Občas sa mi zdá, ako keby to bola úplne iná žena. Mária na začiatku jej príbehu je plná viery a odvahy. Mária ako matka dospelého muža je nejak neistá, nerozumieme jej a akosi sa nám stráca. 

Mária pri stretnutí s anjelom prejaví vieru hodnú obdivu. Je trpezlivá, všetko vníma, všetko si chce zapamätať. Stále niekam kráča, buď s bruškom alebo už s dieťaťom v náručí, neváha,  jej smelosť nás inšpiruje. Hovoríme si, áno, presne takáto chcem byť! A Mária v Ježišovej dospelosti? Ako keby sme čítali o úplne inej žene. 

Ale je to naozaj tak? Myslím, že preto, aby som  naozaj mala prehľad, potrebujem k sebe poukladať všetky príbehy, kde sa spomína. Vytrhnúť príbeh z kontextu dokáže hocikto; ja chcem urobiť presný opak. 

príbeh, ktorý je mostom 

Medzi Máriou, matkou malého bábätka a matkou dospelého muža je len jeden príbeh. Zvyčajne ho poznáme pod názvom Dvanásťročný Ježiš v Chráme.

Mária s manželom a so synom putuje na sviatky do Jeruzalema, idú spolu s mnohými ďalšími pútnikmi. Cestujú spolu tam a späť. Pravdepodobne sa dobre poznajú a tiež dôverujú Ježišovi, že sa nestratí. Lebo keď nie je v dave pútnikov smerujúcich domov, Jeho rodičia Ho nájdu až po troch dňoch. 

Veľa ľudí pri tomto texte rado hovorí o výchove a o podobných veciach, ja si však nemyslím, že toto je pointa. Neverím, že  tento príbeh je o zlyhaní rodičov alebo o niečom podobnom. Nemyslím si, že sa tu niečo také stalo. Len rýchlo: v prvom rade, my nežijeme v ich svete, nepoznáme ich vzťahy a vzájomnú dôveru. A tiež, Ježiš už nie je dieťa.  Chlapci sa v židovstve stávali dospelými vo veku trinástich rokov a verte tomu, že sa to s chlapcami v rovnakom veku v našom svete nedá porovnať! 

Takže Ježiš chýba v dave pútnikov a Jeho rodičia Ho objavia v Chráme, počúvať a pýtať sa, a zjavne celkom zapôsobil. No Mária reaguje ako prestrašená mama. Báli sme sa o teba, hovorí. A Ježiš nerozumie. Aspoň to tak znie. Ako to, že ste ma hľadali? – a potom spomína svojho nebeského Otca. 

Mária nie je žiadna precitlivelá kvetinka, ktorá ide robiť poriadky na pieskovisko, keď ktokoľvek jej dieťaťu vezme formičku. Keď poznáme jej príbeh od začiatku, vieme to. Mám však tušenie, že ona už tušila…

Totiž, nikto nevychováva svoje deti len sám pre seba. A tobôž nie Mária s Jozefom. Vedia, že Ježiš má pred sebou niečo dôležité. A keď sa pozrieme na načasovanie tohto príbehu, môžeme to zbadať aj my. Sviatok, kvôli ktorému sa vybrali do Jeruzalema, je pascha. Pripomienka toho, ako ich národ vyšiel z Egypta a ako ešte predtým zomrel baránok, aby im jeho krv zaručila bezpečie. 

Ježiš rok pred svojou oficiálnou dospelosťou zostáva v Chráme dlhšie ako Jeho rodina. Možno svojim rodičom pripomína, že to najdôležitejšie pre Jeho život nebude Jeho rodina. Pamätala si to všetko Mária? Určite! 

vysvetlime si, odkiaľ prichádzame

Mária už tuší, že sa niečo bude diať. Nosí v srdci anjelove slová, no nevie presne čo a presne kedy. 

Pri Márii budem hovoriť o veciach, na ktoré ako kresťania nemáme jednotný názor. Je to úprimne dosť horúca pôda pre všetkých nás… chcem hovoriť o Márii a o veciach v jej živote, na ktorých sa nezhodneme. Tá vec je: kto boli tí, čo sú spomínaní ako Ježišovi bratia a sestry?

