Kde práve sme?

Je skoré ráno, tak svieže, že namiesto kávy nás budí chladný vzduch. Stojíme pri Galilejskom mori a hľadáme tých, pre ktorých je toto jazero pracoviskom. Presnejšie, hľadáme Petra. 

Drahý Peter, čo tu vlastne vôbec robíš? 

Lovím ryby! Totiž, Ježiš je mŕtvy. Chcem povedať, bol. Najprv prišli ženy s tými správami, že je to inak. Potom sa On osobne ukázal aj nám… ale hneď na to zmizol znova. A ja neviem, čo ďalej. Tak som si povedal, že sa vrátim k tomu, čo robiť viem. Som rybár a nikdy som ním byť neprestal. Aj keď mi raz bolo povedané, že budem rybárom ľudí…. to je však v tej chvíli veľmi ďaleko. 

Peter….je stále Peter

Učeník Peter je jeden z tých biblických hrdinov, pri ktorých je zaujímavé vidieť, ako do toho svojho hrdinstva “dorástol”. Lebo ak by sme hovorili len o jeho neochvejnej viere, možno by to znelo viac hrdinsky, no nebolo by to komplet. 

Peter dokáže vzbĺknuť nadšením veľmi rýchlo, myslím, že práve táto stránka jeho povahy mnohých priťahuje. No niekedy sa zdá, že čím rýchlejšie Peter vzbĺkne, čím bleskovejšie sa pre niečo nadchne…. tým rýchlejšie aj vyhasne. Zvlášť to vidno v dňoch tesne pred Ježišovou smrťou. 

Je Zelený štvrtok a Učiteľ posledný krát večeria so svojimi učeníkmi. Vie, čo je pred Ním a tuší, že o dvadsať štyri hodín už bude všetko úplne kompletne inak.  Chce na to pripraviť svojich nasledovníkov a preto im – ako už párkrát pred tým – o tom hovorí. A vtedy sa medzi Ním a Petrom odohrá tento rozhovor.  

Ježiš niekam ide a Peter chce vedieť, kam. Ježiš mu odpovedal: „Kam ja idem, tam teraz so mnou ísť nemôžeš. No pôjdeš za mnou neskôr!“ Peter mu povedal: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život za teba položím!“  – presne takého ho aj poznáme. Ochotného, horlivého, zapáleného. V tejto chvíli by sme Petra mnohí ukázali ako príklad. No Ježiš to vidí inak. „Život za mňa položíš? Amen, amen, hovorím ti, kohút ešte ani nezaspieva, a ty ma tri razy zaprieš!“

Čo sa stalo potom? Presne to, čo povedal Ježiš. Peter sa k Nemu nepriznáva a jeho Majster zomiera na kríži bez toho, aby tam bol s Ním. Potom je vzkriesený z mŕtvych, objaví sa pred svojimi učeníkmi, no len na chvíľu. Stačilo to Petrovi? 

Kedže ho vidíme rybárčiť – asi nie. 

rekonštrukcia v procese

Ježiš vedel, že ak má Peter mať v cirkvi dôležitú úlohu, musí byť on sám… daný dokopy. A dovoľte mi povedať – zdôrazniť – páči sa mi, ako to načasoval! Rybári ráno pracovali. Potom sa naraňajkovali. A až potom sa šlo na vážne veci! 

Čakám (čakám, viac ako strážcovia na ráno..) na teologickú konferenciu alebo duchovné sústredenie, kde by základným programom bolo jedenie, oddych a spánok. Ľudia by si mohli úplne vypnúť mobily a rozprávali by sa len osobne. Ak by chceli. Mali by čas jesť, spať a dať sa fyzicky dokopy. Extroverti by mali nejakú skupinovú zábavu a introverti by sa mohli niekam spokojne stratiť. Och to by bolo pekné…. ale kde som to bola? Aha, pri Ježišovi a Petrovi. 

Ježiš venuje pozornosť tomu, ako sa Peter cíti. To je dôležité. Nám sa zdá, že Peter má pred sebou niečo ako disciplinárne konanie a vtedy ľudia zvlášť ocenia, keď im aspoň ruku podáte a čaj ponúknete. (alebotedanie.) Ale Ježiš na Petra vôbec nechce tlačiť! Lebo pre Ježiša to vôbec nie je otázka porušenia disciplíny. Tu nejde o pravidlá. Tu ide o vzťah! 

mená majú význam

Ešte skôr, ako sa dostaneme k ich rozhovoru – ešte jedna zaujímavá vec. Ježiš Petra oslovuje, Šimon, Jánov syn. A pritom to bol práve Ježiš, ktorý Šimona premenoval na Petra. Niežeby na mene Šimon bolo niečo v neporiadku – práve naopak! Je to krásne meno so vzácnym posolstvom. 

