Ako sa vychováva dobrý muž? Ak by niekto našiel takýto návod, nepriestrelný návod blížiaci sa k dokonalosti, asi by dostal čestnú svätožiaru. Veľa ľudí sa už snažilo o niečo také, dať návody; spísať podmienky, ktoré sú nevyhnutné… a nie, ja nebudem ďalšia z nich. Ja budem len (možno zľahka provokatívne) klásť otázky. Ale najprv vás niekam vezmem.
kde?
Okolo nás je celkom teplo, lebo sme v Turecku. Nie, nikto nešiel na dovolenku, ale presunuli sme sa aj v čase. Pred dvetisíc rokmi sa tá krajina volala inak, ale niečo mala s viacerými dookola nej spoločné – boli súčasťou Rímskej ríše. Mesto, kam sme prišli, sa volá Lystra. Raz tu už pred nami bol apoštol Pavol, žije tu komunita židov a on si dal záväzok, že o Ježišovi Kristovi bude všade rozprávať najprv im. Na prvý pohľad jeho návšteva nedopadla ktovieako slávne (ani vy by ste si do životopisu nedali mesto, kde vás chceli ukameňovať), no Pavol sa nezdá. Pavol je tvrdohlavý a po istom čase sa do Lystry vracia.
Pri druhej návšteve nájde Pavol v Lystre radostne rastúcu komunitu kresťanov. A medzi nimi dve ženy. Tá mladšia sa volá Eunika, tá staršia Lois. A je to ich syn a vnuk, ktorého Pavol neskôr bude všade vychvaľovať, tak ako nikoho. Tak som si povedala, že tieto dve ženy o výchove chlapcov asi niečo vedia.
predstavme si rodinu
Je tu Eunika, mama, a Lois, stará mama. Poznáme ich vzťah k tomu úžasnému chlapcovi, ale nevieme, aký vťah bol medzi nimi. Nikde to nie je napísané, len to predpokladáme. Objavila som komentár, kde sa bez váhania hovorilo, Lois je Eunikina svokra, ale také niečo skôr prezrádza myslenie pisateľa. Lebo síce je v Biblii napísané, preto muž opustí matku i otca a priľne k svojej žene…, ale tam, kde kde autor tohto komentára žije, nielenže dlabú na túto biblickú radu, ale dlabú na ňu tak veľmi, že ani nie sú schopní rozmýšľať o opaku. (aj nám by sa bolo načase naučiť – a vedieť to vidieť – že keď niektorí ľudia komentujú Bibliu, nie je to ani tak komentár ku Biblii, ale o nich. niežeby som ja nebola osobná. ale existuje hranica, kde sa naše myšlienky odchyľujú od tých biblických tak veľmi, že anjelom musia vlasy šedivieť… a ja sa modlím, aby som sa k tej hranici v živote ani nepriblížila.)
Eunika je popísaná ako “židovka” a ako “veriaca”. A vieme, že rovnaká viera, aká prebývala v Eunike, prebývala aj v Lois. A potom je tu manžel. Ktorý je pohan. Mohla byť Lois jeho matka? Áno, ja si viem predstaviť, že ľudia, ktorí píšu scenáre k telenovelám, by mi do hodinky dodali tri možné, predvedčivé (a samozrejme prekvapivé) dôvody a vysvetlenia, ako sa to celé stalo. Ale aká je pravdepodobnosť, že sa niečo podobné odohrá v reálnom živote? Naozaj len veľmi mizivá. A preto si ja ďalej stále myslím, že Lois je Eunikina mama.
hovorme o chýbajúcom mužovi
Kto je však Eunikin manžel? Nepoznáme jeho meno, vieme len to, že bol Grék. Teda v preklade pohan. (so všetkou úctou a láskou…) Spomínala som, že Lystra patrila pod jednu z rímskych provincií, ako nakoniec, mnoho zo vtedajšieho sveta. Rím bol vtedy všade. A síce aj židia žili všade (malé “ž” pre vieru, veľké pre národnosť), ale predsa len… asi bolo trocha jednoduchšie byť zbožným židom v Jeruzaleme. S Chrámom pod nosom. Ľahšie, ako niekde v cudzom svete, v malom ostrovčeku viery kdesi uprostred Turecka…..
Lebo – povedme si to jasne – niektoré veci z Eunikinho života je ťažké vôbec vysvetliť! V prvom rade – prečo si vzala muža, ktorý nebol tej istej viery ako ona? Možno vám to príde ako veľmi zastaralá a nemoderná myšlienka, no tieto zvyky mali hlboký zmysel (a majú aj dnes). To manželstvo pravdepodobne zaranžoval Eunikin otec, ale prečo, to by som teda rada vedela. Jej to prinieslo problémy, a to môžeme tušiť podľa toho, že síce svojho syna vychovávala vo viere, ale napriek všetkým židovským silným tradíciám – chlapec nepodstúpil obriezku. Obriezka bola aický zvyk, znak príslušnosti k národu a k viere. A my nevieme, či mu bola odmietnutá (židovskou komunitou kvôli manželstvu) alebo ju nepovolil otec.
tak ako to tam bolo s vierou?
