T

oto je príbeh Dávida, v čase, keď ešte nebol kráľ. A ešte viac je to príbeh ženy, ktorá v ňom kráľa videla ešte skôr, ako sa ním naozaj stal. Abigajil sa správala k Dávidovi kráľovsky, ale môžeme to brať ako ten najlepší vzor správania? Takto sa máme správať voči mužom všeobecne? Vychádzať v ústrety, prejavovať úctu a rešpekt, pokorovať sa a plniť všetko, o čo si požiada?  Poznám veľa (žiaľ Bohu veľa) ľudí, ktorí by povedali, áno! Takto sa má správať žena voči mužovi! Tak to píše… spomína… a začali by citovať niečo o pokore, o podriadenosti ženy a podobne, určite ste už niekedy počuli. Niektorí ľudia sú na veršíky vytrhnuté z kontextu ozastní majstri.

To, ako sa správala Abigajil k Dávidovi, by sa určite páčilo všetkým mužom. (a možno aj ženám, ktoré za svoju najväčšiu cnosť považujú popieranie samej seba… alebo čo to prosím pekne robia…) Ale ja vás prosím pekne, toto si ozaj nemyslite. Lebo Abigajil to myslela úplne inak.

ako žije kráľ, kým nie je kráľom

Toto je príbeh Dávida a Abigajil, jeho manželky, v čase, keď manželia ešte neboli. Dávid vtedy utekal pred Saulom, momentálnym kráľom a všetko s jeho budúcnosťou bolo poriadne zamotané. Vtedy žil na púšti, v bezpečnom odstupe od  kráľa, čo ho chce zabiť, a spolu s ním šesťsto mužov, ktorí sa k nemu pridali. Je nám jasné, že toľko mužov potrebuje veľa jesť! Ak nechcú rabovať, len veľmi ťažko sa uživia inak. Preto Dávid vyhľadával vhodné príležitosti. Strihanie ovcí končí slávnosťou, kde zvykli byť pozvaní aj hostia. A Dávid dúfa v nejaké to pozvanie a dar od Kálebovca Nábala. A nečakal to len tak pre nič za nič! Keď totiž boli Dávidovi muži v blízkosti Nábalových stád, nehrozilo im nebezpečenstvo; žiadne ohrozenie od lupičov z púšte. (môžme teda povedať, že medzi kariérou pastiera a kráľa si Dávid privyrábal ako ochrankár)  Za takúto ochranu mal nárok na odmenu.
Ale Nábalovi to nedôjde. Nechce mu to dôjsť. Poznáte to, ako niektorým ľuďom nedochádza, čo to je slušné správanie, alebo im nedôjde, že raz budú stáť pred Božím súdom, a tam nikoho neukecajú ani neoblafnú pobožným výrazom. Nie je jasné, či Nábalovo označenie “kálebovec” smeruje k rodu, alebo je to slovná hračka – k-l-b je v hebrejčine pomenovanie pre psa. Úprimne, ani z jednej možnosti nie som veľmi nadšená, lebo psy mám veľmi rada, a Káleb, po ktorom bol pomenovaný rod, bol ozaj super človek. (ale kde by sme boli, keby sa do Biblie dostali len veci, z ktorých sme nadšení, že?) No, späť k Nábalovi. Označí Dávida za nejakého utečeného otroka a ignoruje jeho aj jeho mužov. Nerozmýšľa, ako veľmi ho urazí, a čo bude nasledovať. Pochybujem, že Nábal je meno, skôr to vyzerá ako prezývka; veď ktorý otec dá synovi meno “blázon”?

ako sa fantastické ženy niekedy objavia aj tam, kde by sme ich ani nečakali
A tu prichádza na scénu Abigajil. Krásna a múdra, až sa pýtame, ako sa len dostala k takémuto manželovi? (a potom sama sebe poviem – nepýtaj sa, ako keby si nevedela, čo čítaš! čo si čakala?  toto nie je Shakespeare! skôr možno telenovela…) Keď Nábal odpovie Dávidovi tak, ako odpovie, príde s tým jeden z jeho mládencov práve za Abigajil. A nemyslím si, že to bolo len tak, že to bol dôsledok nejakého momentálneho rozhodnutia. Skôr sa mi zdá, že napriek tomu, aký bol jej manžel, ona si evidentne získala dôveru jeho mužov (zamestnancov a otrokov). Nebola len manželov doplnok, bola súčasťou rozhodovania, niesla na pleciach zodpovednosť a neodmietala ju. Vzácny prejav zrelosti. Bola ochotná vziať zodpovednosť za seba.

