Dávať dary je umenie.
Je to vzácna schopnosť prejaviť lásku niečím materiálnym.
Dary si dávame často, no uvažujem, ako často to robíme preto, aby sme boli spokojní my. Aby sme splnili nepísanú požiadavku, aby sme sa niekomu necítili zaviazaní, aby sme urobili to, čo sa od nás čaká. Ale tie najlepšie dary dávame nie z povinnosti, ale z túžby potešiť. A to chce od nás trocha viac ako peniaze.
poviem vám o premyslených daroch
V Biblii máme dosť príkladov dávania darov. S darčekmi sa prichádzalo k rodine, pri oslavách, s darmi sa predstupovalo pred kráľov. No tie najznámejšie sú dary, ktoré boli dané jednému malému dieťaťu. Aj keď väčšina ľudí by pri takej príležitosti zvolila cumle, nejaké tie hrkálky alebo peniaze v obálke – toto dieťa dostalo dary pre jeho budúcnosť. Darcovia sa dívajú do budúcnosti – na čas, keď z malého bábätka vyrastie muž.
Asi už viete, o kom hovorím. O mužoch, ktorí prišli odkiaľsi z východu, aby sa poklonili novonarodenému židovskému kráľovi. Doniesli mu zlato, kadidlo a myrhu.
Priznávam sa dobrovoľne, dosť ma pobavil ten vtip o troch múdrych ženách, ktoré prišli s darmi tiež. Doniesli plienky, teplé jedlo pre rodičov a zásobu sušeného mlieka. A áno, aby som nezabudla – ony prišli skôr, lebo nemali problém spýtať sa na cestu. Aj keby ste to možno podľa niektorých kresťanov nepovedali, zmysel pre humor je Boží dar.
Úprimne, takéto praktické dary by potešili každú mamu. No tieto dary sú pre Ježiša. Nemusí im v tej chvíli rozumieť On, lebo stále sú tu ľudia, ktorí Ho budú vychovávať a viesť. A ktorí sa tiež potrebujú na mnohé pripraviť. V tomto boli dary mudrcov úplne geniálne.
Kadidlo a myrhu zvyčajne máme potrebu vysvetliť, ale zlato? Nie je to jasné? Veď jeho hodnotu poznáme aj my, stále je vzácne. Zlato je jasné, je to rovnaké ako dať niekomu peniaze v obálke, myslíme si – ale skutočne?
tak si povedzme, čo o zlate vieme
Zlato sa objavuje už pri opise raja. Konkrétne tam, kde sú vymenované štyri rieky, štyri toky: Meno prvého je Pišón; ten obteká celú krajinu Chavila, kde sa vyskytuje zlato. (ak by niekoho zrazu zaujímala tá krajina – ľutujem – nevieme ). V hebrejčine je sedem slov, ktoré sa používajú na opis zlata. A aj to by vám mohlo povedať, aké dôležité bolo.
Väčšinou sa spomína pozitívne, ako niečo dobré, ako prejav požehnania. Tak to bolo pri Abrahámovi, ktorý mal – okrem iného – aj veľa zlata. Práve zlato bola častá vojenská korisť – a už vtedy sa začalo používať v náboženskom živote – aj preto, lebo bolo cenené a vzácne. Poviem konkrétnejšie, to bude lepšie. Napríklad po víťazstve nad Midjáncami odniesol Mojžiš zlato do Stanu stretávania, aby to zlato Bohu pripomínalo Izraelcov. Nie, Pán Boh nestráca pamäť ani si nepotrebuje robiť poznámky, toto bol skôr dar, ktorý slúžil darcom. V duchu sme Bohu vďační a dávame Mu to najvzácnejšie, čo máme, aby sme my nezabudli, že to, čo On pre nás robí, je ešte vzácnejšie. A potom, samozrejme – už keď bol postavený – sa zlato objavuje aj v Chráme.
