Občas si veriaci ľudia myslia zvláštne veci. Niekedy je to len taká haluz, ako napríklad biele svadobné šaty sú tradičný kresťanský zvyk.  A jednoducho milujem, ak dodajú “tak to bolo “odnepamäti!” Inokedy sú to vážnejšie veci, niečo, čo má väčší dosah. A nedá sa na tom ani zasmiať ani zabudnúť, lebo ľudia tvrdia, že ich majú z Biblie. 

Ako napríklad to, že manžel má autoritu nad manželkou vo všetkom. Otvoria si Petrov list, tam si prečítajú, ako Sára počúvala Abraháma a nazývala ho pánom a tvrdia, že ak chce manžel kúpiť biely koberec pred dvere, nepotrebuje počúvať, aké nepraktické to bude, lebo on určite vie prečo a manželka mu nemá čo hovoriť! Lebo on je hlava! On je autorita! 

Najhoršie je – aspoň teda pre mňa – že ľudia vyslovujú podobné veci, zdieľajú názory a obhajujú ich bez toho, aby nad tým rozmýšľali. No mne osobne to nikdy nešlo. Hovoríte že z Biblie? Tak poďme na to. 

Pôjdeme poporiadku. A tým myslím nielen jeden verš, ale celú Bibliu. Hneď v prvej kapitole prvej knihy je o tom popísané dosť. Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu… Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. Boh ich požehnal a povedal im: … Panujte..! 

Muž a žena boli stvorení ako seberovní. 

Obaja stvorení na Božiu podobu, muž aj žena. 

Obidvaja majú vládnuť nad Božím stvorenstvom, muž aj žena. 

Obidvaja dostali Jeho požehnanie, obidvaja majú prinášať potomstvo, obidvaja majú naplniť zem a podmaniť si ju. 

Ale potom nastúpil hriech, takto „biblicky“ hovoríme situáciám, keď nás dobehnú následky našich vlastných rozhodnutí. Prví ľudia uverili nepravdivým informáciám a rozhodli sa konať na ich základe. Teda, viete, had, tradične zobrazený s jablkom, ktorý sa pýta šikovne prekrútené otázky. A prví ľudia sa nechávajú nachytať.  Veci sa zmenili a Boh to vyjadril nasledovne. Citujem: Žene povedal: …Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou. Ešte som nikoho nepočula nazvať to Boží predpoklad, a asi to nie je úplne dokonalý výraz, ale aj tak ho dnes použijem. Lebo to nie je tak trest, ako skôr Božie vysvetlenie toho, ako nás doženú následky našich hriechov. Teda, Adama a Evu, s nimi to začalo. Už tu nie je muž a žena ako seberovní, všetko je úplne zle. A stále pokračuje, stále sa o to podkýňame. 

Mimochodom, ani to slávne rebro v druhej kapitole neznamená len rebro – len časť z muža. Je tam použité hebrejské slovo, ktoré sa všade inde prekladá ako polovica. A prečo to prekladáme ako rebro? Ja si myslím, že práve preto. Lebo “rebro” znie ako niečo podstatne menej ako “polovica” a niekto nechcel, aby to znelo… až tak úplne rovnocenne. 

Ale Boh stále rozmýšľal tak, ako na začiatku. On muža aj ženu stvoril ako seberovných, a ešte aj po páde hovoril s oboma osobitne. Nepýtal sa len Adama, lebo bol muž a hlava rodiny a autorita a stačí jeho, kdeže! Boh sa pýtal oboch! A tiež, nepýtal sa len Evy, lebo to, že sa to celé pokašľalo, nebola len Evina chyba. Oni obidvaja urobili chybu, obidvaja boli za ňu zodpovední, preto Boh sa pýtal oboch!

Ale vieme dobre, že ľudia nerozmýšľajú ako Boh. A čo je horšie, ani sa len nesnažia. (teraz nehovorím o ateistoch, drahí kresťania, začať by sme mali sami pri sebe.) Nastupuje obdobie dejín, keď muži mali viac práv, viac slobody, aj viac zodpovednosti ako ženy. Hovoríme tomu patriarchát. A aj keď je spomínaný v Biblii, nie je to Božia predstava. A ďalšia vec, nebolo to jednoduché ani pre mužov. Namiesto pomoci, ktorá im bude roveň, zostali neskutočne osamelí. 

Na to, aby som sa úprimne vyjasdrila k patriarchátu a k veciam s tým súvisiacim, dnes nemáme čas. Za všetky príklady dva. Kniha Numeri, teda štvrtá Mojžišova a 30.kapitola, ktorá hovorí o sľuboch žien. Čo môže muž? Platnosť každého sľubu a každej prísahy, ktorou sa zaviazala k zdržanlivosti, môže muž potvrdiť alebo zrušiť. 

