namiesto ozajstného úvodu
Prvýkrát v Biblii sa Ráchel spomína v súvislosti s Jákobom. No, a už sme došli. Už prvá moja veta mne samej prekáža! Ale neviem, ako inak to napísať, lebo v Biblii to tak je. Pred Jákobom nevieme o Ráchel vôbec nič. A podobné to bolo aj pri jej predchodkyniach – ako keby sa život žien začínal až v súvislosti s nejakým chlapom. U mužov je to inak, ale u žien – takto. Ako keby to hlavné, čo mohli poskytnúť, bola ich maternica. Sú chvíle, keď sa v mojej hlave niečo od zlosti zablokuje a mne dochádzajú všetky slušné komentáre. (Tak radšej namiesto písania chvíľu zhlboka dýcham.)
Myslím si, že je to aj kvôli tomu, ako vtedy ľudia rozumeli biológii. To biblické o pomoci, ktorá mu bude roveň a tele z môjho tela kamsi odfrčalo a zo ženy, najblišieho spojenca, rovnocenného spojenca! sa stala len pôda na rodenie potomkov. Okay, jasné, vtedy nikto nevedel o rovnakom podiele spermie a vajíčka, nevedeli nič o génoch a všetkom tom okolo, ale toto im nezazlievam. Stačilo by, ak by sa držali Božích plánov, a neriešili to po svojom. A ženy by hneď vnímali inak. A hlavne – chlapi by sa mnohým hlúpostiam vyhli. (Nemyslím si, že toto je len vec minulosti. Neriešiť veci po svojom, ale sklapnúť a pripustiť, že Niekto Iný o tom vie viac. Možno je super cítiť sa ako najväčší kohút na smetisku, ale nezabudnite, najväčší frajeri práve z tohto živočíšneho druhu najčastejšie končia v polievke… )
Biblia je plná príbehov ľudí, ktorí majú ďaleko od dokonalosti. A často veľmi ďaleko aj od toho, aby sa o tú dokonalosť aspoň pokúšali. Ale do týchto ich životov stále vstupuje Boh a robí si veci po svojom. Tvrdohlavo, vytrvalo, po svojom. Neprispôsobuje sa, práve naopak. Tvrdohlavosť sa zvyčajne nevníma ako dobrá vlastnosť, že? Ani keď ju použijem v súvislosti s Božím charakterom? Ale práve táto Božia tvrdohlavosť je často jediným spojencom žien proti mužom. Proti mužom, ktorí nerešpektujú, rozpínajú sa a živia svoj egoizmus do takej miery, že to zasahuje do životov žien doslova ničivo. Kto iný by sa ich mal zastať? Niekedy nikto iný nie je. Jedine Boh. Tvrdohlavo. Vytrvalo. A po svojom!

James Tissot: Jákob a Ráchel pri studni

úvod. druhý pokus
Takže skúsim to znova. Prvýkrát v Biblii sa Ráchel spomína v súvislosti s Jákobom. Nie preto, že by bola menej dôležitá, ako Jákob, alebo žeby jej život bol až do vydaja nepodstatný. Jej nevyrozprávaná časť príbehu je určite tak zaujímavá ako tá, čo máme v Biblii, ale na to, aby sme to poznali v celku, si musíme počkať až na nebo. (To len bude príbehov! Človek sa má na čo tešiť… 🙂
Jákob je vtedy utečenec z domova a určite sa cíti veľmi osamelo. S Ráchel sa stretne pri studni, a pri nej sa trochu zastavím aj ja. Studňa ako miesto stretnutia sa v Biblii objavuje viackrát, veľa dôležitých vecí sa riešilo práve pri studni. A tiež, nosenie vody bola ženská práca, možno ťažká pre necvičené telo, ale nie bez úžitku. Jedna česká teologička o tom celkom pôvabne napísala: Nosili vodu hlavne na hlave atým pádom chodili rovno, takže boli ešte krajšie, ako keby pre vodu vôbec nechodili.
Späť k studni. Tá bola v krajine obyvateľov z Východu. Najprv tam sú len miestni pastieri, ktorých sa pýta na Lábana, brata svojej mamy. Oni ho poznajú, a áno, má sa dobre, hovoria. A pozri sa! Práve tam prichádza Ráchel, jeho dcéra!