Nie sme tu však preto, aby sme sa hádali. (naozaj úprimne verím, že nie.) Viem, že tento text bude čítať dosť ľudí, čo majú na to iný názor, iné presvedčenie ako ja. Takže to urobíme nasledovne: Budem hovoriť o bratoch aj o sestrách, lebo tak to znie v biblickom texte, v gréckom origináli a tiež – v každom jednom slovenskom preklade. Prosím, pre váš pokoj si to spokojne overte. A vyložte si to tak, ako vám hovorí vaše svedomie a vaša viera. 

Pre prehľad – postoje k tejto téme budú rozpísané v poznámkach. To, ktorý postoj diktuje vaša viera vám, je už na vás. Tu sme na to, aby sme hľadali, čo nás zjednocuje. 

povedzme, čo použijeme

A teraz, aby sme sa nestratili, krátka poznámka. 

Príbeh Ježišovho života je zachytený v evanjeliách. Evanjelisti sú štyria. Už ste odo mňa určite počuli, že odlišujeme Jána a synoptikov. Synoptici sú Matúš, Marek a Lukáš a ten názov pre nich znamená spoločne sa dívať. Pri príbehoch o Márii raz naberieme z jednej kôpky a raz z tej druhej (teda ak Jána považujem za samostatnú kôpku..) A tých prvých troch rozlišovať príliš nebudem, lebo všetky príbehy majú zapísané všetci traja. 

A ešte, veľmi vás povzbudzujem k tomu, aby ste si otvorili svoje Biblie, či ich už máte tlačené, v mobiloch alebo online, a pozerali sa na tie príbehy aj vy sami. Veď ide o to, aby sme nezabudli čítať – všetci –  tú najpodstatnejšiu knihu! 

Mária rieši nedostatok

Jediný príbeh z Ježišovho detstva máme za sebou, prišli sme k Jeho verejnému pôsobeniu a začíname Jánom. Pred nami je svadba v Káne Galilejskej. 

Sme v druhej kapitole, hneď po tom, ako si Ježiš povolal učeníkov. A aj s nimi bol pozvaný na svadbu v rodine. Ján nepíše, o koho šlo, ale zjavne je to blízka rodina, lebo Mária pomáha pri organizácii. (nakoniec, Kána nie je ďaleko od Nazareta. 20 min autom a na oslíkovi len o kúsok dlhšie). Keď sa objaví problém s nedostatkom vína, Mária to spomenie svojmu synovi. Robí to, čo ženy vedia, nevyslovuje priamo, čo je potrebné, ale pomenuje nedostatok. Nemajú vína, hovorí. 

A Ježiš na to zareaguje, Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. Úprimne, toto je síce doslovný, ale veľmi….kockatý preklad. V slovenčine to znie celkom…arogantne, ale verte mi, v gréčtine to tak nebolo! “Žena” je oslovenie úctivého rešpektu a v takom tóne sa nesie aj zvyšok Ježišových slov. 

Mária Ho netlačí, no vyčkáva. A vieme dobre, nakoniec sa na tejto svadbe vína z nebeských zdrojov dočkali. Aj vďaka Ježišovej mame. Ona bola tá, ktorá prvý zázrak motivovala. Mimochodom, v celom tomto príbehu nie je Mária oslovená menom. Je spomínaná ako „Ježišova matka“ alebo jednoducho – „Jeho matka“. 

Príbeh o prvom Ježišovom znamení končí takto: Po tejto udalosti zišiel do Kafarnauma so svojou matkou, bratmi i svojimi učeníkmi a zostali tam niekoľko dní. (viac o tejto udalosti nájdete tu)

Mária chce hovoriť s Ježišom

A teraz prichádzajú na rad Matúš, Marek a Lukáš. Teda synoptici. V detailoch sa líšia, ale základ dalšieho príbehu je rovnaký. Za Ježišom, ktorý už verejne pôsobí a teda cestuje kade tade, prišla Jeho matka  a bratia. Hľadajú Ho, chcú Ho vidieť, chcú sa rozprávať (všetky texty sú vypísané dole v poznámkach). Ale Ježiš položí rečnícku otázku: Kto je moja matka a kto sú moji bratia? Potom sa pozrie na svojich učeníkov a povie: Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mojím bratom, sestrou i matkou.“

