Najprv som si myslela, že tento blog začnem upozornením – ak nie ste pripravení, prestaňte čítať – ale potom som si to rozmyslela. Lebo už mám naozaj dosť toho, ako sa z Esterinho príbehu robí romantická sladká rozprávka. Najprv som si hovorila, že nie každý si chce nechať dať pokaziť sladký obrázok, ale potom mi napadlo – ak nejako prispejem k tomu,  aby ďalšia generácia dievčat už nerástla na tých presladených mýtoch, čo s Bibliou nemajú nič spoločné, urobím niečo užitočné. 

Pre mňa je dosť nepochopiteľné, ako jasná a priama je Biblia v rozprávaní tohto príbehu… a ako obchádzajúce a zjemňujúce sú zvyčajne jeho výklady! Chápem, že keď biblické príbehy rozprávate deťom, nepoviete všetko a priamo. Veci majú svoj čas a všetko počínanie pod nebom má svoje miesto. Ale ako píše Pavol, keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby (a pre ženy to platí rovnako). 

(tento text sa nebude zaoberať presným dejom príbehu; ak vám niečo nebude jasné alebo ak príbeh Ester nepoznáte vôbec, prečítajte si celý príbeh tu.)

žiaden princ

Ešte skôr, ako sa zoznámime s Ester, je nám predstavený Ahasver, jej budúci manžel. Ktorý má manželku. Je jasné, že kým príde na scénu Ester (lebo všetci vieme, že príde), s manželkou sa musí niečo udiať. A to, čo sa udeje, je jej opitý muž. Usporiadal hostinu a potešuje sa vínom už siedmy deň. A v istej chvíli si povie, už keď sa chválim všeličím možným (lebo presne to doteraz robil), tak sa pochválim aj svojou ženou.

Ako presne sa môžete pochváliť manželkou a jej krásou? Ako sa to dá urobiť v kultúre, kde sú muži a ženy ešte aj na oslavách oddelení? A ženy v prítomnosti cudzích mužov zahalené? Čo od svojej manželky kráľ chcel, že si dovolila odmietnuť ho s vedomím, že si zničí život? Zdá sa vám, že toto bol len vrtoch nejakej ženy? Lebo mne nie a nechcem si domýšľať, čo presne nechcela urobiť. Ale nechcem zabudnúť na jej meno. Táto žena sa volala Vašti. 

vyniknúť

Čo nasledovalo ďalej? Kráľ potrebuje kráľovnú. Myslíte si, že uvidel Ester, spoznal jej krásu a nadovšetko dobré srdce a zaľúbil sa? Ale kdeže. Ester je síce vybratá spolu s ďalšími mladými dievčatami, ale najprv ide do háremu. Dvanásť mesiacov príprav, až potom sa dievča dostalo ku kráľovi. A nielen Ester, ale všetky ostatné, ktoré boli v háreme spolu s ňou. A späť do kráľovskej postele sa vrátili len výnimočne. Lebo na rade už bola ďalšia. 

Ester však dokázala, čo iné pred ňou nie. Nebola len jednorázovou posteľnou návštevou, ale našla si svoje miesto aj v kráľovom srdci. Zamiloval si ju, položil jej korunu na hlavu a ustanovil ju kráľovnou. Biblia nepíše, ako sa jej to podarilo, ale my v tom vidíme prsty Toho, ktorý riadi všetko. On sa v tomto príbehu nespomína priamo, ale my vidíme a ešte uvidíme Jeho riadenie v mnohom. 

Niektorých ľudí by mohlo pohoršovať, že Sám Najvyšší riadi intímny život pohana a ženy, ktorá – keď je mu poslaná do postele (doslova) – ešte nie je jeho manželkou. Takže čo s tým urobia? Nebudú o tom hovoriť! Ideme ďalej, toto nie je niečo, čím sa treba zaoberať, síce Biblia to spomína, ale my nebudeme. (tento prístup je v poriadku, ak tento príbeh vysvetľujete deťom. pri ostatných skupinách ľudí vás to raz dobehne…. ako plne naložený fúrik, pred ktorým utekáte z kopca.)

vidieť skutočný svet

Predstava mocného kráľa, ako kladie krásnej Ester korunu na hlavu môže byť romantická. Presne to je moment, keď srdce mnohých poskočí a zaspieva… a povedia, aha, kráľ Ahasver je ako Pán Boh a ja som ako kráľovná, ktorej prejavuje lásku! 

