Ako vidím, myrhe síce nerozumieme a pri zlate rozmýšľame, či by sa cirkev nemala uskromniť…. ale kadidlo mnohým príde ako úplne… vhodný dar pre Ježiša. Kadidlo si spájame s kostolmi, kňazmi a všetkými “tými” vecami. Nerozumieme im úplne, ale berieme ich všetky ako jeden celok. 

Ale čím viac o Biblii viete, tým viac sa nad tým budete zamýšľať. (to je ten problém s čítaním Biblie! ak chcete mať život jednoduchý, nerobte to!) Lebo kadidlo, to nie sú bylinky, čo nazbierame na lúke a potom zapálime, aby sme prevoňali dom. Kadidlo je vzácna živica, a páliť ju smeli len kňazi. Počkať…. veď kňazi a Ježiš, to je v jednom a tom istom šuflíku, nie? No, poviem vám, ani nie. Presnejšie, predtým to tak nebolo. Znie to zamotane? Ale sľubujem, vymoceme sa z toho. Možno to bude chvíľu pripomínať rozmotávanie vianočných svetielok, ale sľubujem, na konci bude všetko jasnejšie. 

A síce idem hovoriť o jednom z darov, ktoré dostal Ježiš, ale začnem inde. 

poďme do Jeruzalema 

Poďme spolu s kňazmi, ktorí tam práve majú mať službu. Ešte nikto netušil, čo sa bude diať, k Márii žiaden anjel ešte neprišiel a Jozef spí ešte stále pokojne. A v  Chráme v Jeruzaleme všetko prebieha tak, ako sú už zvyknutí. Dni, mesiace a roky stále v tom istom rytme. 

V tom čase prichádzali do Jeruzalema každý týždeň  stovky kňazov – a to vtedy, keď bol na rade ich oddiel. (alebo divízia, to slovo sa mi páči viac, znie vojensky a služba Bohu je zápas.) A nie, ani vtedy duchovenstvo nepracovalo len hodinu týždenne (ako si niektorí chcú myslieť). Kňazi riešili obety ľudí, ktorí prichádzali do Chrámu, mali na starosti rôzne obrady očisťovania a ďalšie povinnosti, tak ako to mali nariadené v Mojžišových knihách. Chcem povedať, nie, nenudili sa. 

Chrám nebol len jedna miestnosť, jeden spoločný priestor pre všetkých. Tam to bolo trocha zložitejšie, bolo to odstupňované. Väčšina každodenných úloh kňazov sa diala  na nádvorí Chrámu. Tam bol napríklad aj obetný oltár. Levíti spievajú žalmy, kňazi zo schodov, ktoré viedli do svätyne, požehnávali ľud.  A svätyňa…..! Tam sa dialo len zapaľovanie lámp na menore (na sedemramennom svietniku) a tiež sa tam pálilo kadidlo. 

Poviem vám, kým mi nikto nepovedal o kadidle, nevidela som ho nikde. Ale keď o ňom viem, vidím ho úplne všade.

čo sa tam presne dialo? 

Ako som spomenula, kňazi mali v Chráme plné ruky práce. Ale konkrétne na tie spaľované obete ich nebolo treba veľa. Na konci týchto obetí prišlo na rad pálenie kadidla a poviem vám, to bola mimoriadna jedinečná česť. A to, komu tá česť pripadne, určoval lós. Tiež by ste mali vedieť, že kňaz, ktorý raz túto poctu vyhral, už nikdy nemohol byť zahrnutý do budúcej lotérie. Túto česť mohli kňazi dostať len raz za život. 

Kňaza, ktorý mal kadidlo obetovať (teda páliť) po schodoch do svätyne sprevádzali ďalší kňazi. Do svätyne vošiel sám a ostatní ho čakali na schodoch. Čo sa dialo dnu? Kadidlo sa pálilo na malom zlatom oltári v strede svätyne. (zlatom! všimli ste si?) To nebola bezduchá robota, verte mi, zvlášť tu nie. Týmto v mene celého národa prejavoval kňaz úctu Bohu. 

A k Zachariášovi ešte jedna poznámka – v knihe Exodus – keď Mojžiš dostal od Boha tieto predpisy – Boh mu hovorí: tam sa budem s vami stretávať, aby som sa s tebou rozprával. A keď sa chce rozprávať so Zachariášom – ten je z toho prekvapený…a ako výsledok, namiesto rozprávania, stratí reč. Ups. 

a teraz si urobíme botanické okienko

Kadidlo (líbanos – λίβανος) je veľmi drahá aromatická živica.  Pochádza zo stromu Boswellia, ktorý sa vyskytuje okrem iného v Indii, Somálsku a Etiópii a na Blízkom východe. Je to stredne veľký strom, ale objavuje sa aj ako krík. Kadidlo produkujú štyri druhy boswellie.