A potom sú tu príbehy o tom, ako celé rodiny boli trestané za hriech otcov, a tým trestom nemyslím jemné pokarhanie. Prečítajte si o Achánovej a Korachovej rodine, ak na vás prídu dni, že na vás bude svietiť veľa slnka a napadne vám, že ten patriarchát nebol až tak zlý.

No Boh stále pracuje na tom, aby sa veci zmenili. Teda presnejšie, aby to s ľuďmi bolo znova tak, ako to bolo na začiatku. (lebo povedzme si to otvorene, čím viac si myslíme, že sa vieme pre všetko správne rozhodnúť sami, tým viac pripomíname ovce, čo stále znova a znova spadnú do tej istej jamy.) Preto sa tu medzi nami na zemi objavil Jeho Syn. Pastier, ktorý sa stal… ovcou, aby sme Mu konečne rozumeli. Teda presnejšie, baránkom. 

Ježiš sa správal k ženám ako k bytostiam hodným Jeho rešpektu. Medzi ženami mal priateľky a ženy boli aj medzi Jeho učeníkmi. Ženy boli pre Jeho pôsobenie nevyhnutné, nakoniec aj pre Jeho narodenie nebol potrebný muž, ale len žena. Ženy boli s Ním od začiatku do konca. A potom aj pri novom začiatku….  Nie je muž ani žena, ale všetci sme jedno v Kristovi Ježišovi, ako napísal jeden Jeho nasledovník. 

Potom prišlo zoslanie Svätého Ducha, vrchol všetkého a záverečná bodka toho, načo tu Ježiš bol – vrátiť veci do pôvodného stavu, tak ako sme boli stvorení – vrátiť nás k Bohu. Apoštol Peter bol pri tom. On poznal proroctvá o tom, ako Ducha dostanú všetci a už nebude rozdiel v hodnote medzi ľuďmi. Lebo Boží obraz nesú aj muži aj ženy. A všetci nesieme Jeho autoritu. Peter v tomto duchu mnohokrát aj konal! 

No a kde sa vzal, tu sa vzal verš o tom, ako Sára počúvala Abraháma a že aj vy, drahé sestry, by ste mali robiť rovnako? Tak čo teda? Neprotirečí si Peter? 

Ani nie. 

Skôr ako sa nadýchneme a pôjdeme ďalej – jedna dôležitá zásada. Písmo, (teda Bibliu) vykladáme Písmom. Všetky veci, ktoré v tej knihe nájdete, dokopy dávajú zmysel. A naopak – ak niečomu nerozumieme, hľadáme najprv v Biblii na inom mieste v nej! Občas totiž mám chuť napísať Manifest proti rúhačským vytrhávateľom biblických veršov z kontextu… a možno to raz aj urobím. Lebo Biblia nie je príručka správania, návod na použitie, je v nej toho podstatne viac! A ak jej chceme rozumieť, kam máme v prvom rade pozerať…? Neuhádli by ste – do Biblie! 

A nakoniec, márnosť, veď tak je to aj pri ľuďoch! Ak chceme niekoho spoznať, počúvame nielen to, čo hovorí, ale dívame sa aj na to, čo koná. Keď vidíte, čo robia, ako sa rozhodujú a ..  vtedy vidíte význam aj možno nejasných slov. (lebo aj ja sa občas vyhrážam, že niekoho kusnem… a ľudia, čo ma poznajú, to neberú úplne doslovne. zvyčajne sa zasmejú… a potom pre istotu urobia krok dozadu.)

Jeden príklad, keď Peter jednal s dvoma manželmi, je Ananiáš a Zafira. Povedzme si úprimne, v knihe Skutkov sú aj príjemnejšie príbehy.Pointa je, obaja urobili chybné rozhodnutie a obaja za to niesli následky. Čo chcem zdôrazniť, je, že Peter s oboma hovoril osobitne. Najprv prišiel na rad Ananiáš, a potom keď prišla Zafira, to isté prebral aj s ňou. Ak by si Peter myslel, že Zafira je pod manželovou autoritou, myslíte si, žeby s ňou hovoril osobitne? Figu!

Aj Ananiáš, aj Zafira, každý z nich bol zodpovedný, každý sám za seba, mohol to oľutovať aj jeden aj druhý osobitne, nezávisle od seba. Ak manželky robia niečo zlé len preto, že to isté urobili ich manželia, nie je to ospravedlnenie pred Bohom! 

Pomaly sa dostávame k pointe. Prichádza na rad text, ktorý som spomínala. Tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a boli podriadené svojim mužom; tak ako Sára poslúchala Abraháma a nazývala ho pánom. Vy ste jej dcérami, keď robíte dobre a nebojíte sa nijakého zastrašovania. 

