Nie tak dávno som sa rozprávala o výbere partnera na celý život. Teda, skôr som dosť prekvapene počúvala, aké by bolo jednoduché, ak by sme si mohli povyberať najlepšie vlastnosti z viacerých ľudí a vytvoriť si ideálneho človeka.  

Občas podobný prístup vidno v cirkvi všeobecne. Všetkých kresťanov pretvoriť na jeden vzor. (a pekne okresať všetkých, čo vytŕčajú z radu.) 

Niekomu v dejinách raz napadlo toto isté s evanjeliami. Čo ak by sme v Biblii nemali štyri evanjeliá, ale len jedno?  Veď aké by to bolo pekné!  Nakoniec, všetky píšu o tej istej téme! A predstavte si, niekto si dal aj námahu takéto skombinované evanjelium napísať. No vďaka Bohu, tento nápad sa v cirkvi neujal. A ja vám na príklade Jánovho evanjelia veľmi rada poviem, prečo. 

mám nadhľad a odstup

Ján sa s písaním svojho evanjelia neponáhľal. Vieme, že zo štyroch evanjelistov bol posledný. Na jednej strane, mať spísané rozprávanie o Ježišovom živote bolo pre prvú cirkev nevyhnutné. S tým, ako rýchlo rástla, potrebovala niečo, čoho sa dalo držať. No na druhej strane…. možno to aj vy poznáte. Príbehy, ktoré sa nám stali len nedávno, zo seba sypame, poprípade si pri rozprávaní ešte stále aj my utrieďujeme myšlienky. A čím väčší časový odstup máme,  tým  jasnejšie zvyčajne vieme, ktoré detaily nechať a ktoré preskočiť, ako niektoré veci skrátiť a iné možno hlbšie vysvetliť, aby celý príbeh získal na sile. 

Možno viete, že každý evanjelista má svoj symbol. (ja som na to prišla až v Benátkach, keď som na námestí svätého Marka rozmýšľala, prečo na tom vysokom stĺpe je práve okrídlený lev). Matúšov symbol je Syn človeka, zobrazený ako ľudská postava. Markov symbol je lev (Benátky!) a Lukášov symbol je býk. Zvyčajne sa zobrazujú s krídlami, no v základe sú to stále po zemi chodiace bytosti. 

Symbolom štvrtého evanjelistu je orol. On nepotrebuje, aby mu niekto domaľoval krídla, on jednoducho lieta. Vzďaľuje sa od zeme, má nadhľad nad oveľa väčším územím a veci, ktoré pre neho nie sú podstatné, jednoducho prehliada. V tomto sa mi Ján nesmierne páči! (zvlášť keď uvažujem nad všetkými spormi vo vnútri mojej cirkvi a nad tým, čo z toho bude podstatné napríklad o dvadsať rokov, keď možno naša strana vyhrá, no my aj tak budeme mať stále a stále prázdnejšie kostoly….)

som milovaný, čo je viac? 

Neviem, ako často to muži potrebujú počuť, že Bohu na nich záleží, no myslím, že je to častejšie, ako im to hovoríme. Ján to vedel. Jeho istota Božej lásky bola takmer nepriestreľná; aspoň mne sa to zdá z môjho odstupu. 

Rada by som to dokázala aj konkrétnymi textami, no má to háčik. 

Nikde v evanjeliu nie je Ján priamo uvedený ako autor. A my síce vidíme jeho istotu Božej lásky, no autorstvo zostáva tak trocha záhadou. Buď to bol Ján, syn Zebedeov a možno Ján, ktorý žil v Jeruzaleme a bol zámy ako Ján Starší. Neverte nikomu, kto vám bude svätosväte tvrdiť, že pozná autora! Lebo čím ďalej, tým viac si myslím, že Ján to urobil schválne. Na vysvetlenie si požičiam citát z rozhovoru s jedným športovcom. Pýtali sa ho nejakú triviálnu otázku a on mykol plecom a povedal: Ja si myslím, že ľudia ani nevedia, čo robím…a to je fajn. Nemusia všetci vedieť, čo robím. Súhlasím. Je podstatné, čo robíme, a nie, koľkí ľudia o tom vedia. Ján tiež nepísal evanjelium, aby bol slávny. Ján písal, lebo bol spokojný. Muž menom Ježiš zmenil jeho život a Ján chcel, aby to isté zažili aj ďalší.

