audiopodoba (aj) tejto časti Rebekinho života je v audioknihe

Keď Rebeka odchádzala z domu, jej brat a jej rodičia ju odprevádzali s požehnaním: Sestra naša, stan sa matkou tisícom mnohých tisícov a tvoje potomstvo nech záujme brány svojich neprajníkov. Stretla muža, ktorému sa zapáčila, zamiloval si ju a bola mu potešením. (to, či ona vedela, do akej miery mu bola náhradou za matku, to ozaj neviem.) Začína to celkom pekne. Potom zomiera Abrahám, Rebekin svokor, v krásnom veku 175 rokov. A hneď za tým Biblia informuje, že po otcovej smrti Boh požehnal jeho syna. Zatiaľ to všetko vyzerá veľmi fajn. (Ale len zatiaľ.)

hovorme o niečom, čo ostatní prehliadajú

Poznáte tie druhy správ, keď vás zabolí niečo vo vnútri? Keď vám skrúti žalúdok alebo je vám zrazu ťažko pri srdci? Neviete zareagovať slovami, ale vaše vnútro to prežíva o to intenzívnejšie. Čo sa deje? Ihneď po zmienke, ako po otcovi Boh posunul požehnanie synovi, Izákovi, nasleduje zmienka o Izmaelovi. Izmael je Izákov starší polovičný brat, Abrahámov prvorodený syn. Jeho matkou však nebola Sára, zákonitá manželka, ale jej slúžka Hagar. Pre zápis – bola to práve Sára, ktorá ju poslala svojmu manželovi do postele! (Nezabudnite čítať Sáru po druhé.) No a tento Izmael síce nemá požehnanie, ale má synov. Dokopy dvanásť. Nepoviem vám, kedy presne sa narodili, ale je pravdepodobné, že niektorí z nich boli už na svete, keď Rebeka zistila, že je neplodná. Teda, znova musím povedať že neviem – neviem, či to zistila, skôr jej to možno došlo. Keď sa nič nedialo. A že je neplodná ona, to tiež nevieme naisto. Podľa štatistík bola niekedy neplodnosť hlavne záležitosťou žien, teraz sa to vyrovnáva, je to približne 50 na 50. Ale koľko môžu mať tieto štatistiky? Sto rokov, odkedy to lekári boli schopní diagnostikovať? (Odhadujem, nie som odborník.) Ale kedysi? Neviem. Naozaj neviem. 
To, že je to vina ženy, sa bralo aicky. Áno, napríklad Sára nemohla dlho mať deti a Abrahám počal s inou. A ešte je tu Ráchel a Anna, kde tiež vieme, že problém bol asi u nich. Ale pri Rebeke to nevieme! (Čo tu vlastne riešim? Viem dobre, že väčšina mužov by sa niečim takým dlho nezaoberala. Ale pre ženy to je vážna vec, také niečo, a ja sama som nad tým uvažovala dosť dlho.) Nevieme, kde Boh zastavoval prirodzený tok života. Veci dejúce sa vo vnútri do detailov pozná len On. 

 
Akokoľvek to bolo, dve veci k tomu. Po prvé, myslím si, že ten, kto neumožnil byť Rebeke matkou hneď, bol On. (Sprostredkovane?) Deti nie sú samozrejmosť a to, že máte požehnanie, neznamená, že zrazu všetko pôjde ako po masle. Nie v zlom, len ide o to, že Boh nám chce dať správne veci v správnom čase. Na jablká môžete mať ohromnú chuť, ale tiež ich netrháte zelené. A určite nebudete obžierať kvietky zo zakvitnutej jablone len preto, že sa neviete dočkať (prepáčte ten výraz). A po druhé, chcel ich naučiť – aj Izáka, nielen Rebeku – že ten, kto im umožní byť rodičmi, je On. Hlavne On. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Naozaj si myslím, že nad zoradením týchto odsekov v Biblii by žiaden chlap neuvažoval. Asi by to pomenovali náhodou, zhodou okolností alebo nejak podobne. Ale podľa mňa to nie je náhoda. Ako ste si všimli, ja nie som muž. Myslím si, že o Rebeke hovoria aj tie príbehy, kde vôbec nie je spomenutá. Ja sa dívam po svojom. A odporúčam to aj vám. A to dokonca aj v tom prípade, že ste muži..