ako sú nesprávne veci vlastne tie úplne najsprávnejšie

Čo urobila? Presne to, čo nemala. teda podľa svojho manžela. Vzala dary pre Dávida a poza manželov chrbát mu šla oproti. Presne opačne, ako mala nakázané. Pokorila sa, vzala vinu na seba a uznala, že jej manžel je poriadne nezodpovedný cvok. Urobila presne tie správne veci, aby zastavila Dávidov hnev, a aby zachránila celú domácnosť svojho manžela. Dávid z nej bol asi poriadne namäkko. Múdra, zbožná, štedrá, a krásna k tomu.

Ja viem, že som ju na úvod vychválila, hlavne v súvislosti s Dávidom, ale nezabúdajme na to, koho ženou vtedy bola! Nábalova, stále jeho. V tomto svetle vyzerá Abigajil ako vzorový model nesprávne konajúcej manželky. Po prvé, počúva negatívne veci o manželovi za jeho chrbtom a nezastaví hovoriaceho. Po druhé,  manželovi to nepovie. Po tretie, koná za manželovým chrbtom presne opačne, ako znel jeho príkaz. Po štvrté, vyhľadáva iných mužov, aby pred nimi sama negatívne hovorila o svojom manželovi. A po piate, tým, čo urobí a spätne mu o tom povie, spôsobí jeho mŕtvicu a v konečnom dôsledku aj smrť.

ako je škoda, keď už nedostaneme žiadnu šancu

Áno, presne to sa totiž stalo. Nábal má hostinu ako kráľ, ale on nie je skutočným kráľom (teraz nehovorím len o titule). On svoje postavenie a všetko ostatné okolo toho len predstiera. Jeho manželka čaká, kým vytriezvie, a potom ráno mu oznámi, čo urobila. Jeho srdce vtedy zlyháva a tuhne na kameň, a o desať dní na to zomiera.

Pri Nábalovom opise ma zaujalo slovo zatvrdilosť. Bolo to to isté, čo aj pri faraónovi? Je to nielen hlúposť, ale vyšší stupeň – egocentrická, na seba sústredená zaslepenosť, ktorá nedopustí, žeby niekto iný mal pravdu. Je to neochota, vlastne priam pohŕdanie možnosťou učiť sa zo svojich vlastných chýb. A keď si to tak vezmete, je to škoda. Muž, ktorému Pán Boh požehnal takú výnimočnú manželku! A on si to nevážil a svoju šancu nevyužil. Smola. (ale čia je to smola, čia? len a len jeho.)

ako zdanlivá neposlušnosť (Božím) pravidlám prináša Jeho požehnanie

Vrátim sa ešte k tomu, ako sa táto žena vo svojom manželstve zachovala. Aj keď sa zdá, že Abigajil stojí proti svojmu manželovi, nie je to pravda. Nie je to pravda! Lebo inak by manželovu vinu nebrala sama na seba. Nešla by za nahnevaným Dávidom, prichystaným vraždiť. Neponúkla by sama seba, svoj vlastný život. Nič z toho by neurobila, ak by zodpovedná voči svojmu manželstvu nebola. Ja viem, že toto je nie veľmi obvyklý prejav zodpovednosti… niekedy si nesprávne myslíme, žeby ten druhý mal stáť na našej strane aj pri všetkom tom nesprávnom, čo urobíme, ale nie je to pravda. Občas jednoducho treba urobiť niečo, čo vyzerá ako krok proti vlastnému manželstvu. A pritom je to presne naopak. Môže to byť práve ďalšia šanca.