Viete, ako to na prvé počutie znelo mne? Niečo ako – muž má stále pravdu, aj keď ju nemá, lebo Biblia? 

Predstavte si napríklad, že na základe tohto textu vám niekto povie, že jedna jediná žena, ktorú máme napodobňovať my ostatné, je Sára! ani Debora, ani Priscilla, len Sára. Hlúposť, hej? Ale presne toto s biblickými textami mnohí robia. Peter svoj list však neadresoval nejakej skupine ľudí, čo o tom nič nevedeli a vzali si z toho len to, že žena má počúvať muža zakaždým. Kdeže! Ak by ste im predstavili Sáru len ako tichú a poslušnú ženu, asi by sa schuti zasmiali, lebo vedeli, že Sára taká nebola. Tí ľudia, ktorým Peter písal, poznali tie príbehy. Oni chápali kontext. Súvislosti! Oni chápali…. a mnohí iní po nich už nie. 

Zásadné interakcie medzi Sárou a Abrahámom boli štyri. Druhá sa udiala vtedy, keď chceli syna a zatiahli do toho Hagar. Zaujímavé je tu, že Abrahám poslúcha Sáru, nie naopak. Tretia súvisí s znova s Hagar a jej a Abrahámovým synom – Sára ich chcela poslať kamsi – a! Boh povedal Abrahámovi, aby počúvol Sáru, predstavte si! A štvrtá (časovo sa odohrala pred tým aj potom) – Abrahám povedal Sáre, aby klamala, kto je,    dvakrát – Sára istým spôsobom obetovala sama seba – pre Abrahámovu bezpečnosť. Pochválil Abraháma Boh? Presne naopak. 

A prvá – pozitívna – konečne! Boh povolal Abraháma kamsi do inej krajiny a Sára šla s ním. Sára nasledovala Abraháma. Našla som k tomu komentár: “Celkovým posolstvom Sarahinho života by bolo: Nasleduj svojho manžela, keď mu Boh niečo jasne hovorí, aj keď sa bojíš, ale konfrontuj svojho manžela, keď očividne Boha nenasleduje. Nerobte veci bez toho, aby ste sa najprv poradili s Bohom. A ako Peter zopakoval vo svojom liste, rob, čo je správne (neklam za iných).”

Toto vedeli ľudia, ktorým Peter písal! A ak chceme rozumieť, čo Peter napísal a ako tomu rozumieť v praktickom živote, ďalšia z vecí, čo nám pomôžu, je vedieť komu to písal. Adresáti listu sú kresťania v Malej Ázii. Nové kresťanské zbory, veľa nadšenia na začiatku (veď to poznáme), ale vo vzduchu sú už problémy. Peter tento list písal z Babylonu, čo je pravdepodobne odkaz na Rím. Tam bol pri moci cisár Nero (list Peter napísal medzi rokmi 62 a 64) a písal im, aby ich pripravil na budúce problémy. Prichádza čas prenasledovania, preto týchto kresťanov chce Peter posilniť vo viere. Prečítajte si celý jeho list! Aspoň si ho preleťte očami! Nie je dlhý a veľa času to nezaberie. 

Prečo to od vás chcem? Chcem, aby ste videli, že tuto sa riešia nie spôsoby oslovovania cirkevných hodnostárov ani najlepšie parkovacie miesto pri kostole, ale sakravážne veci. Tu nejde o mužov, čo si na úkor žien chcú vybudovať svoje ego a využívajú k tomu náboženstvo. Tu pôjde o život. A na to by sme mali myslieť, lebo jedna časť mince je podriadenie manželiek manželom, a druhá, že tí manželia za svoje ženy nastavia krky. Doslova. 

Peter vedel, že muži a ženy sú si rovní pred Bohom. Nie sme rovnakí, ale rovní určite. Keď s Ananiášom a Zafirou riešil vážne veci, nebral ako autoritu len manžela, ale hovoril s každým z nich osobitne – zopakoval spôsob, ktorým Boh hovoril s Adamom a Evou v raji.

Keď teda povedal,  že ženy majú počúvať manželov, nemyslel vždy a vo všetkom bez ohľadu na čokoľvek! Myslel na počúvanie a rešpektovanie toho Božieho v nich! 

A ak by chcel, aby to bolo takto doslova – povedzme si úprimne – určite by si zo žien Starej Zmluvy nezvolil Sáru! A to už na začiatku došlo všetkým, ktorí Bibliu naozaj čítajú. (len sme sa nechali zmiasť mužmi so silnými rečami a slabými svalmi.)