To, čo povedal, možno potešilo prítomných, ale určite nie tých, čo Ho hľadali. Čo sa tam vtedy stalo? Zriekol sa Ježiš svojej biologickej rodiny? Tento celý príbeh treba rozmotať, ako keď rozmotávate vianočné reťaze. A na pomoc si vezmeme najstaršie, teda Markovo evanjelium. Sme v tretej kapitole a od 31-ho verša čítame  presne ten spomínaný príbeh. Ježiš sa odmieta rozprávať so svojou rodinou! Ale niečo dôležité sa stalo ešte pred tým. Tá istá kapitola, o trochu skôr: Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol. To je veľmi vážna vec, keď vás niekto z rodiny chce odpratať z cesty… a neboli sami. Na ich stranu sa pridajú aj zákonníci, a tí na Ježišovu adresu púšťajú veľmi, veľmi vážne obvinenia. (text v poznámkach). Prečo? 

Preletíme Markovo evanjelium a všetko, čo sa stalo predtým. (ja viem, že toto nie je blog o Ježišovom pôsobení, ale o Jeho mame. no na to, aby sme jej rozumeli, to potrebujeme vedieť.) Evanjelium začína rozprávať svoj príbeh, keď Ježiš začína verejne pôsobiť. Čo dovtedy už urobil?

➝ v synagóge v Kafarnaume najprv začal učiť, potom o sebe dal vedieť človek posadnutý nečistým duchom a Ježiš ho z neho vyhnal. 

➝ začal uzdravovať mnohých ľudí (vrátane Petrovej svokry).

➝ uzdravil malomocného, čo sa chápalo ako zázrak, ktorý dokáže urobiť len Mesiáš. 

➝ uzdravil ochrnutého a ešte predtým mu odpustil jeho hriechy. 

➝ v deň sviatočného odpočinku robil to, čo sa nemá (trhal klasy). 

➝ uzdravil muža s ochrnutou rukou a potom mnohých ďalších. 

A až potom prišli Jeho príbuzní…  

Ježiš jednoducho ukazoval, kto je, a tým ich neskutočne provokoval. Ale – a to platí niekedy (niekedy!) aj pre nás – keď niekoho vytáčame, provokujeme a keď nás nemôže zniesť, nie je vždy chyba na našej strane. 

Bol toto dôvod, prečo Mária s bratmi prišli za Ním? Boli oni tí príbuzní vo verši 21, ktorí si mysleli, že sa pomiatol? Objavili sa totiž také výklady… a že vraj preto mal Ježiš tak silnú odmietavú reakciu na svoj vlastnú rodinu! 

Tak aby sme v tom teda mali jasno.  V 31. verši, kde sa hovorí o Márii a bratoch, sa píše, že prišli. To znamená, že tam predtým neboli. A to znamená, že vo verši 21 sú spomínaní iní príbuzní. To nám myslím častejšie uniká pri výklade evanjelií – pri Máriinom pôrode, pri svadbe v Káne a aj tu – pojem rodina bol pre nich podstatne širší a aj funkčnejší ako pre nás. 

Nevieme, kto presne boli tí príbuzní predtým, nemáme nič, čoho by sa dalo zachytiť. A tiež nevieme, len tušíme, prečo Ježiš odmietol hovoriť so svojou najbližšou rodinou. Možno dokázal vytušiť, o čom s Ním idú hovoriť… kto vie. Ale nemyslím si, že tým odmieta priamo ich. Úplne kompletne sa ten príbeh rozmotať nepodarilo. Ale je jasné, že to nie je Mária, ktorá chce svojho Syna… och, toto ani opakovať nebudem.

Máriin Syn nemá doma úctu 

Vracia sa ku mne jedna myšlienka. A to, že Mária vidí, ako sa nad jej Synom…. zmráka. Vidí, že sa veci dejú, nebo sa sklonilo k zemi, no zem už nie je zvyknutá na zásahy Zhora. A Mária to chce pomôcť urovnať. Ježiš je už dávno dospelý, už dávno samostatný, no stále je to jej Syn. 

Nedokážem to povedať presne, v evanjeliách nemáme dosť na to, aby sme to vedeli. To len ja, teraz mám jej príbeh od toho začiatku v hlave… a odhadujem. Ako sa asi cíti matka, ktorá od začiatku chránila Syna pred mnohým, no nedokáže Ho zachrániť pred všetkým? 