Dávid vtedy mohol urobiť Abigajil… mohol k nej… mohol to pochopiť… neviem nájsť vhodné slová, ale radšej ani nemyslieť, ako všeliako by to mohlo dopadnúť. Buďme radi, že nežijeme v tých časoch a v takom svete.

ako ženy menia a ovplyvňujú svet

Abigajil v tom, čo povie Dávidovi, spomína Boha. To On stojí za jej chrbtom, keď ona riskuje život. To On ju podporuje, keď sa snaží zahasiť požiar, čo jej manžel zapálil. Myslím, že to bol On, čo jej pomohol rozhodnúť sa, uplatniť svoju múdrosť, vieru a odvahu v praxi. A ona sa nechala viesť. Ja vieeeem, ako niektorí barszbožní ľudia hovoria o tom, ako sa majú manželky nechať viesť svojimi manželmi. (….. teraz si prosím predstavte, koľko prudkých nahnevaných  slov na ich adresu som práve vynechala…) Lenže niekedy sú tí manželia tak mimo, že za nich zaskakuje Boh. Je super počuť, že na to nie sme samy. Nie sme. Určite nie.

Je jedna pieseň, ktorá mi k tomuto príbehu veľmi pristane. Prosím, napíšte si do Youtube One Republic a Conting stars….

I feel something so right by doing the wrong things…

 Veľmi, veľmi múdry text. (no čo si pomôžem. niekedy jednoducho v Evanjelickom spevníku nenájdem to pravé orechové… a inak, odporúčam celú pieseň aj s textom)

A výsledok? Dávid vo svojej odpovedi tiež spomína Boha. A tiež to nehovorí len tak do vetra. Vidí Božie požehnanie aj v tom, že On ho cez Abigajil zastavil v pomste. Boh ho zastavil cez ženu. Abigajil využila svoj vplyv a postavenie a zachránila život nielen sebe a manželovi, ale celej ich domácnosti.

Myslím si, že ženy mali stále veľký vplyv. Nie oficiálne… ale, na druhej strane, zachytili ste nejakú tú debatu o kvótach? Teraz sa objavujú snahy presadiť ženy nasilu. Nastaviť povinné percentá pre politiku, pre parlament a podobne. Nepáči sa mi to. A celkom by ma zaujímalo, koho takáto hlúposť napadla! Veci robené nasilu nikdy nikam neviedli (aspoň pri dospelých zrelých ľuďoch nie). Radšej by som bola za, ak by ženy začali yvužívať všetku tú zodpovednosť, ktorá im bola daná. Vziať ju seriózne. Lebo – nie, nemyslím si, že to väčšina žien robí. Vy si o sebe myslíte, že áno? Začnem jednoducho otázkou. Modlíte sa za svojho manžela každý deň? Myslím vážne seriózne každý deň? (… ?? …a to sme len začali…)

ako sa oplatí občas všetko obrátiť hore nohami

Mnoho žien sa k manželom správa ako k hlupákom, a pritom by práve také kráľovské zaobchádzanie urobilo veľa. A áno, sú aj ženy, ktoré sa k manželom správajú ako ku kráľom.  Ale ak si to oni nevážia, tak sú nie králi, ale hlupáci.
Ak sa k tebe nejaká žena správa ako ku kráľovi, urob z nej kráľovnú. Možno to raz naučím svojho syna a krstného syna. A svojej dcére a krstným dcéram vysvetlím niečo z toho, ako je to s chlapmi. Že úcta k mužovi nemá byť naviazaná na jeho majetok a titul, ale na to, kým je v hĺbke svojho ja (jednoducho im poviem, nech si predstavia, kým by bol, ak by v okamihu stratil všetky svoje peniaze a vplyv).

Ja viem, toto nie je príbeh o láske, o iskrení a o sladkých rečiach. Ale niekedy zabúdame na úctu a rešpekt  pri všetkých tých romantických kecoch. A to je potom smola. Čia? Len a len naša.
Po Nábalovej smrti Dávid posiela po Abigajil s prosbou, aby sa stala jeho manželkou. Berie si síce vdovu – ženu, ktorá už pred ním mala iného muža, ale ona mu stojí za to. Ona sa k nemu správala ako ku kráľovi ešte skôr, ako ním skutočne bol. A on z nej urobil kráľovnú.