Myslím, že v poslednom čase sú biblické mená celkom obľúbené, aspoň teda okolo mňa sa motajú ľudia, ktorí iné ako meno spomínané v Biblii svojim deťom nedávajú. Nepoznám však nikoho, kto by práve kvôli tej biblickosti pomenoval dcéru Zuzana. Poznám síce aj malé Zuzanky, ale u žiadnej dôvodom jej mena nebol biblický pôvod.
Sú mená, ktoré sa zdajú byť “biblickejšie” ako Zuzana, že? V prípade, že vašu Bibliu tvorí nie 79, ale 66 kníh, toto meno nájdete spomínané len raz. V jednom jedinom verši. (my protestanti máme v Biblii 66 kníh, katolíci 79. tých 13, ktoré tvoria ten rozdiel, patria do Starej Zmluvy, a dôvody, prečo ten rozdiel v počte existuje, je tak zložitý, že sa pri troche snahy o tom dá písať diplomovka. takže inokedy.)
Ja síce v Biblii tých 13 apokryfných kníh nemám, ale to neznamená, že nie sú podstatné. Sú. A nielen kvôli Zuzane. Dnes teda zamierim do trocha neznámych vôd.
apokryfná Zuzana
Ak ste náhodou očakávali, že sa pustím do zložitého vysvetľovania, naozaj si môžete vydýchnuť. Nebudem hovoriť nič k apokryfom, kanonizácii, k rôznym diasporám a nebudem spomínať ani Vulgátu. Idem hneď na príbeh.
Odohráva sa v Babylone, kde v tej dobe žila veľká skupina Židov. Zuzana je krásna a ešte aj bohabojná; je doslova napísané, že rodičia ju vychovávali podľa Mojžišovho zákona. Je vydatá, jej manžel sa volá Jójakím, vysoko rešpektovaný medzi svojimi krajanmi. V jeho záhrade sa často schádzala židovská spoločnosť. Dnes by sme Jójakíma so Zuzanou nazvali power couple, obaja úspešní (ak s prižmúrením oka vyhlásime zbožnosť za úspech), krásni (ona) a vplyvní (on).
Dvaja z mužov, ktorí ich pravidelne navštevovali, pozorovali Zuzanu pri jej prechádzkach a zatúžili po nej; obaja nezávisle jeden od druhého. Priznali sa sebe navzájom, až keď druhýkrát narazili na seba navzájom, keď ju pozorovali. Biblia ich rozpoloženie opisuje slovami: Pomiatli sa na rozume a odvrátili svoje oči tak, že sa nedívali na Nebo a nepamätali na spravodlivé súdy Božie. Veľmi výstižne, lebo keď ste ochotní niečo získať tak veľmi, že zabudnete na svedomie, na rešpekt k druhým, zabudnete na Boha a vlastne zabudnete aj sami na seba, , to je pomätenie rozumu!
Artemisia Gentileschi a jej prvá a druhá, premaľovaná verzia obrazu, inšpirovaná týmto príbehom
Títo dvaja muži boli pôvodne ustanovení ako sudcovia, ale čo sa chystajú urobiť ďalej, je pravý opak tohto povolania! Skryjú sa v záhrade a keď sa Zuzana rozhodne vykúpať a pošle slúžky po oleje a voňavky, zostane sama. Ach, oleje a voňavky! Zuzana je jeden z dôkazov, že keď sa o seba žena nestará, určite to nie je dôkaz väčšej zbožnosti; to ani náhodou. Ale späť k príbehu. V záhrade je sama, aspoň si to myslí, kým tí dvaja nevyjdú zo svojho úkrytu. Jasne jej dajú najavo, akú majú predstavu o strávení času s ňou, ale Zuzana začne kričať.
Ozvať sa proti niečomu zlému nie je vždy najbezpečnejšie riešenie, ak vám ide o vlastnú bepečnosť. Preto asi mnohí ľudia radšej ticho trpia, ako by sa mali proti nespravodlivosti ozvať…. Zuzana kričí, obyvatelia domu sa nahrnú do záhrady a škandál je na svete. Dvaja sudcovia obvinia Zuzanu z cudzoložstva, z prsta si vycucajú mladíka, ktorý vkĺzol do záhrady, aby s ňou spal. To obvinenie je tak nehorázne, že dokonca sluhov, ktorí poznajú svoju pani, privedie do rozpakov. Ale kto sa bude hádať so sudcami?