Pozrite sa, ja určite nepoviem, že pohan nemôže byť dobrým otcom židovskému chlapcovi. Možno spolu strávili veľa času a ten muž len robil to, čo vedel, ako najlepšie vedel. Asi ani jemu nebolo jednoduché žiť v manželstve so ženou, ktorá mala iné presvedčenie ako on. To, čo sa mu na začiatku mohlo zdať ako malý problém, možno počas manželstva nabralo na sile. Rovnako ako lavína, čím dlhšie sa valí z kopca…
Nič presné nevieme. Len vieme, že nejaký manžel bol, keď však Eunikin syn a vnuk Lois vyrástol a spoznal apoštola Pavla, už sa tam neobjavuje. Nevieme, či zomrel, či sa s Eunikou rozviedol alebo len jednoducho bol tam a nebol prítomný. (lebo aj takých otcov poznáme. možno žijú s rodinou, ale v mnohom je to rovnaké, ako keby tam vôbec neboli. žiaľ.)
Ale jeho syn bol aj tak vychovaný vo viere. A to vďaka svojej mame a starej mame. Obe patrili medzi helenizovaných židov – teda takých, čo hovorili po grécky. To vidno aj na synovom mene, volá sa – ak ste to doteraz netušili – Timoteus. Timoteos. Alebo Timotej. Jeho meno jasne hovorí, že si jeho mama ctila Boha. A to meno dostal aj napriek všetkým okolnostiam…
dá sa vychovať dobrý syn dvoma ženami?
Teda, viete, nebude príliš… ženský? Rozmaznaný, pohodlný a mäkký? Ale pri Timoteovi vôbec nemáme ten pocit. Jeho život sa po boku apoštola Pavla stal celkom dobrodružným. A potom mal nejaké problémy, Pavol ich v listoch – komu inému – Timoteovi spomína, ale tie skôr súviseli s tým, že bol mladý a dostal veľa zodpovednosti. (alebo ak si myslíte inak, kľudne ma opravte.) A už to, že túto zodpovednosť dostal, svedčí o jeho dobrej výchove! Už som hovorila, že je možné, že jeho otec mohol byť v niečom pozitívny vzor, ale nebol ním vo viere, to vieme iste. A práve viera urobila z Timotea toho muža, ktorého poznáme.
Tak čo tieto dve ženy urobili v jeho výchove správne?
👍 nedali sa znechutiť a už vôbec nie zastaviť nie ideálnou štartovacou pozíciou. Áno, niektorí ľudia majú ku viere bližšie, už len kvôli ich rodine. Môže to byť veľká výhoda na začiatok, ale to nie je všetko.
👍učili ho svätým písmam. Pravdepodobne to bola Stará Zmluva v gréčtine. A zdá sa, že to urobili celkom kvalitne, lebo Pavol, ktorý mal v tomto výborné vzdelanie, si to všimol. (a to je už čo povedať.)
👍odovzdali mu to, čo im bolo dané. Veľa ľudí sa o viere čo-to naučí. Mnohí sa naučia dosť veľa. Ale učiť svoje deti? – Na to sú farári, katechéti a všetci ostatní! Len nie ja. Eunika a Lois nehľadali spôsob, ako svoju zodpovednosť hodiť na niekoho iného, nechceli sa spoľahnúť na ďalších, keď mohli Timotea mnohé naučiť samy. A veru že aj naučili.
👍a keď prišla ponuka od apoštola Pavla, aby sa Timoteos pripojil k nemu, nezastavili ho. Proste dovolili, aby (zdá sa že) ich jediný syn a vnuk odišiel do neznáma, v čase, keď cestovanie nebolo zďaleka tak bezpečné a pohodlné ako teraz. A čo to hovorí o nich dvoch? Že aj keď Timoteovi venovali všetko, čo mohli, on nebol stredobodom ich vesmíru. A to je dôležité zdôrazniť. Vidím veľa rodičov, čo sa v svojich deťoch znova našli. Obetujú im čo môžu a deti sú pre nich všetkým. Akurát, že… ak žijú vo viere, mali by si pripomenúť, že tým všetkým, tým na prvom mieste má byť pre nás Boh. (ono to znie ako zbožná fráza, kým nezistíme, že na miesto Boha sme si postavili ľudí – hoci aj vlastné deti – a nevieme ich pustiť od seba. lebo sa bojíme, že bez nich náš život stratí zmysel.)
rešpekt
O oboch týchto ženách vieme vďaka apoštolovi Pavlovi. (priamo aj sprostredkovane.) Pavol síce rád pozdravoval ľudí vo svojich listoch, no pri väčšine z nich nevieme ani fuk o ich predkoch. Žiadna mama, tato ani starkí, nič. Teda to, že menoval Timoteovu mamu a starú mamu, znamenalo skutočne niečo. Verím tomu, že mal vieru oboch týchto žien vo veľkej úcte. Aj pre to, že videl jej jasné pokračovanie v ďalšom človeku.
