Viete, koho najčastejšie prehliadame? Ľudí, ktorých poznáme. Tých, ktorí sú v našom živote už roky, prestali sme o nich rozmýšľať, berieme ich ako samozrejmosť. Myslíme si, že ich poznáme.
A to je naša zásadná chyba.
Rovnako je to aj s inými vecami, napríklad s biblickými príbehmi, ktoré sú dobre známe, až kúsok obohraté. Na Vianoce nám myseľ zabieha inde pri tých istých slovách stále dookola a všetci zívame pri tom istom evanjeliu. A čo ešte tí, čo oslavujú meniny! Všetci, ktorí chcú udržať náladu peknú a milú, sa Eve a Adamovi vyhnú oblúkom. Nikto nechce počuť o vyhnaní z raja a veciach s tým súvisiacich, nehovoriac o tom, že väčšinu príbehu títo dvaja vystupovali bez šiat.
Všetky Evy aj Adamovia žijú s tým, že na ich meniny im nikto nevenuje pozornosť, preto to dnes dobehnem. Dnes s druhým spomínaným, aj pre môjho krásneho synovca a drahého krstného syna.
stvorenie Adama na dva spôsoby
Čo viete o stvorení Adama? Predpokladám, že to máte spojené s rajom, viete aj o tom, že Adam bol stvorený z hliny a ak z pamäte vytiahnete aj to, že bol stvorený na Boží obraz, tak to vám zatlieskam. Vyzerá to ako jednoduchý príbeh… ale ak by skutočne bol, tak by som vetu nezačínala takto.
V Biblii, hneď na začiatku, sú dva príbehy stvorenia. Jeden je hneď v prvej kapitole, odtiaľ máme sedem dní aj pár ďalších vecí. Druhý príbeh je hneď v tej druhej, a znie to, ako keby sa rozprávač nadýchol… a uvedomil si, že ešte niečo nedopovedal. Lebo príbeh stvorenia človeka prichádza na rad znova. A v tom druhom je prvý človek stvorený zo zeme.
Kým sa vrhnem na rozoberanie významov a kým vám zamocem hlavy, ešte niečo krásne. Hľadala som komentáre od najpovolanejších ľudí, a jeden píše: obidva svety, aj nebo aj zem, boli prítomné pri stvorení prvého človeka. Totiž aj anjelské zástupy boli konzultované, keďže Boh povedal, “urobme” A jeho telo siahalo zo zeme až do neba, to bolo predtým, ako sa scvrklo vplyvom hriechu. (toto je obraz a myslím, že tu nikto nehovorí o výške.)
Našla som aj otázku, odkiaľ vzal Boh hlinu na stvorenie Adama? Jeden komentár hovorí, že zo všetkých končín zeme, aby ho potom aj zem prijala, keď zomrie. A ďalší komentár vraví, z toho najsvätejšieho miesta, z kopca, kde stojí Chrám. A mne dávajú zmysel odpovede obidve.
ateisti chcú stvoriť vlastného človeka, no nemajú vlastnú hlinu
Čo je isté, je to, že Boh stvoril prach zeme, zhromaždil ten prach do hmoty, ktorá prináša život a potom do tej hmoty vdýchol život. Takto sa Adam stal žijúcou bytosťou. Omnoho neskôr Boh sľúbil Abrahámovi, že jeho potomstva bude ako prachu zeme. Presne ako ten prach zeme, tá základná časť, z ktorej Boh stvoril človeka. A o kúsok neskôr, apoštol Pavol vysvetľoval, že všetci veriaci sú Abrahámovo potomstvo.
A čo ma úplne fascinuje, ako to Boh zopakoval, keď tvoril cirkev. Stvoril veriacich ako prach zeme. Potom nás zhromaždil do živého organizmu, lebo hovorme si čo chceme o tradičnej cirkvi v tom spiacom zmysle slova, cirkev je stále živá. Stále živý organizmus – lebo On do nás vdýchol svojho Ducha, rovnako ako do Adama, prvého človeka a cirkev sa stala živým organizmom.
múdre slová k Adamovi a cez neho k nám
Mnohé veci, ktoré boli (v Biblii aj neskôr) vyslovené o Adamovi, sa netýkajú len jeho. On bol prvý, on je predstaviteľ všetkých nás. My všetci sme Adamovia, áno, dokonca aj Evy. (áno, k tomu sa dostanem.)
Prečo bol Adam stvorený ako posledný zo živých bytostí? Aby sa naučil pokore, teda ak bude panovačný a arogantný, nechať ho pamätať a pripomenúť mu, že aj tá malá muška ho predbehla v poradí stvorenia.
A prečo bol na začiatku stvorený len jeden človek? Preto aby sme sa naučili, že ten, kto zničí jednu dušu, zničí celý svet a ten zachráni celý svet, kto zachráni jednu dušu.