Cudzoložstvo je hriech, ktorý sa trestal smrťou, a ak máte dvoch svedkov proti jednému, slovo dvoch mužov proti jednej žene, nevyzerá to veľmi nádejne. Zuzana môže jediné – modliť sa a prosiť o zázrak Zhora.
A predstavte si, zázrak sa stane. Aj keď úprimne, Božie načasovanie je viac ako dramatické. Na scénu nastúpi mladík Daniel vo chvíli, keď Zuzanu už vedú na smrť. Duch Svätý v ňom ho povzbudí, aby hovoril, a on sa spýta: ste sa s koňom strepali?? Okay, takto to neznelo, ale Daniel im na rovinu povedal, že asi prišli o rozum, keď sa rozhodli poslať túto ženu na smrť na základe dvoch biednych nepriekazných svedectiev. Urobí jednoduchú vec, a to, že dvoch sudcov, dvoch svedkov proti Zuzane vypočuje osobitne. Samozrejme, že sa ich svedectvo nezhoduje! A potom už majú veci rýchly priebeh. Amen tma.
❤ Táto Zuzana mi imponuje nielen kvôli tomu, že bola krásna a zároveň zbožná. Páči sa mi, ako reagovala v krízovej situácii. Vedela, že to jej krikom môže skončiť zle, ale aj tak kričala, a riskovala, namiesto toho aby uvažovala o záchrane vlastného života. Koľkí ľudia by to urobili? Ale ona, odhadujem, inštinktívne vedela, že sú veci vzácnejšie ako život, a keď tie stratíte, môže vám tĺcť srdce, ale už ako by ste nežili. Život nie je vždy najvyššia hodnota. Ale nestratiť samú seba, aj za cenu tohto rizika, to je už iná reč.
novozmluvná Zuzana
Dostala som sa k tomu jednému jedinému veršu, kde sa v Biblii (v 66-knihovej verzii) hovorí o Zuzane, a márnosť, stále mi to prišlo málo, kým som sa na to nepozrela viac. A hlbšie.
Už len to, že Zuzana je spomínaná medzi ženami, čo sprevádzali Ježiša (Lukáš 8,3), je tak podstatná, výnimočná, neobvyklá, revolučná informácia; kľúč, čo otvára úplne nové dvere. Dnes stručne, ale len dnes. Hľadala som len Zuzanu, a našla som toľko vecí, že o ženách okolo Ježiša bude ďalší blog. Tomuto jednoducho neviem odolať 🙂
Hovoríme o dobe, keď všeobecný názor bol, že ženy nie sú schopné učiť sa, radšej majú sedieť doma s deťmi a starať sa o domácnosť. Napriek tomu vidíme Ježiša, ktorý ženy mnohokrát priamo oslovoval, videl ich v dave, a inšpiroval sa nimi. Pár Jeho podobenstiev je zo ženského sveta. A ešte k tomu všetkému sú tu ženy, ktoré Ho sprevádzali po Izraeli – nie svojimi myšlienkami, keď trčali doma a umývali riad, ale doslova. Pochádzali zo strednej vrstvy a Ježiša podporovali aj finančne. Neobvyklé, čo? Niektoré z nich mohli byť vdovy, ale určite nie všetky. Trávili čas so skupinou mužov, ktorí neboli ani ich manželmi, ani ich rodinou. A evanjeliá o nich hovoria ako o Ježišových učeníčkach. Wow. (mimochodom, aby sa nepovedalo, zásadne vychádzam z toho, čo o tejto téme napísali muži. a som tomu úprimne seriózne rada.) Takže v takejto spoločnosti sa objavila naša drahá novozmluvná Zuzana.
❤ Vykašľať sa na svoj doterajší život kvôli možnosti sprevádzať nejakého zvláštneho muža, to chcelo veľa odvahy. Veľa ľudí vtedy ešte nevedelo presne, čo si o Ježišovi myslieť, a to v mojich očiach dáva všetkým jeho učeníkom rešpekt, ženám zvlášť. Zuzana musela mať tak správne tvrdú hlavu, keď nedbala na konvencie a urobila si po svojom. A tiež, hovorme o peniazoch! Niekedy to je bod, ktorý preverí našu dôveru v niečo; to, či sme alebo nie sme ochotní do niečoho finančne investovať. Zuzana, podporujúc Ježiša, svoje peniaze využila múdro. Využila možnosť, ktorá sa už nikdy nezopakuje. A aj vďaka tomu si dnes pamätáme jej meno.
Zuzana so svätožiarou
Podobne ako pri iných mučeníkoch, aj pri Zuzane platí, že si mnohými vecami v jej životopise nemôžeme byť úplne istí. Existuje viacero verzií a možno úplne presná nie je ani jedna. Prekáža to? Kedže všetky sa zhodnú na tom podstatnom, ani nie.
