rady, ako chodiť do kostola dobrovoľne. pravidelne. a dokonca s radosťou!
V prvom rade treba odpovedať na otázku – prečo si myslím, že niekto takéto rady potrebujete?
V prvom rade treba odpovedať na otázku – prečo si myslím, že niekto takéto rady potrebujete?
Lebo pravdepodobne nechodíte do kostola pravidelne. A možno ani nie veľmi dobrovoľne. A ak predsa len, hmm, je to stále s radosťou? A tiež, pravdu povediac, tieto rady potrebujem aj ja…
Tak preto. Neverím v žiadne návody typu “zázraky do troch dní, nemožné na počkanie”. Ale verím vo vyskúšané veci. Verím v to, že aj skúsenosť niekoho iného nás vo viere posúva ďalej. Verím v to, že skúsenosť niekoho iného môže byť aj mojou skúsenosťou. Lebo to, čo Duch Svätý naučil niekoho predo mnou – môžem využiť aj ja. A dnes sa to týka rád spojených s nedeľou.
Nedeľa nie je len deň, keď sa dobre najete a namiesto práce na záhrade navštevujete rodinu. Nedeľa má byť svätá, krásna, upokojujúca, baterky dobíjajúca nedeľa. Ak si nerobíme program len sami, ale tento deň oddelíme pre Boha, už o tom niečo vieme. Najlepší deň týždňa nedeľa a najlepšia hodina tohto dňa Služby Božie.
Prečo Služby Božie? Začnime od toho podstatného. Keď sú to Služby, kto komu slúži? Majú to aj konfirmandi vo svojej príručke. To nie my slúžime Bohu, ale Boh nám. To On nám niečo prichystal. Nie my sme tí hrdinovia, ktorí prídu do kostola, spevajú z plných pľúc a sústredia sa…Boh je ten hrdina. Prehliadne nechuť, s akou sme ráno vstávali, povznesie sa nad tým, ako nám myšlienky utekajú úplne inde. A hovorí k nám. Cez piesne, cez slová Biblie, dokonca aj kázeň vie urobiť tak osobnú, ako keby bola písaná nám na mieru.
To, prečo to v kostole nevyzerá vždy tak božsky a dokonalo, nie je spôsobené tým, žeby Božie schopnosti boli limitované. Obmedzené schopnosti máme my ľudia. Áno, aj tí, čo sa o bohoslužobný život starajú. A omnoho viac tí, čo nerobia vôbec nič. Kostol nie je divadlo, kde prídeme a sadneme si, čakajúc na predstavenie.
Vy ste unavení a nechce sa vám sedieť hodinu na Službách Božích hodinu. A sú tu potom iní ľudia. Tí, ktorí sa na tento deň chystajú sa v priebehu týždňa, modlia sa, pripravujú, obetujú svoj čas, vymenia teplo domova a rannú pohodu za pravidelnú službu… A vy prídete do kostola, a všetko, čo viete, je prejaviť nespokojnosť? Predpokladám, že väčšina z vás im za ich službu nijako neprejavila vďačnosť ani raz v živote.
Kostol nie je divadlo, Služby Božie nie sú predstavenie, ktoré si pre vás divákov niekto prichystal. S takýmto prístupom sa stretávam často, ale práve takto ďaleko nezájdete. Stretávame sa, lebo sme spoločenstvo. Každý máme svoje duchovné dary, svoje úlohy a svoju zodpovednosť.
A stretávame sa, lebo nejde len o nás. Ide v prvom rade Boha. Kto On je, čo pre nás robí, čo nám ponúka… a to najlepšie, čo vám môžem v súvislosti so Službami Božími poradiť, je – Jeho ponuky si pozorne vypočuť.
Čo tak skúsiť to inak?
Reims Cathedral, France
dajte si čas
Prečo si myslíte, že keď dobehnete na poslednú chvíľu, bude to stačiť? Väčšina vašich myšlienok bude stále pri varení obeda alebo pri tom, čo ste naposledy zahliadli, keď ste vypínali TV… a ani nestihnete vydýchnuť, už by ste mali spievať a ešte aj nad tým uvažovať! Ak ste si teda stihli sadnúť. V opačnom prípade listujete Spevníkom už v uličke a popri sondovaní, kde by ste si mohli sadnúť, sa snažíte sústrediť (alebo sústredenie aspoň predstierať). Toto ozaj nie je ten najlepší spôsob, ako začať. Doprajte si radšej čas. Doprajte to sami sebe! Príďte skôr, usaďte sa. Pomodlite sa (keď ľudia v lavici ešte pred posadením sa stoja, zvyčajne je to práve kvôli modleniu) nie len preto, že to každý robí, ale skúste sa aj sústrediť, ak niečo v duchu hovoríte. Nalistujte si prvú pieseň. Prečítajte si text. Alebo jednoducho buďte ticho, vydýchnite… ukľudnite sa, pozbierajte myšlienky… doprajte sami sebe čas.