Narodeniny Adama a Evy v židovstve sa slávia na Nový rok. Tento sviatok, Roš Hašana, doslova znamená “hlava roka”. Hlava je zvyčajne najpodstatnejší komponent (preto pochopte, že to nie je ono, keď sa zamilujete bezhlavo…). A posolstvo tohto sviatku znie: naša ľudskosť má prednosť aj pred Tórou. Taká jednoduchá veta, ale skúste ju pozorne počúvať: v prvom rade sme všetci ľudia.
Dokonca aj ženy. (a teraz to vôbec nemyslím ako vtip.)
záhadné nejasné
Všetci predpokladajú, že muž bol stvorený ako prvý, a nám, v našom preklade Biblie to aj tak znie, že? Ale nie je to tak jednoduché. Lebo biblické podanie je – ako to povedal jeden múdry muž – frustrujúco nejasné. A ja vám poviem prečo.
Začnem vetou, ktorú som počula od nášho profesora hebrejčiny – nie je úplne jasné, kde je “adam” použité ako človek a kde už ako meno. Teda Adam. To bolo v časoch, keď som si myslela, že potrebujem – a keď budem hľadať, tak aj nájdem – jasné odpovede. Och, ako veľmi som sa mýlila!
Začnem s prvou kapitolou: Stvorme adama na svoj obraz…. počkať, čo? Všetky slovenské preklady tam majú použité slovo “človek”, ale čo je v hebrejčine? אָדָ֛ם. Adam. A potom, v ďalšom verši, text pokračuje: Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. A áno, predstavte si, v origináli je slovo “človek” znova napísané ako adam. (s malým „a“ v slovenčine…) A keď to počúvate pozorne, znie to, ako keby prvý človek, adam, bol muž aj žena.
Chcem vám v tejto chvíli povedať jednu vec – ak je vám toto nepohodlné, pokojne to preskočte. Úplne vážne. (choďte na odsek “meno Adam”.) Nebudem vám to mať za zlé, priznávam sa, aj mne to na prvé počutie znelo viac ako divne.
Kdeže, toto nie je môj postreh, na takýto komentár by som nemala odvahu. V Talmude sa píše, že Boh na začiatku stvoril človeka ako hermafrodita a potom ho rozdelil do dvoch rôznych tiel, do dvoch osobitných bytostí. A na podporu tohto tvrdenia sa používa aj ďalší verš, z piatej kapitoly, kde sa píše, ako muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď ich stvoril. A to slovo “človek” znova znie v hebrejčine rovnako – adam. Pre vykladačov to je potvrdenie, že človek bol na začiatku bytosť s dvoma hlavami, štyrmi rukami a nohami, atakďalej.
Divné to je, ja viem. Aj mne, stále. Ale potom som si uvedomila niečo ďalšie. Nedávno som natrafila na komentár, ako nepresne sa zvyčajne prekladá stvorenie ženy. Poznáte aj vy príbeh, ako Boh Adama uspal a stvoril pre neho ženu tak, že mu vybral jedno rebro? No. Práve v tom slove “rebro” je háčik. Lebo to isté slovo môžete v hebrejčine preložiť aj ako “polovica”. A to celkom dáva zmysel.
Ak ste dočítali do tohto bodu – chcem povedať jednu vec – cieľom tohto odseku nebolo zmiasť vás. (aj keď mňa to stále trocha metie.) Skôr som sa chcela podeliť o to, čo objavujem, tú myšlienku s polovicami ešte niekde dotiahnem. A tiež si myslím, že Boh nám schválne nedáva na všetko jasné odpovede. Nedáva, lebo to by sme si mohli myslieť, že o Ňom všetko vieme, že nám je to jasné, a to by už hraničilo jednak s hlúposťou, jednak s pýchou. On nám nedáva jasné odpovede, lebo nás chce držať možno trocha v pomykove, možno trocha v rešpekte. On chce, aby sme neprestali hľadať. Lebo, nezabudnime prosím, On je tu Boh.
meno Adam
Myslím, že je načase ísť k menu. Takže, Adam znamená človek? Áno… ale nie je to všetko. Tieto mená sú ako knižnica, majú v sebe významy a súvislosti, každé jedno meno v hebrejčine rozpráva vlastný príbeh. A o to viac meno prvého človeka!
Pri význame mien to zvyčajne tie mamičkovské stránky zvyčajne pochovajú, ale teraz ma príjemne prekvapili. Doslova to pekne vyhrabali… Môžem povedať, že všetko v Googli na prvej strane, patriace k menu Adam, je veľmi presné. (wow.) A tie moje narážky budú jasnejšie o chvíľu.
Koreň mena Adam, dmm, hovorí o začiatkoch – alebo radšej o jednoduchosti, z ktorej vyrastá komplexnosť – ako keď sa náš čiernobiely pohľad zmení na farebný.
