Boh ju videl, no my ju stále prehliadame. Jej vyznanie je veršom roka (2023), ale kedy ste naposledy o nej počúvali? Alebo, kedy ste o nej hovorili? Úprimne, ani ja nie. Akosi na to nikdy nebol čas, a tiež – to naozaj len medzi nami – nezdalo sa mi, že by na Hagar bolo niečo inšpiratívne. Skôr mi prišla ako obeť. Trocha ju poľutujem, ale čo také by som o nej mohla…? 

Raz urobím zoznam svojich vlastných predsudkov, ktoré som o Biblii mala. A Hagarin život tam bude tiež. 

Asi preto som už na štvrtom blogu o nej, a stále mi napadajú nové veci, objavujem nové súvislosti, jednoducho – táto žena ma teší viac, ako by som si kedy myslela, že ma tešiť môže. 

budúcnosť horšia ako….

Pre zopakovanie, tehotnú Hagar jej pani Sára tak veľmi ponižuje (a uráža a depce a neviemčo), že sa rozhodne ujsť, bez prípravy, bez úvahy. Na púšti stretne Boha, a On jej povie, aby sa vrátila späť. A myslím, že som tomuto momentu nevenovala dosť pozornosti. Prečo Boh chce, aby sa Hagar vrátila do zlého? Prečo od nej žiada, aby znova žila s ľuďmi, ktorí ju tak veľmi tlačia k zemi?

Ak ste niekedy boli v takej životnej situácii, pri tomto verši v Biblii ste pravdepodobne zastali… a rozmýšľali, prečo Boh od ľudí niekedy chce niečo, čo sa všetkému dobrému tak veľmi prieči! Ak ste nikdy nič podobné nezažili, predpokladám, že pri vysvetlení toho by ste povedali niečo zbožné o pokore a bla bla bla, ale…. márnosť! Toto nie je len tak. Vcíťte sa do Hagar, aspoň na chvíľu! Ak vám niekto ničí život tak veľmi, že chcete umrieť, neznamená vrátiť sa presne to? Ono to znie ako ustlať si na koľajniciach a dúfať, že nepôjde vlak. 

Na také niečo som si pohľadala názory múdrejších. Prečo anjel/Boh posiela Hagar naspäť, aby znova trpela? Názorov je viac, posúdenie nechávam na vás. (teda, s hlúposťami postavenými na hlavu som sa neobťažovala). 

Jedna teologička si myslí, že anjel nemá na výber, lebo Hagar sa naďalej tragicky považuje za otrokyňu. Nespráva sa ako slobodná žena. Má túžbu byť slobodná, ale jej myseľ zostala v putách. A žiaden anjel nemôže oslobodiť otroka, ktorý nie je pripravený vidieť sám seba ako niekoho iného.

Ďalší možný dôvod je čisto praktický. Hagarin návrat do otroctva je otázkou prežitia, musí hrať úlohu pokornej služobnice, kým nenastane správny čas, aby bola slobodná. Hagar – namiesto smrti v púšti – sa potrebuje rozhodnúť prežiť.

Tento príbeh v očiach iných nie je len o Hagar. Ktokoľvek dostane požehnanie potomstva, tiež musí podstúpiť utrpenie. Tento scenár sa opakuje, a Hagar je do toho začlenená tiež. 

minulosť sa opakuje 

A možno to je ono. Niekto, kto potom zostavoval tieto príbehy do jedného celku, si dával pozor, aby všetko zaradil správne… a aby to dávalo zmysel. Autor knihy Genesis už možno tieto veci videl s odstupom a nadhľadom, chápal Božie konanie, lebo videl Jeho výsledky. To je inak krásna myšlienka! Teda, dovoľte malé odbočenie. Predstava, že sa niekto pozrie raz na môj život, a bude presne vedieť, prečo som aktuálne neistá a frustrovaná a prečo si myslím, že namiesto modlitby je lepšie jesť čokoládu…. hmm. Prečo mi to niekto nemôže povedať hneď? 

Späť k našej otrokyni. Aj keď, myslím, že ňou už pomaly prestáva byť. Príbeh o úteku Hagar od Sáry prichádza bezprostredne po Zmluve, v ktorej Boh dáva Abramovi správu o budúcnosti jeho potomstva. Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. Tu je prišelkyňou Hagar, je zotročená a v cudzej krajine. Podobne ako Hagar teraz, bude Izrael potom. 