Proste si nemôžeme pomôcť. Tento príbeh je ako príbeh jednoduchej dievčiny, ktorá vďaka svojej kráse, láskavosti a dobrote stúpa pomaly, ale isto hore. Áno, na jej ceste sa objavia prekážky, no ona to s pomocou všetko zvládne, a stúpa ďalej, aby bola na výslní, krásna, obdivovaná a milovaná… A pritom to nie je pravda. Lebo Ester nestúpa do svetla. Ona vstupuje do tmy. 

V gréckej mytológii existuje mýtus o Persefone. Mladé krásne dievča, dcéra boha Dia a bohyne Demeter. Kráča životom naivne si mysliac, že jej patrí celý svet.  Zapáčila sa však Hádovi, bohovi podsvetia. A ten, bez toho, aby sa niekoho pýtal, Persefonu jednoducho uniesol, vo chvíli, keď na lúke trhala jarné kvety. Stiahol ju k sebe do podsvetia a do tmy a urobil svojou kráľovnou. Tento príbeh ako obraz sa často používa v psychológii, na opísanie toho, aké to je pre mladé dievčatá, keď zistia, že svet nie je rozprávka. Dievčatá, ktorým mamy nikdy nepovedali, aký je svet v skutočnosti a ony objavujú realitu vtedy, keď ich niekto nasilu vytrhne z ich rozkvitnutej lúky. Dievčatá, ktoré sa namiesto ovoniavania kvetov musia naučiť, aké to je, byť kráľovnou podsvetia. 

A nemýľme sa,  lebo presne tak isto sa to musela naučiť Ester.  Romantickým dušiam to príde ako svetlo… ale neklamme si. Dvor tohto kráľa a podsvetie majú k sebe veľmi blízko. A Ester sa musela naučiť, ako sa dá kráčať v tme. 

vedieť, na koho strane stojím ja

Ester je kráľovná, ale nie je jediná žena v živote svojho manžela, kdeže! Počuli ste už niečo o háremoch? Potom viete, ako ženy v nich ovplyvňovali politiku – ovplyvňovaním muža, s ktorým sa delili o posteľ. Bolo jasné, že čím viac tých žien je, tým menší vplyv na kráľa mali; a ktokoľvek, kto sa chcel v tomto svete niekam dopracovať, to vedel. Keď má jeden muž v rukách až neskutočnú moc, nič v jeho živote nie je o láske ani o úprimnych vzťahoch. Všetci ľudia sú šachové figúrky. Problém je, že nie vždy viete, kto stojí na akej strane.  

Ester sa stáva Ahasverovou manželkou, bez toho, aby mu povedala o svojom pôvode, o svojej rodine, o svojej viere. Stále je tu Mordochaj, príbuzný, ktorý ju vychoval. Pomôže kráľovi, posunie cez Ester dôležitú informáciu a nazbiera tak pár dobrých bodov.  Mordochajove cesty sa však zapletú s Hámanovými a ten, povedzme si jasne, nie je dobrý muž. Je ako vretenica, ktorá sa vám ovíja okolo nôh; ako kojot, ktorý nemá problém zaútočiť od chrbta. Háman má vysoké miesto na kráľovskom dvore. A chce zlikvidovať nielen Mordochaja, ale všetkých Židov spolu s ním. 

A znova je tu ten istý scenár ako na začiatku, kráľ prijíma rozhodnutia bez toho, aby o nich uvažoval, kráľ súhlasí s Hámanovým návrhom vyzabíjať všetkých Židov, lebo sú proste iní, ako ostatní. Všetkých Židov, vrátane žien a detí. Už rozumiete, prečo ma tak rozčuľuje, že si niekto tohto kráľa chce vykresľovať v dobrom svetle?

Kto vie, možno si Ester chvíľu myslela, že ju to obíde. Možno si klamala, rovnako ako si klamú mnohé ženy v nešťastných manželstvách, ku ktorým sa ich muži správajú horšie ako k slúžkam. Určite také poznáte…. ženy, v ktorých očiach je prázdno, ale pred svetom majú nacvičené úplne iné odpovede. Možno aj Ester chcela sklopiť hlavu a všetko to prečkať. Nikto nevie nič o jej pôvode, tak prečo nemlčať aj ďalej? To by bolo to najjednoduchšie riešenie, a kto je ona, žeby dokázala meniť veľké veci!