Neviem, ako sa Mária cítila po tom, ako Ježiš rozprával v synagóge vo svojom rodnom Nazarete. Nikoho z prítomných nezaujímalo, čo hovorí, ale to, kto je. Jozefov a Máriin syn! Tesár! Veď poznáme Jeho bratov a sestry! Čo nám On ide niečo hovoriť! – Mária tam možno prítomná nebola, no verte tomu, Nazaret nebol vtedy tak veľký, aby sa jej to nedonieslo. A verím tomu, že jej nebolo ľahko. (už keď sme pri Nazarete a Márii, keď tam raz pôjdete, určite navštívte jej dom – nielen kvôli tej krásnej záhrade na streche…)

1. Mária stojí pod krížom

Posledný príbeh, kde sa Mária spomína, je znova z Jánovho evanjelia. Pod krížom svojho Syna stojí Mária, dve ďalšie ženy a s nimi Ján.  Pri pasche v Chráme, keď mal Ježiš dvanásť, chcel byť „vo veciach svojho Otca“. Pri ďalšej Pasche, o pár rokov neskôr, sa Ježiš stane súčasťou Otcových vecí – Božích plánov – a zomiera ako baránok, výmenou za hriechy iných. 

Myslím si, že Mária to tušila; dlho pred tým, ako sa to stalo. Tušila, že príde niečo vážne, cítila, že sa nad životom jej Syna sťahujú mračná. A keď stojí pod krížom, už to pre ňu nie je prekvapenie. Je to len vyvrcholenie vecí, ktorým nedokázala zabrániť. Občas to všetci robíme. Chceme niečo zachrániť, zmeniť na poslednú chvíľu, myslíme si, že naše modlitby a snahy zmenia svet. No svet je tvorený mnohými ďalšími ľuďmi, a my nemôžeme zachrániť všetkých. A tak prídu chvíle, keď už rezignovane pozeráme, ako sa nám niečo rozsýpa pred očami. Projekty, sny, vzťahy… nič nevieme udržať nasilu. Ani Mária to nevedela urobiť pre svojho Syna. 

A jej Syn, zomierajúci na kríži, sa stále vie dívať okolo seba. Povie Márii, hľa tvoj syn, a Jánovi, hľa tvoja matka. Dvaja ľudia, ktorí sú zranení smrťou ich blízkeho, majú jeden druhého. 

Tak dojímavý okamih… a aj ten vieme zneužiť na to, aby sme z toho urobili luteránsko – katolícky pingpong. Jedni hovoria, Márii zveril Jána, a ten zvyšok už neriešia. Druhí zase prehnane opakujú, že Máriu zveril Jánovi. Oboje nie je presné! Pozrite sa do Biblie. Ježiš zveril Máriu s Jánom sebe navzájom. Nejde o to, kto je viac a kto menej dôležitý. Ide o vzťah. 

Múdro o tom písal v knihe Prvolezec Magnus Malm. Hovorí o tom, ako sa týmto dvom ľuďom Ježiš skôr mohol zdať klinom, ktorý ich navzájom rozdeľuje, lebo obidvaja od Neho chceli niečo iné. Jeho učeník túžil po novom kráľovstve, ktorý by Mesiáš doručil a Jeho mama po tom, aby bol v bezpečí. No Ježiš im vlastne hovorí, pozrite sa jeden na druhého. A oni navzájom sa pod krížom konečne naozaj vidia. 

(mimochodom, Prvolezec jedna z najlepších kníh, aké som v živote čítala. ak ste v stave, že ste sklamaní z ľudí v cirkvi, vrátane tých najbližších a možno už všetkej tej umelej svätosti máte dosť, je to kniha pre vás. a ak v cirkvi niečo vediete, čokoľvek a kohokoľvek, toto by malo byť povinné čítanie.)

budúcnosť sa už deje

Pamätáte sa na to, čo kedysi dávno Márii povedal  Simeon? Boli vtedy v Chráme, s maličkým Ježišom a ešte aj Jozef bol pri nej. A Simeon sa tešil, že môže Ježiša vidieť a držať v náručí. No Jeho mamu pripravoval na budúcnosť: On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Na toto všetko bola Mária dávno pripravovaná. No niektoré Božie plány sú tak veľké, tak obsiahle, že kým ich vidíme len na papieri, neobsiahneme ich. Až keď sa začnú uskutočňovať…. zaskočí nás, aké veľké a pôsobivé sú Božie plány naozaj. 