Kadidlo sa používalo v Chráme, ale iné národy ho pridávali aj do parfémov a používali ho ako liečivo. Bola som celkom prekvapená, koľko rôznych ponúk na jeho kúpu som našla online. Nie však pod názvom kadidlo, ale Boswellia. So všetkými potencionálnymi účinkami je to zaujímavý objav. Určite stojí za to, aby ste si ho všimli!

kadidlo je v mnohom výnimočný dar

Ale konečne si povedzme, čo mal Ježiš s kňazmi? Áno, Mesiáša čakali všetci. A aj vy ste o tom hádam čosi kúsok kdesi započuli…. Ale čím viac poznáte Bibliu, tým viac by vás to celé mohlo pomýliť ! Totiž – Mesiáš mal prísť z Dávidovej rodiny. A tá nemala nič s kňazmi. Lebo vtedy kňazstvo nebolo povolanie, pre ktoré ste sa mohli rozhodnúť. Kňazom ste sa stali tak, že ste sa narodili do rodiny. Boli ste jednoducho z kmeňa Lévi, Áronov potomok a kňazstvo bol úrad určený pre vás od malička. Tak prečo miešame hrušky s jablkami? 

Vezmite si napríklad 110.žalm (kľudne si ho prečítajte aj hneď, nie je dlhý… a ja počkám.) Rozumiete mu? To nie je žalm, ktorý si budete recitovať, keď budete kráčať nocou domov alebo keď budete mať strach o svojich blízkych… jeho význam treba kúsok objasniť.

ešte pred Ježišom nájdete aj iné kňazstvo

Je tu ešte jeden dôležitý kňaz. Ešte skôr, ako sa narodili Dávid aj Áron a skôr, ako tu nejaký Lévi vôbec bol, bol tu Abrahám. Raz, po jednom vojenskom víťazstve, keď sa Abrahám vracal z boja, vyšiel mu naproti kráľ Sálemu. Volal sa Melchisedek a okrem toho, že bol kráľom, bol aj kňazom Najvyššieho Boha. Priniesol chlieb a víno pre Abraháma a potom ho požehnal. 

Je to zvláštny príbeh. Melchisedek sa objavuje znenazdajky. Predtým nebol spomínaný, potom ste ho tiež nestretli. Jednoducho ako keby z neba spadol! Všetci veriaci, ktorí majú Abraháma v svojich svätých knihách, mu prejavujú úctu. No a Abrahám prejavuje úctu Melchisedekovi. Nová Zmluva o ňom hovorí: Jeho meno v našej reči znamená najprv: kráľ spravodlivosti a potom aj: kráľ Sálema, to jest: kráľ pokoja. Nemá otca, nemá matku, nemá rodokmeň, jeho dni sú bez počiatku, jeho život bez konca. 

A preto existujú proroctvá, že keď príde Mesiáš, bude kňazom. Nie podľa rodiny, ako doteraz, ale na spôsob Melchisedeka.

mimochodom, čo sa stalo s kňažstvom celkovo?

Ako ste si iste všimli, ľudia, ktorých my považujeme za kňazov, zvyčajne nepochádzajú z Áronových potomkov (všetkým výnimkám sa hlboko ospravedlňujem). V Starej Zmluve to nakoniec nikdy nebol duchovný dar, ale skôr rodinná firma. Vďaka Ježišovi sme kňazstvo začali chápať inak. Vynechám dejinné lekcie o tom, ako kňazstvo chápeme a praktizujeme naprieč kresťanstvom, nakoniec – podľa toho, kam patríte, viete svoje. Chcem zdôrazniť to chápanie, ktoré sa objavuje v Biblii po Ježišovej smrti, vzkriesení a nanebovstúpení. 

Keď Pavol píše do Ríma o svojej službe, vysvetľuje to takto: …aby som bol služobníkom Ježiša Krista pre pohanov, aby som ako kňaz slúžil Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou Duchom Svätým. Pavol tiež nebol k kmeňa Lévi ani teda z Áronovej rodiny. (Pavol bol z kmeňa Benjamín mimochodom.) A o sebe hovorí ako o kňazovi trocha inak, ako doteraz. 

Viac svetla do toho vniesol Šimon, teda už bol Petrom a v prvej cirkvi mal dôležitú úlohu. On ako o kňazoch hovorí o všetkých kresťanoch: Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. A ešte ďalej: Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.  A ak ste nezabudli, ako sa kňazský úrad chápal predtým, tak viete, že z takýchto slov boli ich čitatelia asi veľmi… povedzme, prekvapení. A hádam aj dojatí. 