A tých súvislostí je viac. Silnejší (tu Sára a potom Egypt) spôsobuje utrpenie slabšiemu (Hagar, potom Izrael). Obeť je vyslobodená tak, že je vyhostená. Boh vidí utrpenie obete. Vidí! Hovorí na púšti, žehná a premieňa na veľký národ. To čaká Izrael neskôr, a Hagar už teraz. Preto sa má vrátiť k svojej panej, lebo to je len dočasné. Pred ňou a pred jej dieťaťom je budúcnosť. 

budúcnosť je dobré slovo

Budúcnosťou nemyslím len prežitie. Lebo v Biblii nejde len o to, aby sme dlho žili, to nie je pointa všetkého. To si len my myslíme, keď blahoželáme ľuďom ku sviatkom a už nevieme, čo by sme povedali. (alebo si myslíme, že blahoželanie s pointou by bolo plytvaním slov…)

Budúcnosť je viac ako len prežitie. A Hagar má pred sebou naplnenie sľubov. Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: „Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať.“  Hospodinov anjel ešte dodal: „Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení. Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom.“

Nám osol neznie veľmi milo, a takmer všetci máme pud sebazáchovy, aby sme nejaké dieťa neoznačili za somárika, zvlášť nie v prítomnosti jeho matky. Boh sa na to ale díva inak, lebo divý osol je tu symbolom slobody. Je to zviera, ktoré je slobodné, silné a nie je jednoduché si ho podmaniť. Presný opak situácie, do ktorej sa má vrátiť Hagar. Ona sa učí strácať, aby mohla potom získať. Ona a jej syn.

zmenilo sa niečo tam, kde sa nič nemení?

Takže Hagar je späť. Izmael sa narodí keď má Abrahám, jeho otec, osemdesiat šesť. Mimochodom, pri narodení čítame, že mu meno Izmael dal otec, ale my vieme, že to meno vyslovil ešte anjel na púšti. Povedala Hagar Abrahámovi o tom, čo zažila? Myslím, že áno. 

Po tom všetkom Boh znova zopakoval Abrahámovi sľub, pripomenul mu, že mu dá potomstvo – zo Sáry, aby znova nedošlo k omylu – a všetci v jeho domácnosti podstúpia obriezku. Izmael má trinásť, jeho otec Abrahám deväťdesiat deväť. A keď sa Abrahám o tom rozpráva s Bohom, zaznie mu ohľadom Izmaela takáto odpoveď:  Vypočul som ťa, aj pokiaľ ide o Izmaela. Požehnám ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím. Narodí sa z neho dvanásť kniežat a urobím z neho veľký národ. Viete, čo to znamená? Že Abrahám, hoci sa na začiatku Hagarinho príbehu nevyznamenal, sa za svojho syna modlí a prosí o jeho požehnanie. Kiež by bolo viac otcov, ako on v tomto momente! 

Ale niektoré iné veci sa nemenia. Nevidíme ani náznak toho, žeby Sára bola k Hagar milšia. Alebo by stačilo…. byť normálna. Ani Hagarin syn, ktorého si Sára chcela prisvojiť, nie je Sárinými synom, a môžeme povedať, že to len preto, lebo Sára čakala na Božie zasľúbenie či čo… Ale aj keby! Aj keby jej došlo, že Hagar do svojich plánov a zlyhaní viery vtiahnuť nemala, mohla sa k nej správať inak. A k jej synovi o to viac. Lebo keď si myslíte, že vaše materstvo sa má prejavovať len voči tým deťom, čo vyšli priamo z vášho tela…. niečo zásadné o materstve ste nepochopili. 

A príbeh Sáry, Hagar a narušených vzťahov bude pokračovať. Už ale iba jedným zásadným príbehom, už sa to celé rozmoce. A jedna od druhej budú mať svätý pokoj. (aj keď si myslím, že slová “svätý pokoj” v takýchto súvislostiach zvyčajne používame nie pokojne a určite nie sväto.) 

Zatiaľ, Hagar zostáva jedna z dvoch žien (nie manželiek, žien) patriarchov, ku ktorým sa Boh prihovoril osobne. Ona sa cíti byť videná a nepotrebuje všetkému rozumieť. Dnes nechcem byť ako Sára, kdeže. Dnes chcem byť ako Hagar. 

POZNÁMKY

Renita Weems, Wilma Ann Bailey, Devora Steinmetz