žiť pre to, čo je vzácnejšie ako život

Je tu však Mordochaj, ktorý jej jasne hovorí, čo sa chystá a tiež ju prosí, aby šla za kráľom. No Ester váha. Alebo vyslovene nechce? Lebo vstúpiť ku kráľovi bez pozvania sa rovná smrť a ona už tridsať dní nebola zavolaná k nemu. A vie dobre, že počas toho času jej muž nebol sám; tak ako sa striedali ženy v jeho posteli predtým, tak aj teraz. (prepáčte tak priame vyjadrovanie, ale tie ženy sa u neho striedali doslova v posteli.) Predstavte si, mladé krásne dievča, ktoré chce vidieť svet svojimi naivnými očami, chce veriť v svoje rozprávky. Ester tým naivným dievčaťom dávno nie je. Ona už vie, že kráča stále do väčšej tmy. 

Otázka však znie, prečo chceme byť naivné my? Prečo si myslíme, že toto je pekný sladký príbeh? Toto nie je rozprávka, čo nás má pohladiť pri srdci, toto je Biblia, ktorá nám chce zachrániť život.

Ester bola tiež vtiahnutá do niečoho, čomu sama nepovedala áno, nad čím nemala kontrolu. Neľutuje sa však ani sa dopredu nevzdáva. Vie, že ide o život, a nielen jej. Preto robí všetko, čo vie – plánuje a taktizuje. Zvádza a manipuluje. Používa všetky zbrane, ktoré má k dispozícii a riskuje svoj vlastný život A ešte skôr, ešte skôr ako s tým celým začne, sa postí. 

O Esterinom pôste by sa dalo hovoriť dosť. Pre mňa je príklad toho, ako to celé je o Bohu, aj keď tu nie je nikde spomenutý. Boh, ktorý zasahuje, aj keď ľudia, ktorým pomáha, porušujú jedno prikázanie za druhým. Ale kto som ja, aby som posudzovala iných? Áno, tento príbeh je plný alkoholu, násilia a nevhodných vzťahov, ale ja som nikdy nekráčala Esterinou cestou. Mnohí sa rozhodli všetko toto prehliadnuť a Ester si pocukrovať, k tomu som už svoje myslím povedala. Iní ľudia, zvlášť tí, čo sa cítia veľmi suverénne vo svojej zbožnosti, sa presne pri takýchto veciach zobudia a zdvihnú hlavu. Cítia sa totiž povolaní na kritizovanie iných, zvlášť stále jednej veci dookola. Im odporúčam, aby sa prestali venovať sexuálnemu životu iných ľudí a starali sa o svoj duchovný.  

počítať s tým, že všetko má svoju cenu

Pre Ester, Mordochaja a pre ich národ sa tento príbeh končí dobre. Ale nič nie je zadarmo. Kráľ nemôže odvolať svoj edikt, myslím to povolenie k masakru, preto príde s rovnakým ediktom v prospech opačnej strany, teda Židov. Nech sú to oni, ktorí vo všetkých provinciách ríše zmasakrovať svojich nepriateľov! Nech si oni privlastnia ich majetok! Výborne. A všetko sa na dobré obrátilo a žili všetci šťastne, až kým nepomreli. Alebo… počkať počkať. Všetci?!? Nie, nemyslím si, že toto by bola Božia vôľa. Oko za oko nie je text z Biblie. A ťažko mi je posudzovať Ester a jej dôvody, ale jedno je iste: týmto rozhodnutím, na ktorom sa podieľala, sa definitívne stala kráľovnou podsvetia.

Áno, tento text je osobný. Ja sa proste znova a znova potrebujem prebrodiť všetkými tými …. výkladmi a dostať sa k biblickým príbehom tak, ako sú v Biblii. Bez prikrášlenia, dramatizácie a so všetkým, čo je napísané. Stále si myslím, že by sme mali prestať o ľuďoch hovoriť, ako keby boli dokonalí. Nie sú. Ja nie som a ani nikto z vás nie je. Ani nikto, koho obdivujete. Všetci máme svoje tienisté stránky a všetci sa vo vlastnom podsvetí občas vieme stratiť. Preto, idealizovať si kohokoľvek je nielenže dosť naivné, ale hlavne: je to nebezpečné! (idealizovanie kohokoľvek. s Ester na čele.)

O to krajšie je čítať o Bohu, ktorý v tomto príbehu nemusí byť menovaný na to, aby Ho bolo vidno. A potešujúcejšie tiež, lebo akokoľvek odvážne sa teraz cítim, neviem, naozaj neviem, či by som na Esterinom mieste neurobila ešte ….dramatickejšie rozhodnutia. No čokoľvek by sa dialo, čokoľvek nezvládnuté a zničené (ako to my ľudia vieme), mám nádej, že ani na to nebudem sama. 

Prepáčte mi, ak som bola príliš otvorená a sarkastická … a zničila som vám pohľad na Ester…. ale ja si myslím, že ten príbeh je oveľa krajší, keď je pravdivý.