Kedysi dávno som sa stretla s kresťanmi, ktorí boli dosť zásadne proti prezývkam. Hovorili, to meno, ktoré si dostal pri krste, je sväté meno, maj ho v úcte, iné nepotrebuješ… a ďalej v podobnom duchu. Je mi ľúto len jedno, že som im vtedy neodporučila čítať viac Bibliu! Lebo Ten, ktorý rád premenúval ľúdí, bol práve Ježiš. Šimonovi zmenil meno na Petra, Jakub a Ján boli preňho Synovia hromu a kto vie, možno aj jednu z Márii volal Magdala kvôli tomu, že Mu pripomínala vežu. A ešte, ach márnosť, keby sme sa na zmeny mena pozreli do Starej Zmluvy, to by sme videli! (a u nás vonku sa práve radostne zablyslo.) Jednoducho, čítajte Bibliu, zdá sa, že je to fakt užitočná vec. 

Zdá sa, že vždy, keď Ježiš Petra oslovuje takto, je to niečo ako výstražné znamenie na ceste. Pozor, niečo sa deje! Na čosi si treba dať pozor! Ako napísal jeden komentátor, bolo to, ako keby ho náš Pán volal jeho bývalým menom, keď sa správal ako jeho predchádzajúce ja. A Peter si to myslím všimol tiež. 

ružovo, trblietkovo a sladko…?

A potom ide Ježiš priamo k veci. Pýta sa: Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? A ten Mu odpovie, áno, Pane, Ty vieš, že ťa mám rád.  (pri čítaní tohto textu odporúčam akýkoľvek preklad okrem evanjelického. sorryy..) A táto otázka vždy v pozmenenej forme odzneje ešte dvakrát. Šimon, syn Jána, miluješ ma?  a Šimon, syn Jána, máš ma rád? 

Gréčtina, jazyk, v ktorom bola napísaná Nová Zmluva, má na lásku viacero slov.  My tušíme, že mať rád je kúsok menej ako niekoho milovať, ale to je tak všetko. Viac to nerozlišujeme. Ale pre tento rozhovor je to veľmi dôležité. Aj preto, že tu hovoria o vzájomnej láske dvaja muži…. a to je pre nás kúsok zvláštne. (muži si nehovoria o svojej vzájomnej láske. muži tu sú jedni pre druhých, keď treba. a občas sa potľapú po pleci.) A preto ešte viac pomôže, keď budeme vedieť, čo sa deje.

 Keď sa Ježiš pýta Petra prvý krát, miluješ ma? Používa slovo agapé. Agapé je ten najvyšší stupeň lásky, keď vás niekto miluje tak, ako seba, a možno aj trochu viac, je ochotný pre vás obetovať svoj čas, pohodlie, život, čokoľvek. Je to láska, kde toho druhého dávame pred samých seba.

A Peter Mu odpovedá, áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Peter vo svojej odpovedi nepoužíva slovíčko agapé, ale iné slovíčko – fileó. A to isté znie po druhý krát. Ježiš sa pýta, miluješ ma so slovíčkom agapé, Peter odpovedá, mám ťa rád, fileó. Fileó je bratská láska, láska sestier, láska medzi súrodencami. V rodine, medzi priateľmi, v cirkvi. Je to silná a vzácna láska, má však svoje hranice.

Po tretí krát sa Ježiš spýta tú istú otázku, ale trocha inak: Šimon, syn Jánov, máš ma rád? Používa slovíčko fileó a Peter na to tretí krát odpovedá tak, ako dva razy pred tým: Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.

táto láska sa nezdá byť dosť

Na prvé čítanie sa to možno zdá slabé. Prečo Ježiš zľavuje zo svojich požiadaviek, prečo z lásky agapé klesá na fileó? Ale pripomeňme si, o kom hovoríme. Je to Peter. On mal zvyk byť príliš nadšený. Taký horlivý, zapálený…. či ako sa tomu hovorí. A občas to trocha preháňal. 

V jednej knihe o biblických postavách bol Peter zaradený k sangvinikom. To sú takí, čo sú do všetkého hrrr, nadšení až po strop, ale nič nedotiahnu. Osobne, nikdy som nefandila takýmto ľuďom. To nadšenie sa môže zdať byť milé, zbožné a neviemčo… ale keď s takými ľuďmi spolupracujete, nič nedokončia, neplánujú dostatočne, sú nezodpovední a čakajú, že sa o všetko postarajú iní, lebo ich práve pohltilo niečo úplne iné…. no proste nie. A ešte keď ste cholerik, viete si predstaviť, ako rýchlo ste z takých ľudí unavení? 

