dogma o Trojici.

ja si aj tak budem myslieť svoje

Pre väčšinu ľudí znie dogma dosť hrozne a škaredo, ale ja si dovolím veľmi hlasno nesúhlasiť! Na rovinu, (ak k takým ľuďom patríte,) neviete o tom takmer nič, len to slovo používate ako urážku. Ja mám dogmy rada. Dogmy znamenajú usporiadanosť, toto a toto je tak, tomu veríme. Mám rada jasné vyjadrenia a priamo povedané veci. Preto mám pred dogmami rešpekt, dokonca poniektoré doslova milujem (nesmejte sa, ja to myslím vážne 🙂 Tá jasnosť, zreteľnosť a usporiadanosť má niečo do seba! Predstavte si, že máte svoje dôležité papiere usporiadané úhľadne v šanónoch, v zakladačoch… označené… ak vás táto predstava uspokojuje a ukľudňuje, predstavte si pre zmenu, že vám niekto všetky tieto papiere vyberie a hodí do jednej veľkej krabice. A potom vás chcem vidieť, ak budete mať na nájdenie nejakého dokumentu päť minút!

Práve preto sú dogmy veľmi fajn. Aby niektoré veci boli povedané jasne a na rovinu. Prečo a ako.  Samozrejme, na druhej strane, treba povedať, že rozumní ľudia si vedia aj už usporiadané šanóny usporiadať nanovo…

túžba popísať nepopísateľné

Na dogmu o Trojici môžeme dať nálepku tajomstvo. Ak by sme vedeli všetko, bola by to nuda. A síce nemáme možnosti, aby sme obsiahli úplnokompletnodokonalú pravdu, ale objaviť o Trojici čosi viac, ako sme vedeli doteraz, to je výzva! Boh nie je nudný, a ak to vôbec niekomu niekedy napadlo, Trojicou dokázal opak úplne skvele. (viem si živo predstaviť, ako nad skupinou mudrujúcich všehoznalých teológov sa ozýva Boží pobavený smiech…)

Tiež si myslím, že Trojica je výzva! Nielen na objavovanie, ale aj ako vzor – niečo také sa učiť a prenášať do vlastného života (nie “naučiť a preniesť”, ale “učiť a prenášať”, v gramatike stále dejúca sa činnosť, lebo – na rovinu – kedy si myslíte, že dokonale zvládnete podobať sa Bohu? toto je beh na dlhé trate)

A takisto, keď rozmýšľam o Trojici, pre mňa to znamená aj radosť. Totiž, už asi vieme, že osamelosť nie je to isté, čo samota. A verím tomu, že ak Boh nie je osamelý, tak potom to neplánuje ani pre nás.

zabudnite na studené nohy… a ešte viac

A s tým všetkým spomínaným súvisí aj verš z knihy Kazateľ:

Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. A opäť, ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale samotný, ako sa zohreje? A ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo.

Jeden z najkrajších veršov – vraví,  ako sa dá prepojiť láska, blízkosť niekoho druhého a spoznávanie, že sme Bohu v mnohom podobnejší, ako si myslíme. Áno, stále hovorím o Trojici; dúfam, že ste si tú pôvabnú narážku a to krásne stupňovanie počtov všimli…

Byť sám má mnoho nevýhod, a aj keď to vieme zvládnuť, aj keď si samotu občas vychutnávame, ako koncept pre život to nefunguje. Nie je to len o tom, že sa máte s kým    v noci zohriať, ale aj o mnohých iných veciach. S ľuďmi okolo nás zdieľame viac, ako si možno uvedomujeme. Od zoznamov jedál, čo milujeme na raňajky, až po veci, čo nám večer aj po tom, ako zatvoríme oči, nedovolí zaspať.

Pravdu povediac, vlastne som vždy vedela, že ani ľudia v cirkvi v tom nie sú veľmi vnímaví. Už od začiatku tohto môjho nového života tam bol niekto, kto mi pripomenul, že ak sa spolieham na ľudí, robím chybu. A napriek tomu si myslím, že to má zmysel. Pre všetkých. Lebo nielen my sme sklamaní, ale aj my sklamávame. Zabúdame, nespomenieme si, nevidíme a nepočujeme. Ale aj tak. Rozhodovať sa každý deň a chcieť! Nebyť sám v ničom a nedovoliť svojim najbližším, aby niekedy ešte vôbec boli sami.

Zohrievať sa v noci a brániť sa navzájom. Lebo tam, kde neobstojí jeden, dvaja sa ubránia. (Ak nebojujú proti sebe… ak sa neignorujú navzájom… ak držia spolu a sú jeden tím, jedno telo, alebo pomenujte si to akokoľvek chcete)

Dvaja sa ubránia a trojitý povraz sa nepretrhne len tak. Znamená to nielen spliesť sa dohromady, ale spliesť sa dohromady aj s Bohom.

Manželstvo je ideálne, ak na to tí dvaja nie sú len dvaja. A teraz nemyslím zasahovanie iných ľudí, lebo to manželstvo spravidla viac oslabuje, ako posilňuje. Myslím tým Božiu účasť. Niečo podobné, ako vidíme pri Trojici, preniesť do vlastného života. Manžel, manželka a Boh.  To je jedna z vecí, ktoré treba menej vysvetľovať a viac zažívať. Boh si Trojicu tvorí s nami…. tie božské vzťahy prenáša aj k nám, namiesto podriadenosti nám núka spoluprácu. Ako keby sme boli rovní. Volá nás za partnerov. On je tá veličina v rovnici, ktorej hodnota sa nedevalvuje.

a až takto je to kompletné

No a prečo Trojica? Prečo práve TRI? Raz som počula prednášku vedca o tom, ako sa nachádza číslo tri všade okolo nás. V zložení vecí, vo fungovaní živých organizmov, všade v prírode okolo nás. Takže to s troma osobami Trojice, zdá sa, nie je len nejaká náhoda.

A iný pohľad.  Uvedomili ste si, že až trojica ľudí vie utvoriť kruh? Dvaja sú stále len pár… ale kruh je iný. Má potenciál zväčšovať sa… keď tancujete v kruhu, v podstate vás obmedzí len kapacita miestnosti. A čo sa týka ľudí – nezáleží, koľkých priberiete, stále to bude kruh.

znova po svojom

Som presvedčená, že Ježiš sa vtedy v noci s Nikodémom rozprával poriadne dlho. Čas plynie inak, keď naňho zabudnete… Najprv som uvažovala, ako rada by som si prečítala, o čom hovorili… a potom si hovorím, načo? To bol ich rozhovor. Ja môžem mať svoje vlastné rozhovory. Dlhé nočné debaty na modlitbe alebo s inými ľuďmi, lebo aj to je jedna vec, čo by som si o Trojici chcela pamätať už stále – Božiu tvár, Jeho podobu a stále niečo nové sa dozvedám aj tak, že sa dívam do tváre niekoho blízkeho, počúvam jeho myšlienky a objavujem to, čo zo svojej Výnimočnosti vložil Boh práve do neho.

Veľká vďaka všetkým tým vzácnym ľuďom, s ktorými som sa kedy hlboko do noci rozprávala, zabúdala na spánok aj na svet okolo… vďaka vám viem aj to, čo som dovtedy netušila. Ďakujem.  

veľmi by ma zaujímalo, podľa čoho v Matrixe vyberali meno Neovej frajerky.
len musím skonštatovať, že mi je ľúto, že tento nickname nezišiel na um mne.