Ak zatiaľ nepoznáte Ráchel, mali by ste niečo vedieť. Spolu so svojou staršou sestrou sú vydaté za toho istého muža. Volá sa Jákob a práve Ráchel miluje viac, ako Leu. Lenže láska manžela, zdá sa, nie je všetko. Lea, hoci nemilovaná a manželom nechcená, má už štyroch synov, a ona nič. Ráchel sa díva na staršiu sestru a vidí štyroch chlapcov, ktorí ju ľúbia, motajú sa okolo jej nôh a vedia ju rozosmiať. A čím viac to Ráchel pozoruje, tým viac jej vlastná spokojnosť bledne. Slabne. Stráca dych.
zúfalé chcenie druhej ženy
Ráchel žiarli na svoju sestru a Jákobovi vykrikuje: Daj mi deti; ak nie, zomriem! A aj na Jákoba je toho už veľa, lebo svojej žene by dal všetko, čo mohol. Slúžil za ňu sedem a potom ďalších sedem rokov u jej otca, ale dať jej dieťa, keď nie je požehnané Zhora, to nie je v jeho moci. Jákob je naštvaný a kričí, sťažuješ sa na zlej adrese, ja nie som Boh!!
Ja viem, že aj Ráchel to vedela. Ale zúfalstvo núti ľudí robiť zúfalé veci. Aj vyčítať niečo niekomu, kto za to vôbec nemôže. Jákob by sa kvôli Ráchel rozdal, možno by sa aj nechal stiahnuť z kože, ale toto je aj na neho veľa. Ja viem, že teraz by som sa mala viac vcítiť do Ráchel a rozmýšľať, ako jej je ťažko, ale nejde mi to. Namiesto toho mi prišlo ľúto Jákoba, od ktorého je žiadané niečo, čo ani pri svojej najlepšej vôli ovplyvniť nedokáže.
A Ráchel zrazu napadlo, ako sa to všetko dá vyriešiť. Posunie svojmu manželovi do postele svoju slúžku, ktorú dostala ako veno. Volá sa Bilha, a je to Ráchelin majetok. Deti, čo porodí, patria Ráchel. Nič neobvyklé v tej dobe, ale aj tak to nie je v poriadku. Jákob má už tretiu ženu, s ktorou spáva, a teraz by sa možno pár chlapov zasmialo, veď to je lepšie, a ešte by k tomu pripojili nejakú sprostú poznámku. Ale choďte niekam s takými stupídnymi rečami! Áno, existuje kopa chlapov, ktorí si sprostými poznámkami dvíhajú sebavedomie, lebo ich ego je tak krehké, že nezvládnu ani to, keď ich na ceste v aute predbehne žena. Ale toto nie je príbeh pre nich.
Jákob chcel jednu ženu. Volá sa Ráchel, a tá by mu stačila. Mám dosť dôvodov si to myslieť. A teraz, namiesto manželstva, aké si predstavoval, je vtiahnutý do akejsi súťaže medzi sestrami. Možno je to nejaký Ráchelin a Lein komplex z detstva, neustále si dokazovať, ktorá je – lepšia, milšia, múdrejšia, krajšia, milovanejšia… Ak áno, tak z toho stále nevyrástli a namiesto piesku a formičiek sa naťahujú o iné veci. Sledujte, čo to bude!
preplnená manželská posteľ
Ráchel teda posunie svojmu manželovi Bilhu, svoju slúžku. Tá počne a porodí syna, ktorého pomenuje jej pani: Dán, lebo ako Ráchel povedala: Boh usúdil, vyslyšal môj hlas a dal mi syna. Pri druhom Bilhinom synovi Ráchel vyhlasuje: Boží boj som so svojou sestrou bojovala a ja som zvíťazila (ČO PROSÍM?? boj so sestrou?? to vážne??) a syna pomenuje Naftálí. A vtedy sa chytí aj Lea, kedže ona sama už prestala rodiť, nemôže počúvať svoju sestru a Jákobovi pošle zasa svoju slúžku. Volá sa Zilpa a ona bola pre zmenu súčasť Leinho vena. Viem, že to je už trocha veľa zvláštnych mien, preto ešte raz. Bilha a Zilpa. Sú síce len slúžky, neslobodné, bez možnosti rozhodovať samy o sebe, len niekoho majetok, ale v Božích očiach sú rovnako hodnotné, rovnako vzácne ako milovaná Ráchel a plodná Lea. A táto Zilpa počne a porodí tiež dvoch synov. Pri prvom Lea povie, prišlo šťastie, a chlapca pomenuje Gádom. Pri druhom Lea dokonca vyhlási, som blažená, lebo ženy ma budú volať blaženou, a ďalšiemu Jákobovmu synovi dá meno Ašér.
