Pre zopakovanie: máme tu Hagar, ktorá čaká dieťa so ženatým mužom. Prosím, svoje pohoršené “fuj” si ušetrite (alebo ideálne vynechajte úplne). Lebo to nebolo Hagarino rozhodnutie, ale takto to poriešila manželka toho muža. 

úvodný chaos

Nie, toto určite nie sú príbehy pre deti. Ale dúfam, že vy všetci ste dospelí, a viete, že veci, situácie a tobôž nie ľudia nie sú čiernobieli. V tomto prípade to bola Sára, ktorá kdesi v priebehu cesty stratila dôveru v Boží sľub. Aspoň si myslela, že sa netýka jej, keď ju teda Pán Boh nechal tak dlho čakať na dieťa, a možno si povedala, dobre, ja sa s tým nejak vysporiadam. A môžeme si pokojne predstaviť aj zodpovednosť za jej motívom, veď to ona je neplodná a jej manžel určite potrebuje dediča! Tak ho presvedčí, aby svojho potomka splodil s jej otrokyňou! To bude takmer to isté, ako keby dieťa mala ona sama! 

A takto, prosím pekne, prišla Hagar k tomu, že je tehotná so ženatým mužom. 

Ale niekedy sa nám naše vlastné rozhodnutia vymknú spod kontroly a och, Sára by o tom vedela rozprávať! Lebo Hagar to celé stúpne do hlavy, stráca úctu k svojej pani a Sára má pocit, že už…asi nemá nič. Plodnosť, mladosť, rešpekt, všetko sa akosi vyparilo. Ani Abrahám, jej manžel, s tým nechce nič urobiť. Tvári sa, že on s tým nemá nič spoločné a ak aj vy súhlasíte s ľuďmi, ktorí hovoria, že nakoniec to bola celé len Sárina vina a on nič –  čo prosím robíte na tomto blogu? Choďte čítať niečo iné, toto nie je pre vás. 

A pre tých, čo zostali – pred nami sa otvára následok mnohých zlých rozhodnutí a postojov. Vyvrcholí tým, že Sára sa začne k Hagar správať tak hnusne, že tehotná Hagar radšej ujde. 

toto nie je miesto pre život

Púšť v tých končinách sveta nie je úplný piesok, ale horúco tam vie byť neskutočne. Keď som tam bola naposledy, bolo to v auguste pár rokov dozadu.  V pokynoch správy národného parku znelo, minimálne 5 litrov na osobu a deň. Minimálne! A keď sme druhý deň takmer naobed kráčali po slnku, zažila som pocit, keď som si myslela, že krv v mojom tele pomaly prestala prúdiť, taká je hustá. Snko pálilo tak veľmi, že každý jeden krok spôsoboval námahu. A keď sa niekto teraz sťažuje na teplo už pri tridsiatich stupňoch, v duchu sa smejem. V ten deň sa teploty v Negeve blížili k neuveriteľným 50 stupňom. 

A preto naozaj rozmýšľam, ako sa mohla do púšte vybrať tehotná Hagar. Áno, možno nebolo tak teplo a možno poznala nejaké oázy s vodou, no ani tie nie sú na každom kroku. A ona bola ešte k tomu tehotná! Ísť na púšť v takomto stave bol vyslovený nerozum. 

tehotenstvo je zodpovednosť

Nie, toto nie je pekný príbeh materstva. A veľmi ľahko by bolo odsúdiť Hagar za to, že riskovala život nielen svoj, ale aj život svojho nenarodeného dieťaťa. Lebo presne to urobila! Možno dúfala, že sa dostane naspäť do Egypta, ale takto nepripravená? Alebo jej to bolo celé už úplne jedno…

Hagarin príbeh sa odohral dávno, ale stále tu sú iné matky… Je veľmi jednoduché vysloviť svoj názor na ich správanie, skriviť ústa nad nimi a skritizovať ich. Jednoduché… ale ak váš názor k ničomu užitočnému nevedie, načo ho vôbec púšťate z úst?