prvé stretnutie. alebo vynechajme Jákoba a sústreďme sa len na ňu.
Ráchel prvýkrát na scéne
Potom sledujeme, ako chce Jákob poslať pastierov preč, a oni mu hovoria, ľutujeme, to nie je možné. Prečo? Možno chcel zapôsobiť na Ráchel sám. Toto vysvetlenie mi zatiaľ príde ako najlogickejšie. Keď ona totiž príde, Jákob sám odvaľuje kameň zo studne a napája všetky jej ovce. Až potom zdraví Ráchel! Mimochodom, pobozkal ju – a to mi pripomína spôsoby na východe Slovenska, alebo v južných krajinách. Ak by ste napríklad na privítanie bozkávali škandinávcov, myslím, že oni by s tým až tak veľmi stotožnení neboli 🙂 Kto vie, čo oni hovoria k takýmto biblickým textom?
Späť k téme. Jákob sa predstavuje Ráchel, v očiach má slzy, a Ráchel uteká k otcovi! Toto sa ozaj nestáva každý deň! A Lában, otec Ráchel a brat Jákobovej mamy, beží tiež. Žiadna dôstojná chôdza, ale beh. Často sa Lában vykladá ako viac-menej negatívna biblická postava, ale ja by som ho určite nevidela len takto! Máme dosť dôvodov na to, aby sme videli jeho vzťah k sestre, jeho starostlivosť o ňu (čítajte Rebeka ako manželka). A teraz, spolu so svojou dcérou, beží! nie dôstojne kráča, ale beží privítať jej syna! Z toho, ako ľudia spontánne zareagujú na niečo nové, si môžete utvoriť najlepší názor. Ďalšie reakcie môžete zahrať trocha ľahšie, ale tie prvé zvyčajne neoklamete. Ak je prvá reakcia na pozitívnu správu sklamanie, meravá tvár a akýkoľvek nedostatok nadšenia, to už ten dotyčný neskôr neuhraje. Ale keď sa niekto raduje s radujúcimi, ako píše apoštol Pavel, vtedy je to ono! Keď niekto od dojatia plače a vy plačete spolu s ním, to už samo osebe je dobré svedectvo. A práve preto sa budem Lábana stále zastávať; asi trochu viac, ako je to zvyčajné.
Lában v súvislosti s Rebekou je pre mňa zaujímavý aj v tom, že viem niečo viac o rodine, v ktorej vyrastala. Nie, nie všetko pozitívne musia zdediť všetky deti, ale vidieť v rodičoch vzor a nechať sa ním vedome aj podvedome ovplyvňovať, to zanechá stopy. Lában objíma, bozkáva Jákoba a pozýva ho do svojho domu. A kdesi blízko nich je Ráchel, ktorá počuje aj to, ako jej otec Jákobovi dojato vraví, ty si naozaj moja kosť a moje telo!