Tá spokojnosť a vedomie toho, Boh ma miluje, je u Jána vidno aj z mnohých jeho príbehov. Niektoré sú jedinečné, iné zasa nájdete v každom evanjeliu. A síce Ján nie je prvý, ktorý ich rozpráva, ale jeho verzie sú … veľmi blízke tým, čo si Božiu láskou sami potrebujú  naozaj súrne pripomenúť. 

nevadí mi, že niekomu pošuchorím perie

Ján si uvedomuje o Ježišovi aj ďalšiu vec, čo nie príliš často príde na pretras, a to, že Ježiš provokoval. Spochybňoval nie vieru, ale tradície. Pýtal sa a tým mnohým ľuďom naozaj slušne dvíhal tlak. Hneď Jeho prvý zázrak bol….nie úplne taký, ako by sme čakali. Na svadbe premenil vodu na víno (a mňa zvlášť teší, že to víno bolo ešte aj kvalitné!). Vtedy Ján povie, že toto je prvé znamenie. 

Po svadbe príde na rad chrám, kde sa Ježiš neváha a prejaví sa vo veľkom: Zničte tento chrám a za tri dni ho znova postavím! Potom je tu rozhovor s Nikodémom, ktorý si myslel, že Ježiš je len ďalší rabbi, náboženský učiteľ. Ježiš mu však vysvetľuje veci, ktoré by Nikodémovi ani nenapadli, nakoniec, dá sa v jeho veku narodiť znova? (dá….) A potom je tu studňa a žena Samaritánka, s ktorou by sa žiaden iný muž takto nerozprával. No Ježiš sa tým nenechá obmedzovať. Lebo On je tá voda, ktorá zahasí večný smäd! 

Prví traja evanjelisti majú viac príbehov ako Ján. On si ich vyberá menej a potom o každom píše viac. Áno, možno Ježiš uzdravil oveľa viac ľudí, ako píšem ja, ale takých učiteľov tu už bolo! Ježiš je niekto viac.

Ďalšie príbehy sa odohrávajú počas štyroch židovských slávností. Počas šabatu uzdravuje a tým, ktorým sa to nepáči (ako inak…) vraví, môj Otec pracuje doteraz, a aj ja pracujem. Počas Paschy dá ľuďom chlieb a potom sám o sebe vyhlási, Ja som chlieb života. Jednoducho Ježiš z každého sviatku niečo vezme a ukazuje na seba! Počas sviatku stánkov vie, že ľudia majú na mysli putovanie púšťou, ohnivý stĺp a tiež smäd. Vtedy o sebe hovorí ako o svetle sveta, a počas Sviatku stánkov volá k sebe ľudí, ktorí sú smädní.Ježiš čím ďalej, tým viac ľudí provokuje. A už nielen náboženských vodcov, ale Jeho vlastných! Ján to schválne stupňuje, ako v dramatickom filme, čím ďalej, tým viac ukazuje, ako Ježiš vyvoláva odpor. Píše, preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili. Už je to tak zlé, že Ježiš je nútený odísť z mesta.

píšem premyslene a ukazujem Vyšší plán

Ján sa s písaním svojho evanjelia neponáhľal. A tak ho mohol poskladať precíznejšie a spôsobom, ktorý vidno z nadhľadu. Chcem tým povedať, keď si občas prečítame úryvok z tohoto evanjelia, toto nám ujde. Preto sa treba vzniesť ako orol a vidieť to z nadhľadu. A konkrétne to urobiť napríklad tak, že celé evanjelium prečítame na jeden šup. 