zlato patrilo do Jeho domu
Izraelský národ sa ešte len spamätával z otroctva. Pomaly si zvykali, že sú slobodní ľudia, ešte len zo seba striasali ponižujúcu minulosť, a už dostali pokyny, ako má vyzerať ich Chrám! Ešte skôr, ako bol Chrám postavený, ešte skôr, ako vôbec došli domov. Otvorte si Exodus (2.knihu Mojžišovu) od 25.kapitoly a začnite čítať! (kapitolu si zapamätáte ľahko – podľa dátumu prvého sviatku vianočného – ja fakt chcem, aby ste si to prečítali!) Pozlátené dosky, zlaté krúžky, pozlátené žrde. A tým sme len začali. Boh zlato používa, aby Jeho národ videl budúcnosť. Lebo nie je to Boh, ktorý potrebuje výzdobu, to nám je hádam jasné. Nie Boh, ale ľudia, aby si znova a znova pripomenuli, Kto On je.
zlato používala aj konkurencia
Teda, konkurencia, to im asi lichotím. Hovorím o všetkých tých modlách, ktoré sa tiež robili zo zlata, a hlavne tie, ktoré naozaj nemali čo vzniknúť, lebo ich urobili práve Izraelci. A toto sú tie negatívne zmienky o zlate. Nakoniec, veľa iného, čo je v našom živote vzácne, vieme použiť….úplne odveci.
zlato je aj symbolom kvality a čistoty
Aj v slovenčine oslovíme niekoho nám drahého zlatko alebo povieme zlatý! keď sa rozplývame nad bábätkom, ktoré sa na nás práve usmialo. Keď chceme v Biblii vyjadriť, že je niečo kvalitné a vzácne, porovnáme to so zlatom. Nadobudnúť múdrosť je lepšie ako rýdze zlato hovoria Príslovia. A Žalmy tiež spievajú v tomto duchu: Hospodinove výroky sú pravdivé, všetky sú spravodlivé. Vzácnejšie sú ako zlato, ako množstvo rýdzeho zlata.
Zlato je stále vzácny kov, ktorý keď sa nájde, je potrebné prečistiť. A to ako prirovnanie použil Jób, vo všetkom, čo prežíval: Veď on dobre vie, kadiaľ chodím, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato. A znova Príslovia: Taviaca nádoba je na striebro a pec na zlato, srdcia však skúša Hospodin.
zlato je aj dar pre Kráľa
U nás je zlato predsa len kúsok častejšie. Ale vtedy? Ak človeku, tak rovno kráľovi! Lebo kto je na zemi vyššie od neho? (na zemi nikto)
Keď Dávid dobil jedno mesto, z hlavy miestneho kráľa vzal korunu zo zlata, pomerne ťažkú a s drahokamom v strede. Tá zlatá koruna potom prešla na Dávidovu hlavu. Šalamún mal trón obložený zlatom. A trocha neskôr v izraelských dejinách bolo práve zlato symbolom, že kráľ Jojákim už nie je tak úplne kráľom, v tom hrdom, slobodnom, výnimočnom slova zmysle. On totiž musel odvádzať zlato faraónovi, egyptskému kráľovi.
Ježiša mnohí chceli za kráľa a predstavovali si, že bude novým Dávidom – silným vládcom, ktorý zjednotí krajinu a zaistí pokoj. No Ježiš mal iné predstavy. Nie, neodmietol to kráľovské, ale vnímal to po svojom.
takže aj preto dostal Ježiš zlato
Ale to stále nie je dosť. Myslím, dosť informácií. V akej forme bolo to zlato? Doniesli mu zlatý svietnik alebo zlatú lyžičku? Poprípade zlatý náhrdelník? No… to asi ťažko. Ani zlaté tehličky asi ešte neboli v obehu. S najväčšou pravdepodobnosťou dostal Ježiš mince. Grécke slovo χρυσός sa používa aj na pomenovanie zlata, aj na mince z neho.
Aké to boli mince? Hmm…nie je to jedno? Poviem vám: nie je. Ale najprv sa dostanem k tomu, odkiaľ asi boli, lebo to nie je len rozprávanie o minciach, ale aj o vtedajšom svete, o troch kontinentoch, rôznych národoch a národnostiach a živote, ktorý si len s ťažkosťou predstavujeme. Ale zažiť kúsok z neho by sme niektorí chceli….
V čase Ježišovho narodenia už tu nebol žiaden Izrael ako ucelená krajina. Boli tu časti s názvom Galilea, nižšie Samária a ešte pod tým (aspoň teda na mape) Judea. Jeruzalem bol v jej centre a Betlehem len tuto za rohom.