To znamená, že nemusíme byť všetci zamestnaní cirkvou, ale všetci tu máme dôležitú službu.

čo čítať, ak chceme vedieť viac? 

Chcem sa podeliť s jedným textom, ktorý mi čím ďalej tým viac znie v hlave. Viem, že mudrci ho poznať nemohli (keďže bol napísaný dávno po nich), ale aj tak, keď si predstavujem, ako malé bábo dostáva kadidlo, znie tam toto: 

Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania.  Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu.  Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.

Ako iste chápete, nedalo sa necitovať, lebo to je tak pôsobivý text! Pochádza z listu Hebrejom (alebo Židom, rovnaký list) a ak vás tie veci ohľadom Ježišovho kňazstva a všetkého okolo zaujímajú, čítajte prvých osem kapitol. (nemajte obavy, autorom nie je apoštol Pavel a teda je to napísané celkom jednoducho..) 

A áno, kadidlo bol prorocký dar. Ježiš nebude len kráľom (zlato), ale aj kňazom. A nielen pre Izrael, ale pre celé ľudstvo. Neviem, ako si to uvedomovali darcovia, ale aspoň mám ďalšiu otázku na ten zoznam, čo sa budem pýtať Tam Hore.

kadidlo má ešte jeden význam

Vieme, že to, čo sa deje pri náboženských obradoch, je mnohokrát  symbolické. Symboly nám majú pripomínať niečo podstatné. Aj kadidlo je symbolom, ale nie takým, ktorý sa nám pripomína cez oči. Kadidlo totiž vonia. Mnohí kresťania to v obradoch majú stále – ale mnohí iní (zvlášť protestanti) to akosi…. vyradili. Nič, žiaden dym a žiadna vôňa. (zdá sa, že my – čo sa vôní týka – uprednostňujeme Diavu). A mne to úprimne príde škoda. 

Lebo kadidlo je symbolom modlitby. Aj kvôli dymu, ktorý z neho stúpa, aj kvôli voňavému efektu. Pripomína nám to, že viera je plná vecí, ktoré nemôžeme vidieť. A aj tak hrajú dôležitú úlohu. Ako sa modlí žalmista:  Nech je moja modlitba pred tebou ako kadidlo, moje zdvihnuté ruky ako večerná obeta. (zaujímalo by ma, existuje vôňa, ktorú si spájate s Bohom?)

ako sa dá inšpirovať týmto darom? 

Najpohodlnejšie by bolo povedať, kúpte niečo voňavé, no to nie je pointa. (nehovoriac o tom, že trafiť sa do vkusu vôní niekoho je umenie.) Ak vychádzam z toho, že kňazi mali nejakú službu a robili sprostredkovateľov medzi ľuďmi a Bohom…. tak…. toto bude chcieť kúsok viac rozmýšľania. Darujte niečo, čo podporí obdarovaného v jeho duchovnej službe! 

A tu až počujem, ako som narazila. Mnohí ľudia totiž, aj keď sa považujú za kresťanov, neslúžia nijak. A dávať im dary aby ste ich presvedčili o opaku… aby ste im naznačili, že by slúžiť mali, to asi nie je správna cesta.   Darujte im svoj čas. Choďte za nimi, rozprávajte sa alebo pomôžte im v tom, čo potrebujú! Darujte im svoje peniaze. Ale vo forme, v ktorej to vedia prijať…. darček na sviatok, predvianočný nákup, maličkosť, ktorú viete odôvodniť. Alebo ich pozvite na kávu. Na obed. Na predvianočný punč. Prejavujte vďačnosť nejakou maličkosťou. Alebo im kúpte niečo, čo by si nekúpili sami.  Darujte im svoje modlitby! Áno, je to jednoduché…. a to až tak veľmi, že na to najľahšie zabudneme. Robte si zoznamy. Náhodne si prejdite svoj telefónny zoznam a modlite sa za piatich ľudí, na ktorých sa vám zastaví prst. Aj keď sa vám to nemusí zdať, všetky tieto robil Ježiš a prvá cirkev. A ak si myslíme, že niekto by slúžiť mal… že by mal byť kúsok aktívnejší v tom svojom svätom kňazstve, ako píše Peter, začnite od seba. Nosíte v sebe vzácne dary, schopnosti a talenty v kombinácii, ktorú Boh dal len vám. Svet čaká na to, kedy ich použijete! To bude pre mnohých ten najlepší dar.