Sledujte spolu so mnou: hneď v prvej kapitole sa objavuje Ján Krstiteľ a Ježiša predstavuje ďalším ľuďom. Ježiš dostáva hneď sedem titulov. Ján týmto hneď na začiatok, priamo a jasne, bez zbytočného hádania a naťahovania hovorí – toto a toto si myslím o Ježišovi. A hneď vám aj ukážem, prečo. Ján je priamy, jasný a zreteľný. (v tomto je Ján Krstiteľ rovnaký ako Ján evanjelista.) Neváha, neokolkuje, nenaťahuje. Jeho slová si nikto nemôže vyložiť inak, ako ich povedal. A je neskutočne osviežujúce, keď niekto konečne hovorí veci na rovinu! Viac takých ľudí by sa nám zišlo. 

Späť k evanjelistovi. Nielenže Ježiš dostáva sedem titulov, ale Ján nám postupne ukazuje sedem zázrakov. A ten najväčší, celé to vyvrcholenie Ježišovho pôsobenia, je vzkriesenia Lazara. 

Lazar je Ježišov priateľ. Je chorý, no on a jeho rodina žijú pri Jeruzaleme. A to už pre Ježiša nie je bezpečné mesto. Lazar zomiera, a Ježiš ho prichádza vzkriesiť, aj za cenu riskovania vlastného života. Ježiš znova dáva život priateľovi, ktorého miluje  a pár kapitol ďalej stráca život svoj. 

niektoré noci sú dôležitejšie, ako iné

Ježiš naozaj neskutočne provokoval. Vlastne ešte viac, mnohým ľuďom ležal v žalúdku a zdalo sa, že čím zbožnejší človek, tým viac Ho mal v zuboch. (občas si treba pripomenúť, že práve náboženskí predstavitelia mávajú veľmi nenábožné reakcie). 

A to, že sa objavil tak blízko Jeruzalema, bola ako výzva, poďte a chyťte si ma! Ale ešte skôr, ako on mohli, Ježiš ich predbieha. Vojde do Jeruzalema sám, a nie utajene, ako zlodej, ale slávnostne, na osliatku, a necháva sa oslavovať davmi. Keď čítate Jánovo evanjelium v celku, tento príbeh vyznie úplne inak, ako zvyčajne. Provokačne? Sebavedome? Pomôžte mi nájsť to správne slovo! 

V poslednú noc svojim učeníkom hovorí o láske a hneď im umýva nohy. Rozpráva o Duchu Svätom a mnohé ďalšie veci, ktoré práve náš drahý Ján pozbieral. Zapísal a posunul ďalej. 

A keď po Ježiša do Getsemanskej záhrady prichádzajú vojaci, pýtajú sa, ktorý z nich to je… On sám odpovedá Ja som. Ako sa vyjadril jeden teológ, z Jánovej strany je to brilantný moment. Spája posledné chvíle Ježišovho života so siedmimi  vyhláseniami Ja som… ktoré povedal predtým. A nielen to, teraz to Ježiš hovorí bez dodatku. Predstavuje sa ako Boh práve v momente, keď stráca svoj život. 

viem, kde bije srdce príbehu

Ján neprestáva vo svojom štýle písania ani na konci. Odsúdenie Ježiša, davy, ktoré Ho najprv oslavovali a teraz Mu nevedia prísť na meno. Politická spleť rozhodovania a popri tom ľudia, ktorí do toho boli vtiahnutí. Ženy a Ján. Lebo on jediný z učeníkom pod krížom zostal. Dojímavý opis Márie Magdalény pri vzkriesení, Tomášove pochybnosti, vďaka Jánovi máme mnohé veci opísané tak, ako nikde inde.  

A úlohy, áno, lebo tým, že Ježiš vstal z mŕtvych, sa nič neskončilo, práve naopak. Teraz len všetko začína. Mária Magdaléna má byť apoštolkou pre budúcich apoštolov, Peter má viesť a Ján, učeník, ktorého Ježiš miloval, má podávať svedectvo. A to urobil týmto evanjeliom. A na záver už len slová, ktorými to ukončil aj on sám: Je však ešte veľa iného, čo Ježiš vykonal. Keby sa to všetko malo dopodrobna spísať, myslím, že by celý svet nemal dosť miesta na knihy napísané o tom.