A potom prichádza čakanie na Ducha Svätého…

Pokračovanie príbehu Márie a žien, čo sprevádzali Ježiša, nájdete tu. 

Máriin príbeh je krásny, motivačný … v zmysle takej tej vytrvalej nádeje: Neviem, čo sa deje, ale idem krok po kroku. Občas si nie som istá, ale počúvam Boží hlas, robím všetko preto, aby moje vnútro reagovalo na Jeho slová. Chcem, aby aj cezo mňa prichádzala Jeho vôľa, lebo tento svet má veľa bolestí. Potrebuje mnohé rany zahojiť, vyliečiť, a Boh to dokáže. Cezo mňa aj cez Syna, ktorého mi dal. Ktorého dal nielen mne, ale celému svetu.

POZNÁMKY 

pohľad na tých, ktorí sú spomínaní ako Ježišovi súrodenci (bratia a sestry): Máriine deti: 

Epifaniovský pohľad (podľa sv.Epifania) – tradičný pohľad pravoslávia – tieto deti sú Jozefove z predchádzajúceho manželstva

Helvidiánsky pohľad (podľa Helvidia) – s tým sa stotožňuje väčšina protestantov – sú to deti, čo Jozef a Mária mali potom, čo porodila Ježiša

Hieronymovský pohľad (podľa Hieronyma) – ten nesúhlasil s tým, žeby deti boli Máriine a ani Jozefove – kedže pre neho bola dôležitá idea Jozefovho panictva – namiesto toho predostrel interpretáciu, že sú to bratranci a sesternice – preferovaná pozícia rímskokatolíckej cirkvi 

Matúš 12,46-50: 46 Zatiaľ čo Ježiš hovoril k zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli s ním hovoriť. 47 Ktosi mu povedal: „Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú sa s tebou rozprávať.“ 48 No on tomu, čo mu to hovoril, odpovedal: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49 Načiahol ruku k svojim učeníkom a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia! 50 Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mojím bratom, sestrou i matkou.“

Marek 3,21-30: Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol. 22 Zákonníci, ktorí zišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom a mocou vládcu démonov vyháňa démonov.“ 23 Zavolal ich k sebe a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? 24 Ak je nejaké kráľovstvo vnútorne rozdelené, také kráľovstvo nemôže obstáť. 25 Ak je nejaký dom vnútorne rozdelený, taký dom nemôže obstáť. 26 Ak satan povstal proti sebe a je rozdelený, nemôže obstáť a je s ním koniec. 27 Nik nemôže vniknúť do domu siláka a okradnúť ho o jeho veci, ak toho siláka najprv nezviaže; a potom môže vylúpiť jeho dom. 28 Amen, hovorím vám, že všetko bude ľudským synom odpustené, hriechy i rúhania, akokoľvek by sa rúhali. 29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom.“ 30 Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“

Marek 3,31-35: 31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedel zástup. Oznámili mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia.“ 33 On im odpovedal: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34 Rozhliadol sa po okolosediacich a povedal: „Hľa, moja matka i moji bratia! 35 Lebo každý, kto plní Božiu vôľu, je môj brat, sestra a matka.“

Lukáš: 8,19-21: 19 Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa k nemu nemohli dostať. 20 Oznámili mu: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chceli by ťa vidieť.“ 21 On im však povedal: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ 

➝ k tomu “prišli” – pozrite sa na tento link: https://biblehub.com/greek/erchontai_2064.htm Ja viem, že slovíčko je v gréčtine, no sú tam pekne rozpísané odvolávky – po anglicky – ak neviete, veršíkom porozumiete. Jeden z dobrých nástrojov spoznávania Biblie. Nehovorím, že jeho použitie je ľahké…(zvlášť pre tých, čo ku gréčtine ani nepričuchli), ale nech si naňho spomeniete vtedy, keď vám bude niečo veľmi vŕtať hlavou. 

➝ odmietnutie v Nazarete – Matúš 13,53-58 . Marek 6,1-6 . Lukáš 4,16-30