St.Augustine, Florida
zistite, čo sa deje
Poriadok našich evanjelických Služieb Božích má svoju náväznosť a logiku. A mne sa veľmi páči! Najprv vyznávame hriechy, aby sme sa sústredili na to Božie a aby nám to naše vlastné ja nevyskakovalo spoza rohu a nebránilo prijímať. Vyznanie viery je odpoveď na evanjelium – áno, Pane Ježiši, veríme každému jednému Tvojmu slovu. Vedeli ste napríklad, že druhá pieseň sa vyberá ku kázni? Viete, odkiaľ presne z Biblie pochádzajú časti liturgie? Sláva sa spieva oveľa príjemnejšie, horlivejšie a nadšenejšie, ak si predstavíte tú scénu s pastiermi a anjelmi v Betleheme. A aj každá jedna antifona pochádza z Biblie! Kým pri všetkých nebudete vedieť, odkiaľ presne, nemôžte povedať, že ich dobre poznáte. (áno, to je výzva!) Stačí prísť do kostola s tým, že viete trochu viac o liturgii, ako minule, a už to bude iné!
Petersburg, Russia
pripravte sa na nesústredenosť
Samozrejme, aj keď si dáte čas, vyznáte všetky svoje hriechy a snažíte sa vnímať každú jednu vetu… sú nedele, keď ani to nepomáha. Vydrží vám to desať minút a potom sú vaše myšlienky úplne inde. Stane sa. Aj preto mnohí farári ponúkajú vytlačené kázne, posielajú ich emailom alebo ich nájdete na webe. Vo viacerých zboroch dokonca pre tých, čo nemôžu byť prítomní kázne nahrávajú. Využite tieto možnosti!
Pri nesústredených nedeliach a ešte viac pri rôznych príležitostiach – pohreby, svadby a najmä krsty – sa vám text kázne môže zísť. Stačí napríklad, ak sa malé dieťatko počas krstu rozplače – ktokoľvek by vám kázal, počúvať ho veľmi nebudete… Poproste preto o kázeň na papieri, aby ste si ju mohli prečítať neskôr!
Chapel in the Woods, Arkansas
modlite sa za farára
Ako som mohla počas svojej vlastnej praxe zistiť, väčšina ľudí žije v omyle, že farár ich modlitby nepotrebuje. Chyba! Málokto ich potrebuje viac, ako práve on. Je to zaujímavá nerovnováha – čím je viac niekto na očiach, tým menej sa za neho modlíme? Kazatelia Božieho Slova sú ľudia s veľkou zodpovednosťou. Áno, možno aj s výnimočnými darmi, ale ten, čo dáva, potrebuje aj prijímať. A ak si naozaj hovoríme bratia a sestry, správajme sa podľa toho nie len sami k sebe navzájom, ale aj k nemu, k nej. Ak chceme, aby naša nedeľa a návšteva Služieb Božích bola požehnaná, to najmenej, čo môžme urobiť, je pomodliť sa za toho, kto nám bude kázať. A buďte pripravení, ak to budete robiť pravidelne, začnú sa diať zaujímavé veci. Možno aj s vaším farárom… a možno aj s vami…
Natchez, Mississippi
žite Službami Božími nielen v nedeľu
Pripravte sa. Ak to má byť najdôležitejšia najpôsobivejšia najpotrebnejšia hodina týždňa, obetovať nejaký čas na prípravu si určite zaslúži! Zmeňte svoj postoj! Namiesto toho, aby ste prelietavali týždňom za týždňom bez nejakého hlbšieho zamyslenia, robte to inak. Naučte si vážiť sami seba a možnosti, ktoré vám Boh ponúka. Ak má byť návšteva Služieb Božích udalosť, začnite nie očakávaním, ako to pre vás pripravia iní, ale ešte skôr sa pripravte vy. Zistite si, čo sa bude diať – viete napríklad, aká nedeľa bude? Cirkevný rok má zaujímavé delenia a rôzne príležitosti; sviatky čo oslovia práve vás; len to treba objaviť! Prečítajte si texty, ktoré sa viažu na tú ktorú nedeľu (napríklad v Tesnej bráne) alebo jednoducho googlite! Venujte si v týždni chvíľu chvíľu na to, aby ste preskúmali, čo vás asi v nedeľu čaká. A uvidíte rozdiel.