A áno, aj len ženy môžu vychovať výnimočného muža. Lebo v návode na výchovu niekoho takého nemusí byť nutne uvedený otec. Vieme, veľa by to zjednodušilo, ak by v živote každého chlapca, každého mladého muža taký muž bol. Ale ak nie je, potom čo? Budeme lamentovať a ľutovať sa do konca života? Povolíme mu čo si zmyslí a zvalíme to na nedostatok mužskej autority? Alebo z neho urobíme stredobod nášho sveta a necháme, nech rastie ako ďalší egoista?
Dá sa to aj inak. A začala by som s tým, ako to urobili Eunika a Lois. Z prvého miesta toho, čo je mne dôležité a vzácne, by som odsunula ľudí. (aj keď to je jediný milovaný syn a vnuk. a vtedy možno o to viac!) A dala by som tam – nielen slovami, ale aj životom – Boha.
POZNÁMKY
OTCOVSTVO – Viem, že to všetko o Timoteovom otcovi neznelo príliš…motivačne. ak vás téma otcovstva zaujíma viac, pozrite sa na tento blog: http://www.nezabudnitecitat.sk/neobvyklo-necakane-a-aj-tak-podla-biblie-otcovstvo/
ÚZEMIE, NA KTOROM ŽILI – o židovstve v Turecku zaujímavo píše Wikipedia. napríklad mnohí prišli na to územie, keď ich vyhnali zo Španielska a Portugalska (lebo sa nechceli stať kresťanmi, lebo vieme, ako dobre idú veci, keď sa robia nasilu..) a Otomanská ríša ich akceptovala. no potom, počas druhej svetovej vojny to už bolo menej priateľské – Turecko síce neutrálne, ale svojich židovských obyvateľov posielalo do koncentračných táborov a zaviedlo protižidovské zákony. https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_the_Jews_in_Turkey#:~:text=As%20of%202021%2C%20the%20Jewish%20population%20in%20Turkey%20is%20around%2014%2C000.
OBRIEZKA – Craig Keener, ktorý napísal komentár k Skutkom apoštolov, mal k Timoteovej obriezke dobrý postreh. Pavol totiž Timotea obrezal, čo sa zdá kúsok (alebo kúsok dosť) v protiklade s tým, čo kázal/písal inde. Ale Timoteova obriezka je misionárskou stratégiou, nie ústupkom voči mylným štandardom svätosti a spasenia. Pavol konkrétne povedal, že praktizuje židovské zvyky a podriaďuje sa židovským zákonom, aby oslovil židovský ľud. Teda: Pavol sa postavil proti obriezke obrátených pohanov podľa evanjelia; nebránil sa obriezke Židov.
MENO LOIS – schválne to nepíšem ako „Loida“, lebo základ mena nie je Loida, ale Lois. áno, v gréckom texte sa píše – Λωΐδι – Lóidi – ale to je to grécke skloňovanie. To meno existovalo v Nominatíve vo forme Lois. (napríklad boh Zeus je dobrým príkladom neobvyklého skloňovania – jeho meno v iných pádoch ako v nominatíve používame vo forme “Dia, Diovi…” atď.) Zdá sa vám to zložité? Možno áno. Ale predstavte si, ako také veci vysvetľujú ľuďom, čo nemajú pády vo svojom jazyku!
Ak to používate v inom páde ako v nominatíve, asi je namieste nechať “Loide” a ekumenický preklad a Botekov už majú nominatív a Lois. ide hlavne o to, aby sme nekomolili jej meno, to nikto nemá veľmi rád. (ešte ak skomolia moje priezvisko vtedy, keď chvália moju prednášku – to ešte viem odpustiť)
ZDROJE – výborná – ako nakoniec pri mnohých NZ ženách – je Marg Mowczko (v angličtine). a čo sa týka mien, ak o menách Eunika a Lois chcete vedieť viac, odporúčam abarim-publications.com (v tom istom jazyku).
a na záver PÁR CHVÁL NA TIMOTEA (ekumenický preklad) –
Preto som vám poslal Timoteja, moje milované a verné dieťa v Pánovi. On vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade v každej cirkvi. 1.Korintským 4,17
Pavol, apoštol Krista Ježiša z poverenia Boha, nášho Spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje, Timotejovi, svojmu pravému synovi vo viere. … Predkladám ti tento príkaz, syn môj, Timotej, v súlade s predchádzajúcimi proroctvami o tebe, aby si pomocou nich bojoval dobrý boj. 1.Timoteovi 1,1-2 + 18
Mám však nádej v Pánovi Ježišovi, že čoskoro k vám pošlem Timoteja, aby som sa aj ja potešil, keď sa dozviem, čo je s vami. Veď nemám nikoho, kto by zmýšľal rovnako a tak úprimne sa o vás staral. Všetci totiž hľadajú iba svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď so mnou ako syn s otcom slúžil evanjeliu. Filipským 2,19-22
1 Komentár
[…] K Eunike a k Lois toho samozrejme treba napísať viac, ale to si nechám na samostatnú tému. […]