Celá tá informácia o Rebekinej neplodnosti je opísaná veľmi stručne, v jednom jedinom verši. Ak by dĺžka opisu v Biblii súvisela s veľkosťou ťažoby, jeden verš by sa zdal byť malina. Ale nezabúdajme. Sú ľudia, ktorí aj o nejakej jazvičke dokážu hovoriť celé hodiny. A niekomu inému, aj keď bude umierať, bude stačiť len pár viet.

Dôležité je to, že Rebeka otehotnela a z môjho pohľadu rovnako dôležité je aj to, že sa za ňu jej manžel modlil. Nezmieril sa so situáciou, veril v Božie požehnanie, veril v Jeho ochotu dávať dobré dary. Naozaj je dôležité, že sa za ňu modlil! Vážne vám hovorím! Mnohí iní muži by vedeli obviniť svoju ženu. Vedeli by jej z frustrácie znepríjemniť život a vedeli by jej to vyhadzovať na oči každý deň (aj bez toho, žeby s istotou vedeli, či je to len jej.. chcela som napísať vina, ale nie – problém). Toto je najlepšia vec, ktorú sa o Izákovi môžeme dočítať v Biblii. Pristúpil k problému inak, ako to možno vidíme okolo seba, a to sa mi na ňom páči. Priznávam sa bez mučenia, nie som veľká Izákova fanynka, ale v tomto ma dostal. Super!

No a Rebeka otehotnela. A čakala nie jedno, ale hneď dve deti. K dvojčatám sa určite ešte niekedy dostanem. Len v skratke. Izák bol jediný z patriarchov, ktorý mal jedinú ženu, žiadne vedľajšie, a žiadne deti mimo manželstva. V nebi sa určite spýtam na to, či to nejak spolu súviselo. Dvojčatá sú možno dvojnásobné radosti, ale aj dvojnásobné starosti. Zvlášť pri týchto to začalo skôr, ako by ste povedali, že je to možné. Rebeka bola znepokojená, keď zistila, že deti sa v jej lone strkajú. Hmm, strkanie neznie veľmi dramaticky, čo? Ale to použité slovo sa dá tiež preložiť aj ako lámať, drviť, alebo byť utláčaný a byť zlomený. Takže to nebola len materská prehnaná paranoja, ale niečo vážnejšie.

Rebeka urobila múdru vec, hľadala odpoveď u Boha. Predpokladám, že cez kňaza, ktorý jej sprostredkoval Božiu odpoveď, alebo žeby ona sama mala prorockého ducha? Ale asi nie, lebo o tom by sa takto písalo viac. Akokoľvek, ako odpoveď jej zaznelo proroctvo: V TVOJOM LONE SÚ DVA NÁRODY. DVA NÁRODY Z TVOJHO VNÚTRA SA ROZDELIA. JEDEN NÁROD BUDE MOCNEJŠÍ AKO DRUHÝ A VÄČŠÍ BUDE SLÚŽIŤ MENŠIEMU. Moja otázka znie: bolo už od začiatku jasné, ktorý bude slúžiť ktorému? Lebo pri pôrode nemôžte určiť budúcu veľkosť detí (a to nemyslím na výšku). Ale jedno môžete určiť veľmi jasne: prvorodenstvo. Totiž – väčšina prekladov uvádza toto proroctvo v tom zmysle, ako som ho napísala ja. Citovala som zo Slovenského Ekumenického prekladu. Ale tri preklady nehovoria o veľkosti, ale o veku, a tak proroctvo znie: STARŠÍ BUDE SLÚŽIŤ MLADŠIEMU. Tri dosť podstatné preklady (King James Version, Kralická Biblia aj Roháčkov preklad. ak sa neorientujete, vôbec nevadí. len hovorím, že tie preklady sú tak dôležité, že ich nemôžem prehliadnuť). Toto nie je len hra so slovíčkami, ale dosť podstatná vec. Rebeka v istom momente uprednostní, alebo lepšie povedané – pretlačí dopredu mladšieho syna, a ja chcem vedieť, či si myslela, že na to má právo, alebo len tak tvrdohlavo manipulovala.