Začnem tým, čo vieme určite a stále môžeme vidieť – kostol svätej Zuzany stále stojí v Ríme. Je postavený na ruinách rodinného domu, kde žili príbuzní cisára Diokleciána. V tom čase ešte kresťanská cirkev nemala právny status – bolo to pred rokom 313 – a tak sa kresťania schádzali v domácnostiach. V tejto rodine boli štyria bratia, dvaja z nich žili v spomínanom dome a Zuzana bola dcérou jedného z nich. Ďalší dvaja takisto žili v Ríme a boli rímskymi senátormi. Štyria bratia však nemali rovnakú vieru. Tí, ktorí boli senátormi, uznávali oficiálne náboženstvo Ríma – a tí dvaja, čo žili v spomínanom dome, boli kresťanmi a kňazmi. Zuzanin strýko bol neskôr zvolený biskupom v Ríme.
Dioklecián menoval za svojho budúceho nástupcu Maxentia, a povedal si, že by bolo výhodné, ak by sa aj priženil do jeho rodiny. Cisárova vlastná dcéra však už bola vydatá a jediná slobodná mladá žena bola Zuzana. Preto Dioklecián vyhlásil zasnúbenie…. a čo prišlo potom? Rodinná kríza je slabé slovo. Zuzana odmietla ponuku k sobášu. Nekresťanskí strýkovia sa ju snažili ukecať – veď ako Maxentiova manželka bude jedného dňa cisárovnou – a ktoré dievča nesníva o tom, že bude princeznou? Ha! Predstavte si, že také existujú, a teraz nehovorím len o Zuzane z Ríma alebo o mne.
Tu nešlo len o to, že bola kresťankou a jej teoretický budúci manžel nie, veď nakoniec, spomeňte si na Ester, ako to využila. Zuzana zložila aj sľub panenstva, a rozhodla sa neísť sama proti sebe. Proti vlastným sľubom. Čo sa stalo potom, nie je jasné. Podľa jednej verzie sa to obrátilo a Zuzana ukecala svojich strýkov, teda, presnejšie, obrátila ich na kresťanskú vieru. Tiež sa hovorí, že sám budúci ženích došiel a chcel ju presvedčiť – nielen kvôli príbuzenstvu s cisárom, ale aj preto, že Zuzana bola veľmi krásna. Ale to by som zase nepreceňovala, budúci cisár mohol mať v posteli akúkoľvek krásnu ženu z celej ríše, na ktorú si zmyslel, a na to sa nepotreboval ani ženiť. Akokoľvek, Maxentius nadobudol presvedčenie, že ho Zuzana odmieta kvôli kresťanskej viere. Zuzana teda dostala predvolanie, aby dokázala svoju loajalitu Rímskej ríši pred bohom Jupiterom. (vtedy to ešte nebola existujúca planéta. vtedy to bol len neexistujúci boh.) To Zuzana odmietla, ale kedže bola členkou cisárskej rodiny, prešlo jej to. No ak vám práve odľahlo, nezabudnite, že ju nevoláme mučeníčkou len tak pre nič za nič.
Keď sa to všetko dozvedel Dioklecián, ktorý bol práve kdesi na vojnovom ťažení, on sám nariadil jej popravu. Podľa jednej verzie vojaci vtrhli do jej domu a odťali jej hlavu, podľa inej ju upálili aj s pár ďalšími členmi jej rodiny. A práve tieto vraždy v Diokleciánovej vlastnej rodine predznamenali posledné veľké prenasledovanie cirkvi v roku 303.
Svätá Zuzana je zobrazovaná v šatách rímskej panny; má so sebou palmu, knihu a meč. Palma je symbolom kresťanského víťazstva nad smrťou, kniha symbolom vzdelania a meč pri Zuzane pripomína jej mučeníctvo. Zuzana je mimochodom aj patrónkou Ríma, takže milé menovkyne, keď tam najbližšie zablúdime, môžeme sa tam cítiť tak trochu ako doma, hm?