V prvom rade, nezabudnime, na ceste je dieťa a podľa našej kresťanskej viery by všetci mali chcieť pomôcť jeho matke. Je veľmi jednoduché písať statusy  a vyhlasovať, ako sme všetci za ochranu nenarodeného života, ísť demonštrovať a biť sa do hrude, že sme predsa kresťania! ale to nestačí. Bratia a sestry, drahí Abrahámovia a Sáry, to zďaleka nestačí! Boh od nás toho chce oveľa viac. 

tehotné ženy sú aj moja zodpovednosť

Pozrime sa napríklad na to, ako sa správame k slobodným matkám. Taktiež,  aký postoj máme k ženám, ktoré vychovávavú dieťa bez manžela. Máme pre nich súcit a pochopenie? Sme im ochotní pomôcť? Prakticky, nielen slovami? Alebo sa staviame do úlohy sudcov, ako Sára? Ona najprv Hagarino dieťa chcela, no znepáčilo sa jej, ako sa potom k nej Hagar správala. 

Mala Sára právo súdiť ju? Nemala. Toto právo patrí len Bohu. A to isté platí aj pre nás, ak chceme, slovami, alebo vo svojej mysli odsudzovať iných ľudí. Dnes konkrétne matky, ktoré nemajú ľahkú úlohu, a my sme rýchli povedať o nich niečo negatívne. O ich výchove, spôsoboch, správaní, berieme si ich do úst namiesto toho, aby sme sa za nich modlili. 

Byť za život neznamená len hlásiť sa k tomu, že nesúhlasím s potratmi, znamená to správať sa dobre, trpezlivo, s láskou a pochopením ku všetkým ženám, ktoré sú matky. Ak toho nie ste schopní, všetky vaše ostatné kresťanské postoje sú len prázdne zbytočné kecy.

na tehotenstvo treba dvoch

A všimnite si, akí priami, kritickí a posudzujúci dokážeme byť k takýmto matkám, no otcovia dieťaťa? Tí často nepočujú takmer žiadnu kritiku. Ako keby neexistovali, ako keby to celé bola len chyba žien… Ale pripomeňme si. Z Ducha Svätého sa arodil len jeden jediný človek. Na splodenie všetkých ostatných treba ľudí dvoch. 

Lebo mnoho ľudí si povie, mne je to jedno. Nie je to moja starosť, moja zodpovednosť, nie je to moja vec. Môžete si pokojne povedať, nenútil som ju ísť so mnou do postele. 

A v tomto bode by to malo byť už celkom nepohodlné čítanie. Lebo nehovorím o sexe ako o svätej veci, ale ako o niečom prízemnom, alebo ako o obchode. Lebo takto to rozpráva tento biblický príbeh. Toto nie je nádherné spoznávanie sa Adama a Evy v raji, toto je niečo podstatne… prízemnejšie. 

Ale ani Abrahám, ani žiaden muž, ktorý dieťa splodil, ani – predstavte si – žiaden iný človek, ktorému stále bije srdce v hrudi – nemôže povedať, že je mu to jedno. Nech nás delí akákoľvek viera, akékoľvek presvedčenie, my, ktorí žijeme, by sme mali mať pud, ktorý nás motivuje ochraňovať život. A ďalší stupeň – kresťania. Máme dosť vlastných problémov?  Nie, my nie sme síce zodpovední za rozhodnutia iných a naša situácia je iná ako Abrahámova, ale Biblia nás učí, že sme všetci bratia a sestry. A ak je tu sestra, ktorá to má ťažké a náročné, a my povieme, to nie je naša starosť, správame sa k nej ako k sestre? Ak by to bola sestra z našej krvi, otočili by sme sa k nej tiež chrbtom? Materstvo je náročná úloha a všetky ženy, ktoré sú matky, ktoré vychovávajú svoje detia ktoré nesú zodpovednosť za ďalšie životy, si zaslúžia našu podporu.