Lebo aj z Petra v evanjeliách som bola často unavená. Ale tu voči nemu získavám nový rešpekt. Sľubuje Ježišovi len to, na čo si trúfa, a to pre Petra predtým nebolo vôbec typické. Tu však vidno, ako sa on zmenil. Stalo sa dosť vecí, čo otriaslo jeho životom. V tom dobrom aj v tom nie úplne dobrom zmysle slova. Preto Peter, poučený sám zo svojho života, robí sľuby len do tej výšky, do akej si trúfa. A Ježiš tomu rozumie, preto mu aj tri krát odpovedá, pas moje ovečky.

 Áno, fileó láska sa môže zdať ako nie dosť. Aj mnohí ľudia sa cítia ako nie dosť – nie dosť, aby niečo v cirkvi robili, aby slúžili Bohu, aby niekomu o Ňom hovorili. Občas možno majú nadšenie, no to nadšenie aj rýchlo vyhasne. A občas nadšenie nemajú – lebo sú jednoducho iné povahy. (a namiesto nadšenia uprednostňujú rozmýšľanie nad vecami a potom pre nich prichádza rozhodnutie.) 

Ignorovať príklady iných ľudí sa môže zdať byť …zvláštna rada, ale niekedy práve to pomôže. Ak chcete niečo urobiť pre Boha, ak by ste nejak radi prejavili, čo pre vás znamená, ale neviete si nájsť miesto, tým začnite. Nepozerajte sa na iných. Riešte to medzi vami a Bohom. 

A tiež – podľa Petrovho príkladu – nesľubujte Bohu viac ako to, na čo si trúfnete. Možno sa vám to bude zdať málo, možno sa to bude zdať málo iným. Ale v Božích očiach je to stále rovnako vzácne.

krok za krokom, jeden deň po druhom

Boh od nás nechce veľké sľuby. On nás stretáva tam, kde práve sme. Rovnako ako za Petrom prišiel na breh Galilejského mora, rovnako prichádza aj za nami.Aj do našich pochybností bez toho, aby čakal na prejav dokonalej viery. Aj do našich chýb, lebo to uprednostňuje viac ako to, keď sa tvárime, že žiadne chyby nemáme. Aj keby sme žili na tom najzapadlejšom mieste na svete, aj keby sme boli tam, kde je Pán Boh všetkým kompletne ukradnutý, aj tam príde. Tam, kde sme, v tom, čo práve žijeme.

Možno sa láska fileó zdá byť slabá. No mali by sme vedieť aj to, že Peter na tú lásku agapé dorástol. Bol a zostal verný Ježišovi Kristovi celý svoj život. Neváhal. Priznával sa k Nemu. Už Ho ani raz nezaprel. Obetoval sa. V  Skutkoch apoštolov – čo je pokračovanie evanjelií – máme viaceré príbehy, ktoré by starého Petra zlomili. Starého, príliš nadšeného Petra áno, ale toho nového už nie.

A myslím, že všetko podstatné som v tomto momente už povedala.

POZNÁMKY

✍ Čo sa týka tej Petrovej zmeny mena a aj miest, kde ho Ježiš volá „po starom“, pozrite sa napríklad na toto: Ján 1,42, Matúš 17,25, Marek 14,37 a Lukáš 22,31.

✍ Viaceré anglické preklady znejú: miluješ ma viac ako toto – v zmysle, že keď sa Ježiš túto otázku pýtam myslí na veci, nie na ľudí – a myslím, že už keď sa myslí na ľudí. otázka by mala znieť – miluješ ma viac, ako ich – lebo márnosť, ako môže niekto zodpovedne prehlásiť, že jeho láska k Bohu je silnejšia, ako láska iných? Zdá sa mi, že takto prekladať tento text je nelogický a farizejsko-pokrytecký nezmysel a hneď si to idem poznačiť do ďalšieho blogu k opraveným prekladom. 

✍Ak to niekoho zaujíma – v španielčine to znie – me amas? te quiero. 

✍Sangvinici v cirkvi (a zvlášť ak sú extroverti) by boli na samostatnú tému…. usmievať sa, veď sme spasení, haleluja! Podľa mňa to bol nejaký nadšený sangvinik, ktorý kedysi piesne pomenoval chválami… aj keď najväčší spevník Biblie (teda žalmy) obsahuje viac kajúcich ako oslavných motívov. Zaujímalo ma, prečo to ten sangvinik nepremenoval, keď vo svojej nadšenej viere prišiel moment, že spadol na hubu, ale kto vie, možno dovtedy sa to už tak veľmi chytilo… Akokoľvek, aj sangvinikov stvoril rovnaký Boh ako mňa, občas si to potrebujem pripomenúť. Lebo viete si predstaviť, ako sa pri nich cítim. Podpísaná ja, cholerický introvert.