POZNÁMKY všeobecne

Blog o zlate, prvom spomínanom dare, nájdete tu: http://www.nezabudnitecitat.sk/ako-obdaruvat-kralovsky-kadidlo/

Je zaznamenané, že sýrsky kráľ Seleucus I. Nikator ponúkol zlato, kadidlo a myrhu (okrem iného) Apolónovi vo svojom chráme v Didyme pri Miléte v rokoch 288/7 pred Kristom, a to mohol byť precedens pre zmienku o tieto tri dary v Evanjeliu podľa Matúša (2:11). Predpokladá sa, že tieto tri dary boli hlavnou príčinou toho, že počet mudrcov sa nakoniec ustálil na troch. 

To, že ich mnohí poznajú ako kráľov, môže súvisieť s Izaiášom 60 a so Žalmom 72, ktoré uvádzajú dary, ktoré dávajú králi, a to hralo ústrednú úlohu vo vnímaní mágov ako kráľov, a nie ako astronómov-kňazov. 

Ján Zlatoústy navrhol, že dary sú vhodné na to, aby sa dali nie len kráľovi, ale aj Bohu, a postavil ich do protikladu s tradičnými židovskými obetami oviec a teliat, a preto Zlatoústy tvrdí, že Mudrci uctievali Ježiša ako Boha.

https://christmasfm.com/science-behind-gifts-wise-men/

POZNÁMKY KONKRÉTNEJŠIE

Pôvod kadidla: Izaiáš 60,6 . Jeremiáš 6,20

Použitie kadidla: Exodus 30,34 – pri pokrmovej obeti: Leviticus 2,1 a 24,7

Kadidlo je tiež symbolom modlitby : Žalm 141, 2 .  Zjavenie Jána 5,8 a 8,3

Spaľované obete: Numeri 28,3-4   a Exodus 29,38-43 

Podrobnosti o fungovaní kňazov pri spaľovaných obetiach sú z Mišny, čo je zozbieraná a potom zapísaná ústna tradícia (známa ako Orálna Tóra). Viaceré zdroje tiež spomínajú modlitby ľudí mimo Jeruzalema v čase, keď sa v chráme obetovalo popoludňajšie kadidlo, napríklad SZ apokryf:  Juditina prosba v jej rodnom meste Betúlii za oslobodenie od obliehajúcej armády (Judita 9,1).

Článok o boswellii: https://www.kompava.sk/blog-co-je-boswellia-serrata-a-preco-by-sme-ju-mali-uzivat  Prišiel mi ako jeden z tých lepších v slovenčine, no prosím, osobné použitie konzultujte s tými, čo majú medicínske vzdelanie. 

Citujem: “Moderní učenci rozlišujú štyri druhy mesianológie v rokoch 170 pred Kristom až 140 pred Kristom. 1) Mesiáš ako vojenský vodca, 2) Mesiáš ako mudrc, 3) Mesiáš ako veľkňaz a 4) „Prorok ako Mojžiš“.  V tejto časti tohto článku sa zameriame na tretí druh mesianológie, ktorý má pravdepodobne korene v administratívnej praxi druhej polovice druhého storočia pred Kristom. Prví hasmonskí vodcovia (Jonatán, Šimon a Ján Hyrkán) boli veľkňazi a národní vodcovia a zdá sa, že ich postavenie bolo vzorom tohto typu mesianológie. To vysvetľuje, prečo ho texty o kňazskom Mesiášovi niekedy opisujú ako bojovníka: nečakané zamestnanie pre kňaza, ale činnosť, ktorú hasmonskí veľkňazi určite poznali. (Človek si tiež pripomína vyššie citovaný Žalm 110.) ” 

Ak si chcete preštudovať viac, pozrite sa na tento odkaz: https://www.livius.org/articles/religion/messiah/

 Veci ohľadom služby v Chráme som čerpala tu: https://www.jerusalemperspective.com/2326/

Ku Ježišovmu kňazstvu čítajte list Hebrejom/Židom kapitoly 1-8

Ku všeobecnému kňazstvu (ktoré sa týka všetkých nás kresťanov):  Rímskym 15,18 . 1.Petra 2,5 a 2,9 

Boswellia – ešte čosi na záver: V roku 1998 Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) varovala, že jeden z hlavných druhov kadidla, Boswellia sacra, je „takmer ohrozený“. Všetky druhy Boswellia sú ohrozené stratou biotopov a nadmerným využívaním. Väčšina Boswellií rastie v drsných, suchých oblastiach sužovaných chudobou a konfliktmi. Zber a predaj živice stromu je jedným z jediných zdrojov príjmu pre obyvateľov, čo má za následok preťažovanie stromov pri zbere živice.