toto sme si pre seba určite neplánovali

Občas sa ocitneme v pozícii ako Hagar. Iní ľudia nami manipulujú a my s tým nemôžeme nič urobiť. Cítime sa bezmocní a sami. A áno, možno aj my vtedy nemáme najlepšie spôsoby, ako Hagar, ale v takýchto chvíľach je ťažko človeka posudzovať. Nesieme si bremeno vlastných chýb aj bremeno chýb, ktoré urobili iní, a nevieme čo ďalej. 

Takúto situáciu sme aspoň raz v živote myslím zažili všetci. Pozeráme sa, čo sa okolo nás deje,  hasíme chyby po druhých a platíme za ne niečím z našich vlastných životov. A zdá sa nám, že nikto nechápe, nikto nepočuje, nikto nás nevidí. 

Ale Boh nás neprehliada. Aj keď sme stratení na púšti, On má spočítané všetky zrnká piesku pod našimi nohami. Občas sa nám zdá, že si dáva načas s Jeho pomocou, ale On často dáva šancu ľuďom, veď predsa tomuto svetu dáva On dosť svojich darov – dosť na to, aby sme sa aj s inými ochotne delili. 

A zvlášť to platí pre matky.

Ženy, ktoré privádzajú na svet potomkov, a ktoré sa o ne starajú, majú v Božom srdci zvláštne miesto. Nezabudnime, že Boh Otec poslal svojho Syna na tento svet – a to presne tak, ako sme tu prišli my! Cez telo ženy. 

(a preto, ešte prosím zneste trocha kázania….. )Preto, ak si všimneme, že sú okolo nás matky, ktoré potrebujú pomoc, modlitby alebo povzbudenie, urobme pre nich niečo! Nebuďme ako Sára, nevypúšťajme z úst ani zo srdca kritické slová ani len myšlienky, nechcime nikomu znepríjemniť život! A tiež sa k tomu nepostavme ako Abrahám, nemávnime len rukou a nehovorme, že to nie je naša starosť! Aj to je naša sestra a my všetci máme dosť na Božej milosti, aby sme jej nejako pomohli. 

Sú tu matky, na ktoré je ich zodpovednosť veľa, lebo povedzme si úprimne, je to veľká zodpovednosť. Neprehliadnime ich! Pozerajme sa na ne tak, ako sa na Hagar pozeral Boh! Bez posudzovania a odsudzovania. Ale  láskavo, súcitne a chápajúco. (a dúfam, že nepotrebujem dodať, ako kresťania v posudzovaní matiek nemajú byť rasisti. a nielen preto, že ani Ježiš nebol biely.) 

♥

Schopnosť vcítiť sa je občas užitočná, ale v tomto momente som unavená. Vyčerpaná zo všetkých tých ľudí, ktorým viera poskytuje podklad k tomu, aby ostatným nadávali. Aby ich zhadzovali, ponižovali a urážali. Za chrbtom, v online diskusiách, akokoľvek. Ak by som mala kresťanstvo posudzovať IBA podľa toho, ako sa správa k slobodným matkám, myslím, že nie som jednou z nich. Mám naozaj dosť ľudí, ktorí sa zastávajú nenarodeného života, no k tým, čo sa UŽ narodili, sa správajú ako k odpadu. 

A pri Hagar sa mi to pripomenulo znova.

Som unavená z ľudí, a už poviem len jedno, ako dobre, že najbližšie na programe bude hlavne Boh.

Lebo ON HAGAR VIDEL. Nie všetko to okolo nej, videl hlavne ju. 

A vo svete, kde sa na ľudí síce dívame, ale v skutočnosti ich prehliadame, je to nesmierne drahá, vzácna a srdce dobíjajúca vec.