Zmenilo sa to až Božím zásahom, ale zem na začiatku bola bez života.
Damam znamená tichý, demama označuje kľud a dumma je vyjadrenie umlčanej, utíšenej osoby. Duma popisuje ticho smrti, duiya ticho čakania a podstatné meno dumam neaktivitu, neaktívnosť.
Celé podstatné meno adam je zložené z viacerých slov pre človeka, no pravdepodobne doslova znamená produkt, alebo podoba vyrobená zo zeme. Toto slovo sa nikdy nepoužíva v množnom čísle a jeho ženská podoba, adama, znamená ornú pôdu alebo jednoducho, červenú pôdu. A už sme pri farbe, ku ktorej som sa pri Adamovi chcela dostať.
Červená je prvá farba, ktorú sa malé dieťa naučí rozoznávať. A červená je skutočne základnou farbou: sloveso אדם (adom alebo adem) znamená byť červený, prídavné meno אדם (adom) znamená červený, podstatné meno אדם (odem) označuje červený drahokam, prípadne kremeň, podstatné meno אדם (edom) označuje druh červeného duseného mäsa, prídavné meno אדמדם (adamiddam) znamená červenkastý a prídavné meno אדמוני (admoni) znamená červený alebo ryšavý.
Pôda potrebuje niečo viac, aby prinášala život, rovnako aj človek zo zeme stvorený. A tým niečím je Boží zásah, Jeho dych. Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
A to súvisí aj s ďalším významom Adamovho mena. Podstatné meno דם (dam) znamená krv; sídlo života.
A všetko toto sa týka nielen Adamov, ale aj všetkých nás. Lebo ľudia sme všetci.
Tak ako preložiť meno, ktoré má toľko významov? Adam je muž z pôdy. A ak je Adam slovesom, tak znamená produkovať. Nezabudnime ani na červenú farbu, ktorá je v jeho mene – teda Adam je červený muž. Červená je farba krvi a krv je nositeľkou života. Aj Adam je teda mužom života. A tu sa už dostávame k Eve. Lebo Eva znamená život, a k Adamovi patrí nevyhnutne.
Už vám to dáva pomaly zmysel? Lebo mne áno.
Adam v Biblii
Pozrieť sa na to, ako sa o Adamovi rozpráva v Novej Zmluve, to je na celý blog. Stále si veľmi ľahko môžete vyhľadať verše, kde sa o ňom píše, len prosím nezabudnite, že nejde len o Adama. tam, kde sa o ňom píše, sa hovorí o všetkých nás. Lebo v slovách Biblie sme všetci adamovia, všetci sme ľudia. A na to je dôležité pamätať. Nikto z nás nežije v bubline, nevieme sa oddeliť od iných. Všetko, čo sa deje okolo nás, sa nás týka. Sme súčasťou toho istého ľudstva.
Ako napísal John Donne, nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.
(a áno, rozumiem, obaja moji Adamovia na tieto témy do hĺbky nemajú ešte vek, lebo sú to vážne veci, robia nás ľuďmi, no na detské plecia tieto bremená ešte nemusíme klásť.)
POZNÁMKY
Jasne, že v príbehoch o stvorení je toho viac, ako som napísala. Síce to nie je dnes na programe, ale… keby ste vedeli, ako je tá prvá kapitola premakaná! Premyslená, dotiahnutá do detailov, precízna a múdra spôsobom, ktorý sa stráca, keď ju chceme preložiť. Myslím z hebrejčiny. Neviem ani ja všetko, len som trocha nazrela cez pootvorené dvere, keď som študovala stromy v Biblii, ale viete čo, fakt je to fascinujúce.
V židovstve – roš hašana – nový rok – alebo doslova “hlava roka” – hlava je najpodstatnejší komponent – posolstvo: naša ľudskosť má prednosť aj pred Tórou. To súvisí aj s Noáchom a zmluvou, kde je plán /blueprint pre celé ľudstvo – ale to je fakt téma na inokedy (ak vás zaujíma, nájdite si Seven Laws)
V Genesis 1,26 – Stvorme adama na našu podobu – slovo “adam” ešte predtým nebolo v Biblii použité, preto ešte nemôžeme povedať, že je to muž, že má mužský rod.
A čo sa týka tej témy obojpohlavnosti, možno vám na strávenie tejto predstavy pomôže, keď sa na to pozriete z pohľadu biológie. Svet je naozaj zaujímavé miesto.
Adamovi sú podľa tradície pripísané žalmy 5,19, 24 a 92. Nehovorím vám, aby ste tomu verili, tradícia nie je úplne o tom. Ale prečítať si ich z pohľadu Adama – viac ako zaujímavé.
Od Pavla je toho k Adamovi veľa, pre neho bol Kristus nový Adam. Jeden príklad: Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení. 1.Kor 15,22
Zatiaľ bez komentára