dvaja sú viac ako jeden, viac ako dvakrát viac

Ale to už predbieham. Podstatné je, že prvý sa narodil Ezau, ryšavý a chlpatý ako kožúštek, a hneď za ním Jákob, držiaci sa jeho päty. Ezau sa stal lovcom a Jákoba Biblia opisuje ako pokojného muža, ktorý sa radšej zdržiaval v stanoch (prečo pokojný? preto, že nelovil? možno tieto príbehy zapisoval nejaký milovník zvieratiek a vegetarián 🙂 ) Izák uprednostňoval Ezaua, Rebeka zase Jákoba. Nie, nie je to samozrejmé a nie, nie je to v poriadku, keď rodičia uprednostnia jedno z detí. Ale stáva sa to oveľa častejšie, ako by si rodičia boli ochotní priznať. Ako som si všimla, mnohí ospravedlňujú uprednostňovanie jedného tým, aký je ten druhý, čo mu chýba, v čom nie je dokonalý a podobne… hrozné kecy. Láska nemá byť o dôvodoch, a zvlášť nie tá rodičovská. (Ak ste sa v tom našli, tak sa môžte hanbiť. A ak to je o vás a vy si to aj tak nechcete priznať, tak pozor, aj tak vás to raz dobehne. Ale to sa budete tváriť, že vôbec neviete, prečo také zlá vzťahy s potomkami máte práve vy. Neštvite ma a urobte s tým niečo. Kým ešte máte čas.)

odpusťme si smutné závery, áno?

Záver Rebekinho príbehu – teda toho, čo máme napísané – súvisí práve s jej synmi. Keď sa jej manžel rozhodol udeliť požehnanie svojmu prvorodenému, teda Ezauovi, Rebeka využila situáciu, aby sa veci diali podľa toho, ako chce ona.  Jákob sa prezliekol za svojho brata a pri otcovi so slabnúcim zrakom predstieral, že je Ezau. Ten bol zatiaľ stále na love, zháňajúc korisť na jedlo, ktoré malo slúžiť ako predpríprava k požehnaniu. Ale jeho vlastná mama mala plný kotlík a namiesto neho tam poslala jeho mladšieho brata.

Rebeka však nič nevyhrala, skôr naopak. Ezau sa na Jákoba tak rozhneval, že bol rozhodnutý ho zabiť. A mama svojho drahého syna radšej poslala preč, k svojmu bratovi (to eše len bude príbeh! ale dnes sa ešte stále venujeme jeho mame). Takto mal síce jej miláčik požehnanie, ktoré pre neho chcela, ale zároveň stratil domov a pri rozlúčke videl svoju mamu naposledy. A aj Rebeka svojho syna.

Áno, na začiatku som písala, že k Rebeke nemám žiaden veľmi intenzívny vzťah, ale predstavte si, zmenilo sa to. Písať blogy je niekedy poriadne nebezpečné 🙂 No a práve pre to nechcem končiť tragicky. Akože nevydarené manželstvo, strata jedného syna a predpokladám, že výčitky toho ďalšieho… Nie, to nechcem rozoberať. Lebo Rebeka je fajn. A aj keď nezvládla všetky situácie, pripomeňme si, kto ich všetky zvládol? No v Starej Zmluve nikto. A aj v Novej Zmluve by som našla len jedného…a Ten práve kvôli tomu skončil na kríži. Nedokonalá, ale veľmi ľudská.  Pracovité dievča s dobrodružným duchom a s vnútorným pôvabom (ten som tam medzi riadkami videla určite). Dobrý vzťah s bratom. Ochota pýtať sa Boha. Dôverovanie proroctvám. Schopná milovať aj riskovať. Rebeka sa mi páči.

A skončím ju troška netradične. Neviem prečo, počas jej písania sa mi stále niekde motali a objavovali obrázky iného zaujímavého páru. Nie biblického, ale tiež trochu netradičného. Prosím, na tie moje asociácie sa pozrite s nadhľadom a humorom 🙂