❤ Múdra, pekná, a správne tvrdohlavá. Aj táto Zuzana sa mi páči. A to, že sa nechcela vydať za budúceho cisára a uprednostnila vernosť Bohu a sebe, aj za cenu života, to je pôsobivá odvaha. Zuzanu z apokryfov nakoniec pred smrťou zachránili, tejto to nevyšlo. Ale podstatné je vedieť, že stratiť život nemusí byť tá najväčšia strata v živote.
a Zuzana v preklade
Jasné, že sa stále môžete pozrieť na nejakú mamičkovskú stránku so skomoleným zjednodušeným vysvetlením mien, ale… viete čo…. nie, radšej nič. Áno, meno Zuzana znamená ľalia, ale nie len tak hociaká! Presnejšie ide o Lilium Candidum – Ľaliu biela – alebo občas sa jej hovorí aj Madonina ľalia. Je to alabastrovo biely kvet, môže dosahovať výšku dvoch metrov – a neobvyklo pre ľalie – pri správnych podmienkach môže kvitnúť celý rok. Zuzany nie sú len tak hociaké kvietky 🙂
V hebrejčine toto meno znie Shoshannah, ale kedže tento prepis hebrejčiny je z anglickej stránky, pokojne si sh zmäkčite. Je len veľmi málo slov v hebrejčine, ktoré obsahujú dvojité s, a ešte menej z nich je navzájom spojených. Hľadanie iných významov pripomína zdĺhavé hľadanie pokladu, ale to, čo sa objaví, poklad naozaj pripomína. Začíname so slovom shushan, ktoré znamená ľalia a je to slovo príbuzné egyptskému a akádskemu slovu s podobným významom – ľalia, vodná ľalia (lotus), alebo jednoducho veľký kvet.
Základ slova shushan sa objavuje aj v Biblii, znamená jasať alebo tešiť sa. Najčastejšie je toto sloveso použité, keď sa používa radosť, ktorú má Izrael z Boha.
Nech sa tešia a radujú v Tebe všetci, čo Ťa hľadajú! (Ž 70,4)
Z Tvojej reči sa radujem ako ten, kto nachádza hojnú korisť. (Ž 119,162)
Radostne budem jasať v Hospodinovi, duša mi zaplesá v mojom Bohu, pretože ma zaodel rúchom spásy, plášťom spravodlivosti ma zahalil; ako ženícha, čo ako kňaz nosí plátený turban a ako snúbenicu okrášlenú skvostami. (Izaiáš 61,10)
Takisto, keď sa hovorí o tom, že Boh má radosť z ľudí, aj tam je použité rovnaké sloveso. Byť Zuzanou, mať potešenie z Boha a túžiť po tom, aby mal Boh zo mňa radosť, je v podstate jedna a tá istá vec.
Slovo shesh naznačuje číslicu šesť – to číslo je niečo ako znamenie ukončenia produktívneho cyklu. Napríklad, stvorenie sveta bolo dokončené v šiesty deň. Ježišov prvý zázrak mal čo dočinenia so šiestimi nádobami (víno!) a Jeho premenenie na vrchu sa odohralo na šiesty deň. Šesť dní pred Paschou naposledy navštívil a večeral so svojimi priateľmi, s Lazarom, Martou a Máriou. A aby som nezabudla, viete aký kvet má šesť okvetných lístkov? Ľalia!
S potešením pokračujem. Slovo s rovnakým základom označuje v hebrejčine alabaster, biely priesvitný materiál. O alabastri sa hovorí, keď sa chce zdôrazniť pevnosť a stabilita, používal sa na fľaštičky pre parfémy aj na také sväté účely, ako stavba chrámu. Všetko to, čo spomínam, má rovnaký základ s menom Zuzana. Drahé menovkyne, toto všetko nosíme v mene! A ešte, už keď sme pri chráme, tá najvnútornejšia, najvzácnejšia, najsvätejšia časť chrámu bola od ostatných priestorov oddelená jemnou egyptskou tkaninou. Jej názov je v hebrejčine rovnaký, ako slovo alabaster a slovo šesť. Tak blízko toho….!
A áno, keď vo Veľpiesni prorovnáva nevesta ženíchove pery k ľalii a nohy k stĺpom z alabastru, aj tam je naše meno….
To je teda nečakane krásne meno, že?
Ak teda meno Zuzana chcete preložiť jedným slovom, môžeme povedať Ľalia, alebo takisto aj Biela alebo dokonca Čistá. Ale pri takomto mene – kto by sa chcel obmedzovať len na jedno slovo? A všetkým rodičom, ktorí takto pomenovali svoje dcéry, môžem povedať len jedno: DOBRÝ VKUS!
(a ešte jedna Shoshana s nádhernou milovanou krajinou za ňou…odo mňa s láskou na záver)
kedže sa toho roku pár ľudí poponáhľalo, ja mám už dve kytice k meninám na stole 💓 už som hovorila, ako veľmi milujem kvety?
Zatiaľ bez komentára