nepapuľujteČasto, keď sa hovorí o kostole, o farároch alebo o ľuďoch čo s tým majú niečo spoločné, ľudia majú selektívnu pamäť. Myslím tým, že si vyberajú, na čo si spomenú. Zaujímavé však na tom je, že ľudia si väčšinou zapamätajú práve tie zlé veci! Tí, čo sú ostatným na očiach, môžu urobiť deväťdesiat deväť vecí úplne správne, ale každý im o hlavu otlčie práve to jedno, čo sa im nepodarilo. Jeden taký príklad je Mojžiš a izraelský národ na púšti. Ofrflali všetko, čo mohli. Papuľovali. Ako malé deti, ktoré treba obskakovať a nič im nie je dobré. Viete, oni mali pocit, že si otvárajú ústa proti Mojžišovi. V skutočnosti hovorili proti Bohu… a tomu sa hovorí rúhanie. (Preto si myslím, že papuľovanie je ešte pekný výraz.) Nakoniec sa to obrátilo nie proti tomu, koho kritizovali, ale proti nim.
Ako hovorili brat zvonár a jedna z kostolníčok v mojom bývalom zbore – len ten nerobí chyby, kto nič nerobí. Takže ak nabudúce budete chcieť otvoriť svoje ústa, aby ste povedali niečo negatívne v tomto smere – nie aby ste to negatívne riešili, ale aby ste to oznámili ďalej, aby ste len dali najavo, že ste si to všimli a že s tým nesúhlasíte – bez toho, aby ste aj niečo urobili, prosím, zostaňte radšej ticho. (Zlé veci sa riešia inak. V Biblii je k tomu dosť citátov a s ich nájdením vám váš farár určite rád pomôže.)
nenechajte sa vyrušovaťPri pohľade do kostola by si niekto mohol myslieť, že viacero ľudí má vážny problém so sústredenosťou. Je tak slabá, že stačí akýkoľvek zvuk, aby zmizla. Stačí, že sa ozve dieťa, niečo spadne alebo niekto hlasnejšie zakašle, aby stratili niť myšlienok, otáčali sa a zisťovali, čo sa deje. V porovnaní so svetom, kde máme okolo seba stále viac podnetov a zvukov ako v kostole, a sústrediť sa vieme, je to nepochopiteľné. A je to škoda. Lebo takéto zvuky nikdy úplne nezmiznú (a ak ide o deti v kostole, to by sme ani nechceli… že?) A niekedy to nie je zvukmi, ale nami samými. Už sa mi stalo, že keď kázal niekto iný a ja som mala počúvať, naplánovala som si prácu od maľovania kostola až po opravy v zbore na celý budúci rok. Chce to cvik! A rozhodnutie. Drahý Duch Svätý, pomáhaj mi mať myseľ sústredenú na sväté veci!
Predstavujte si to, o čom počúvate/spievate/rozprávate v modlitbe. A ak treba, jednoducho si to v duchu opakujte, slovo po slove… Pripomeňte si, že toto je síce len jedna hodina zo 168-mich, ale tá úplne najdôležitejšia hodina do týždňa. Došli sme zložiť bremeno z predchádzajúcich dní. Prosíme o vymazanie chýb, o múdrosť, ďakujeme za požehnanie a za kopu tej milosti, čo nám bolo zhora dopriate. Hľadáme požehnanie pre týždeň nasledujúci. Sväté veci. Naozaj sa z nich necháme len tak ľahko vyrušiť? Určite s tým viete niečo urobiť…
buďte úctivíV kostole zvyčajne nie ste sami (dúfam!). Preto prejavte úctu svojim správaním – nemeškajte, vyrušuje to ostatných. Nesedieť na začiatku lavice tak, že sa ostatní nedostanú ďalej. Alebo si nenárokujte na miesto, hoci ste tam sedeli päťdesiat iných nedieľ. Nie je vaše, a ak návštevníkovi poviete, toto je moja lavica, bude to vrcholne nezdvorilé. (Osobná skúsenosť, návšteva mestského kostola s mojou babkou a jedna veľmi arogantná pani.) Požičate Spevník návštevníkom! A ak príde niekto cudzí, netlačte ho sadnúť si dopredu – zvlášť, ak tam vy všetci odmietate sedieť. A prosím, neobzerajte sa po návštevách počas Áronovského požehnania! Ani inokedy. Niekoho nového pozorovať nie je práve prejavom úctivosti z vašej strany.