Vieme, že mudrci prišli z východu, teda konkrétne z krajiny, kde vychádza slnko. Teda, myslí sa, že vychádza skôr, lebo aj na Slovensku vychádza slnko skôr v Michalovciach ako v Bratislave. Ale späť na Blízky východ dvetisíc rokov dozadu! Jedna ríša na východe v tom čase už neexistovala, myslím na Partskú ríšu, ale jej dedičstvo zostalo. Sú proste veci, ktoré nezničíte, aj keby ste ich prešli buldozérom hneď tri razy. A tak po Partskej ríši zostal zoroastrizmus – náboženstvo, ktorého názov síce slabším jedincom poláme jazyk, ale my tu, už takmer profesionáli vo vyslovovaní ťažkých slov, sa ho nezľakneme. V zoroastrizme existovala trieda magoi – to je to slovo, čo my prekladáme ako mudrci – a ak vás to zaujíma viac, odbehnite si k prorokovi Danielovi, on vám porozpráva! Mudrci s najväčšou pravdepodobnosťou boli z týchto krajov, ale mohli byť mince odtiaľ? Kdeže. Táto časť sveta nemá zlato.
znova sa pýtam: nie je jedno, odkiaľ tie mince boli?
Nie je. Viaceré kultúry, viaceré ríše pársto rokov pred Ježišom razili zlaté mince, ale ich bolo málo. S najväčšou pravdepodobnosťou dostal Ježiš rímske mince – v Judei boli vtedy vzácnosť. A ani rímski vojaci ich veľa nemali, zvyčajne dostali len jednu, aby si siahli na zlato… a možno mali chuť získať ďalšie.
S rímskymi mincami však prišli problémy. Mnohokrát na nich boli rytiny, napríklad busty Alexandra Veľkého a neskôr aj Augusta, pričom obaja boli zobrazovaní nie ako ľudia, ake ako božské bytosti. A to sa priečilo židovskej viere. Tá zakazuje uctievanie cudzích bohov.
Nevieme úplne presne ako to bolo, lebo peniaze sú peniaze. Je ťažké vedieť, či sa takáto úvaha brala v súvislosti s mincami, ktoré skončili v Judei. Niektorí odborníci si myslia, že práve preto bola prítomnosť peňazomencov v blízkosti Chrámu dôležitá. Je možné, že menili peniaze aj preto, lebo cielene udržiavali mince so zobrazením modiel mimo svätej pôdy.
Rímske mince však boli veľmi užitočné pre rodinu, ktorá musí utiecť do Egypta. Oni to v tej chvíli ešte nevedeli, ale Boh sa stará ešte skôr, ako sa niečo zomelie. On predvída a On robí opatrenia. A to je ďalší dobrý dôvod, prečo by naša ustarostenosť ozaj nie je príliš logická.
Je tu však stále tá vec s modlami zobrazenými na minciach. Je toto dobrý dar pre novonarodeného Kráľa? Je. A ja si myslím, že Boh si týmto z tých ľudských „bohov“ trocha uťahuje. Možno podobne ako pri babylonskej veži. „Tak vy, chrobáčikovia, i myslíte, že dosiahnete k nebesiam? No poďme dole a pozrime sa na to!“ … lebo Boh naozaj zostúpil dole. Stal sa telom a bol jedným z nás. Lebo bez toho my sme nikdy nemali šancu vyškriabať sa k Nemu. Ale On prišiel.
Ježiš bol úplne iný, nečakaný Kráľ
Keď vchádzal na Kvetnú nedeľu do Jeruzalema, ľudia Ho oslovovali ako kráľa a On to neodmietol. Pilát Ho vyhlásil za kráľa a Ježiš ho neopravil. Zaujímavé je to, že najviac sa o Ježišovej kráľovskej hodnosti hovorí tesne pred tým, ako stratí život. Nakoniec, aj zomiera s nápisom Ježiš Nazaretský, Kráľ židovský.
To je trocha kruté prebudenie, zvlášť keď sme začali s malým dieťatkom. Život nie je stále len krásny a nie vo všetkých chvíľach máme chuť spievať haleluja. Ale myslím, že aj na toto Ježišových rodičov (a všetkých ďalších zainteresovaných ľudí) tento dar pripravoval. Nakoniec, Márii Gabriel niečo v tom duchu spomenul ešte skôr, ako Ježiša čakala. (preto pieseň Mary did you know? môže znieť nádherne, ale – ci pana! jasné, že vedela! čítajte Bibliu, ľudia, a zvlášť keď píšete kresťanské pesničky, by sa to zišlo.)
dá sa týmto darom inšpirovať?