nový člen rodiny. čej rodiny?
Jákob zostáva u Lábana mesiac, dáva sa dokopy, všetky tie udalosti a zmeny v jeho živote sa triedia v jeho hlave. A medzitým určite pomáha, lebo v takejto domácnosti je stále dosť práce! Lában si ho všíma (možno si všíma aj svoje dcéry pri ňom), a potom príde s návrhom. Si môj príbuzný, moja krv, ale predsa mi nebudeš slúžiť zadarmo! Pozri sa, mám dve slobodné dcéry. Čo keby…?
A tu sa prvýkrát objavuje Lea, staršia sestra Ráchel. (Jej sa budem ešte samostatne venovať, lebo Lea určite stojí za to!) Podstatné je, že keď si mal Jákob vybrať, dopadla horšie. Jákob sa rozhodol, áno, som ochotný slúžiť sedem rokov, aby som dostal Ráchel za manželku. Sedem rokov! Teraz sa mi Jákob veľmi páči! A prečo sa jemu páčila práve Ráchel? U nej vyhral myslím aj prvý dojem, prvé stretnutie s príbuznými plné emócií a jeho úprimného dojatia. Odvtedy, keď zbadal Ráchel, sa cítil menej ako vyhnanec a trocha viac doma. A okrem toho, aby si vybral Jákob práve ju, jej pomohla pekná postava a krásny vzhľad.
Mám pokušenie takýto Jákobov výber ohodnotiť veľmi plytko, lebo o Ráchelinom vnútri tu nie je povedané vôbec nič. Len nejaké emócie naviazané na ňu kvôli jej prvému stretnutiu a to, že bola celkom kosť. Nezabúdajme ale, že tento príbeh je písaný optikou mužov. A biológovia špecializovaní na túto oblasť by možno dodali, že správny pomer pása a bokov znamenal väčšiu plodnosť, a takisto harmonické črty tváre značia kvalitné gény, ktoré je dobré preniesť ďalej. Možno. A ešte by som rozmýšľala, ako Jákob, mamin miláčik, hľadal vo svojej manželke to, čo stratil, keď odišiel z domu. Ale to už sa zase pletiem do práce psychológom. Niežeby som o tom vedela viac, ako oni. Len som si spomenula na Izáka, Jákobovho otca, ktorý vo svojej manželke našiel útechu po smrti matky. Izákova manželka a Jákobova mama žije, ale on ju už v živote neuvidí.

Trocha som zostala na mieste a rozoberala nerozobrateľné, ale len preto, aby bolo niečo jasné: nič zatiaľ výrazne nehovorí v prospech mladšej sestry! Kašľať na výzor, všetky ženy starnú (ak len nie sú zo silikónu a botoxu). Niežeby výzor nebol podstatný. Krása je tiež Boží dar, ale povedzme si to na rovinu, je kopa pekných dievčat, ktoré si na svojom výzore vybudovali svoje sebavedomie. A ak by ste im zaťukali po hlave, asi by ste začuli len to, čo pri zrelom melóne: dutý zvuk. Nie, toto nie je Božia predstava krásy.

Nepoznám ženu, ktorá by túžila vo svojom svadobnom albume mať ďalšiu manželovu ženu vedľa seba. Ani keby to bola jej sestra

veľké finále čakania. trocha horkejšie, ako by ste čakali, zvlášť pri svadbe
Sedem rokov prešlo a Jákobovi, ktorý je zamilovaný do Ráchel, sa to zdá len ako niekoľko dní. Nevie sa dočkať svadby, preto ide za Lábanom a ten na oslavu zvolá všetkých miestnych. Večer však otec nevedie k Jákobovi Ráchel, ale Leu.
Teraz mi je jedno, ako sa cíti Jákob. Podobným spôsobom, ako jeho oklamal strýko, on oklamal vlastného otca a brata. Tak nech si žne, čo si zasial. Ale viete si predstaviť, aké to bolo pre tieto dve sestry? Čo videla Lea v Jákobových očiach ráno, keď zistil, že vedľa neho nie je tá, čo chcel? To sklamanie si ona nezaslúžila. A Ráchel? Toto mal byť jej svadobný deň, a namiesto toho ju predbehla jej staršia sestra. Áno, ich otec povedal, dokonči svadobný týždeň s Leou, a potom ti dám aj Ráchel. Samozrejme, s ďalšími siedmimi odpracovanými rokmi za ňu budem potom počítať! Pochop ma, u nás sa nesluší, aby sa mladšia sestra vydávala pred staršou! – Áno, jej otec toto povedal. Ale jej už niečo jedinečné bolo vzaté. Už nebola prvá, výnimočná a vzácna. Zrazu to, že Jákob miloval ju, až tak veľa neznamená, lebo znova ju predbehla staršia sestra. Ona bude už len dodatok. Nie, toto nie je fér.

Ale to sme stále len pri ľuďoch. Ešte si počkajme, ako do tohoto príbehu vstúpi Boh. Alebo žeby už…?

Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky. Príslovia 3,5-6