A tiež v rámci úcty navrhujem vrátiť sa k staromódnym zvykom. Prejavte úctu a podržte ženám dvere. Pozdravte ľudí, aspoň kývnutím hlavy. A učte deti, že úcta sa prejavuje aj tým, ako vyzerajú – ak by dievčatá nechodili do kostola oblečené ako na pláž a chlapci nemali šiltovky na hlavách, hneď by mnohým odľahlo. (Platí to aj pre dospelých, samozrejme, ale to sa už treba doučiť samostatne. Isté druhy oblečenia práve v kostole, z istých uhlov pohľadu, nepôsobia veľmi… veď asi viete.)
prestaňte sa vyhovárať sami pred sebouAk by mali udeľovať cenu za najkreatívnejšie vysvetlenie, prečo ja nechodím do kostola, poznám veľa dobrých adeptov na ňu. Tých vecí, čo si farári vypočujú! Skúste jednu vec: dôvod, prečo neprídete na Služby budúcu nedeľu, si povedzte sami pred zrkadlom. (Uverili ste si?) Ak máte vážne dôvody, krízu viery alebo akékoľvek hlboké… prosím, robte s tým niečo. Nikto nechce, aby ste chodili do kostola nasilu. To vážne nie. Ale keď sa vám tam nechce, hľadajte dôvody! Lebo nechuť zúčastňovať sa bohoslužobného života je príznak hlbšieho problému. Urobte niečo sami pre seba a začnite si klásť otázky. A tiež, skúste sa spýtať na Vyšších Miestach…
nechajte sa nakaziť
Myslím radosťou 🙂 Vyhliadnite si niekoho, kto vás v kostole zaujme! Chodí tam pravidelne – alebo spieva s radosťou a zo srdca – alebo síce nepríde každú nedeľu, ale o to viac hltá všetko, čo mu je ponúkané! Samozrejme, nejde o to, pozerať sa na niekoho počas celých Služieb Božích. Skôr ide o to – inšpirovať sa. Dobrým príkladom. Prístupom. Človekom, ktorý nielen sedí v lavici a možno na rozdiel od iných si svoju myseľ ani svoje srdce nenechal doma. Príklad iných povzbudzuje. Je to jeden z dôvodov, prečo nám Boh našich bratov a sestry vo viere do života dal. A preto tak povzbudzujem, aby sme nedeľu prežívali v spoločenstve. Pán Boh vedel, prečo to tak vymyslel. A je na nás, či to budeme vedieť a zažívať aj my..
Nedávno som čítala rozhovor s jednou herečkou, ktorá vyhlásila, že verí v Boha a žije podľa Desatora. Ale napriek tomu si nemyslí, že treba chodiť do kostola každú nedeľu. Len na pripomenutie, súčasť Desatora, pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť. To ako príklad toho, že ak počúvate svet okolo vás, do kostola vás to zvyčajne nepritiahne. Robte si názor sami a skúmajte veci pri prameni! Rozmýšľajte, prečo Bohu tak veľmi záleží na tom, aby nedeľa bola iná…
Keď menujeme Desať Božích prikázaní, robíme zvyčajne jednu chybu hneď na začiatku – začíname od príkazov. Ale to bolo povedané trocha inak. Ešte skôr, ako Pán Boh tie príkazy dáva, pripomína Kto On Je. Ja som Boh, ktorý pre teba niečo urobil. vyslobodil som ťa z otroctva a priviedol k slobode. Veľmi mi záleží na tom, aby si tú slobodu nestratil znova. Veľmi mi záleží na tebe a na tvojom živote! Dal som svojho Syna, tak dôležtý pre mňa si! Pre toto všetko mám pre teba zopár rád… a jedna z nich je: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť.
Zatiaľ bez komentára