Dá, určite. A ani nemusíte kupovať rovno zlato. Vlastne, skôr navrhujem, dajte dar človeku a jeho kráľovskému ja. (znie to vznešene a tak trocha nepoužiteľne, ale ja to ešte rozoberiem.)
Dávajte ľuďom dary, ktoré nebudú len na teraz. Nechcite uspokojiť len ich momentálne potreby, skôr ukážte, že v nich vidíte niečo viac. Samozrejme, že viem, že toto vôbec nie je jednoduchá rada. Lebo to tých ľudí potrebujete naozaj vidieť. Hľadať v nich to vzácne.
Dívať sa na nich a rozmýšľať. O tom, aký potenciál do nich Boh vložil a prečo ho ten človek nevyužíva. Nedávajte to, čo od nich chcete vy – kupovať učebnicu francúžštiny niekomu, kto sa nerád učí jazyky, je zbytočnosť, a knihu o upratovaní pre kohosi, kto má okolo seba stále chaos – to už hraničí s urážkou. Nechcite ľudí opravovať – lebo ich budete opravovať podľa seba – a na váš obraz Boh nikoho iného ako vás nestvoril. Rozmýšľajte skôr, čo by tomu obdarovanému pripomenulo, kto je. Že je jedinečný, stvorený na obraz úžasného Boha a že v Jeho očiach má nesmiernu hodnotu. A že aj vy si ho vážite a je nesmierne vzácny vášmu srdcu.
POZNÁMKY všeobecne
Vieme, že sýrsky kráľ Seleucus I. Nikator ponúkol zlato, kadidlo a myrhu (okrem iného) Apolónovi vo svojom chráme v Didyme pri Miléte v rokoch 288/7 pred Kristom, a to mohol byť precedens pre zmienku o tieto tri dary v Matúšovom evanjeliu.
Prečo týchto mudrcov často voláme králi, súvisí aj s týmito dvoma prorockými textami: Izaiáš 60 a Žalm 72. Tieto spomínajú dary, ktoré dávajú králi, a to hralo ústrednú úlohu vo vnímaní mágov ako kráľov, a nie ako astronómov-kňazov.
V stredoveku katolícki veriaci dávali na sviatok Zjavenia Pána zlato, kadidlo a myrhu na požehnanie od kňaza. Tieto prejavy ich oddanosti Ježišovi boli zachovávané ako prísľub Božieho požehnania pre ich domy a rodiny. V niektorých častiach Nemecka sa táto prax stále dodržiava: a modlitba za požehnanie bola súčasťou rímskeho rituálu… až kým teda nebola.
Ján Zlatoústy navrhol, že dary sú vhodné na to, aby sa dali nie len kráľovi, ale aj Bohu, a postavil ich do protikladu s tradičnými židovskými obetami oviec a teliat, a preto tvrdí, že Mudrci uctievali Ježiša ako Boha.
V súvislosti s kráľmi je zaujímavý aj tento text: Zjavenie Jána 21,24
A ešte jeden link – v angličtine: https://christmasfm.com/science-behind-gifts-wise-men/
POZNÁMKY konkrétnejšie
Biblia opisuje bohatstvo kráľa Šalamúna a ako kráľovná zo Sáby dala Šalamúnovi 120 talentov zlata (asi 4 tony). Šalamún tiež dostal každý rok 666 talentov zlata – to je 22,5 tony vecí! Pozrite si 1. Kráľov 10, 10 a 14 a 2. Kronická 9,1-12. V Biblii je zlato symbolom kráľovského postavenia a kráľovskej hodnosti.
Zlato v stane stretávania: Exodus 25 a Numeri 31
Zlato pri stavbe Chrámu: 1.Kráľov 6,20-35
výborný link, ak vás zaujímajú práve tie mince a platidlá:
Texty k Ježišovi ako Kráľovi: Matúš, 27,11 . Ján 12,12-13 . Ján 18,39 . Ján 19,14 a 19
Zatiaľ bez komentára