Jákob chcel jednu ženu, a nakoniec ich mal štyri. Ja viem, nakoniec si to Pán Boh použil úplne geniálne, (budúcich) dvanásť Jákobových synov bude raz dvanásť kmeňov Izraela. Ale aj tak si nemyslím, že toto bola Jeho predstava. Aj keby chcel hneď to rovnaké číslo, napadli mi hneď tri dobré spôsoby aj s odôvodnením, ako by to Boh mohol urobiť. (Plánovať niečo, hoci aj čisto teoreticky, v Božom mene, je inak celkom zábava..) Ale vráťme sa k pointe. Toto Boh nechcel. Pri stvorení muža a ženy to povedal jasne. Ak máte v žene pomoc, ktorá vám bude roveň, nepotrebujete žiadnu inú. Dvaja ľudia sú tak akurát, a už pri troch je to už veľmi, veľmi, ale veľmi preplnené. Ráchel aj Lea o tom vedia. Ale preplňujú to ešte viac. Ako sa to volá, keď robíme niečo, čo minie Božiu predstavu? Hriech.
byť úplne, ale že ozaj úplne mimo
To, že mal Jákob namiesto jednej štyri ženy, nebolo správne. A teraz, keď to píšem, už vidím všetkých, ktorým sa pri takejto vete zježia všetky chlpy na tele a ústa sa im skrútia odporom, lebo čo má Boh hovoriť do niektorých vecí! Ale, na rovinu. Vidíte, ako to v tomto manželstve nefunguje? Toto je super príklad na to, ako minúť Božiu predstavu nakoniec dobehne nás samých.
Uvedomenie si hriechu, to nie je, že na nás niekto zhora urobí bububu a my sa zľakneme, a povieme sorry, už to nespravím, ako pokorné ovce bez vlastnej vôle. Nie, to nie.
To je skôr, že vás osvieti; že vám niečo dôjde. Veci majú mať istý rytmus a poriadok, majú plynúť prirodzene.
Požehnanie nemôžete urýchliť, lebo len v správny čas to požehaním naozaj je. Pozrite sa napríklad na ročné obdobia! Je čas na zimu, keď je mráz a všetko je pod snehom, a je čas na jar, keď sa všetko znova hlási k životu. Ak chceme jar urýchliť, môžeme odhrnúť sneh, priniesť k snežienkam nejaké teplo a možno ich dokonca kúsok donútiť rásť.. ale dlho to nevydrží. A nebude sa to ani len dať porovnať s krásou jarných snežienok, ktoré vykuknú zo zeme samy, vytiahnu sa za slniečkom a prilákajú všetky včely z okolia. Bez toho, aby sme sa my snažili. Veci majú mať istý poriadok a rytmus, a keď to narušíme, minieme Božiu predstavu. A poriadne mimo budeme aj my.
Hm, možno už Ráchel rozumiem, možno trochu viac. Niekedy robíme zúfalé veci. A niekde vo vnútri myslím vieme, že to nie je múdre, ale nevieme si pomôcť! Nevieme to zastaviť, nevieme ovládať sami seba. Ak ste už niečo podobné niekedy urobili, asi viete, o čom hovorím. A ak sa vám ešte nepošťastilo, vďaka Bohu! Myslím, že si treba dať pozor, niekedy hlavne na samých seba. A na to, čo chceme. Čo tak veľmi chceme! Každý sám za seba. Nie preto, že sa bojím nejakej Autority, ale preto, že viem, že Ten Niekto Hore má pre mňa lepší plán. A ja by som to vo svojom vlastnom záujme nemala pokaziť.
Ale ak sa stane, tak budem musieť niesť následky.
Myslím, že ak by sa Ráchel viazala viac na Boha, ako na Jákoba, na deti, na predbiehanie sestry a všetko to dookola, dostala by sama svojho syna skôr. Len si myslím, neviem to presne. Čítam príbehy o ťažkostiach, ktoré majú ľudí meniť, niečo naučiť, priblížiť bližšie k Bohu aj k samým sebe. A čím skôr sa to naučia, tým skôr môžu ísť ďalej. Prečo? Jednoduchý príklad? šoférovať vás nepustia, kým nemáte vodičák. Rovnaká logika.
ďalšie zaujímavé ovocie
A teraz nasleduje krátky exkurz do botaniky. Rúben, prvý z Leiných synov, našiel na poli pri žatve plody mandragory. Doniesol ich svojej mame, a Ráchel, keď ich videla, hneď ich chcela pre seba! O mandragore som vždy niečo vedela, ale len veľmi matne, tak som si teraz celkom zvedavo naštudovala, čo som mohla. Nech sa páči!
Mandragora lekárska je jedovatá stredomorská rastlina. Má veľa pomenovaní, okrem iného to biblické – jabĺčko lásky. Rastlina kvitne na jar a jej plody sú oranžové bobule, plné malých semienok a s výraznou arómou. Zvláštnosťou je koreň, ktorý niekedy ide až do hĺbky jedného metra a pripomína ľudské telo. Možno ste počuli o tom, ako špeciálne treba túto rastlinku vyťahovať zo zeme (v stredoveku sa na to používal pes) a že vraj ten koreň, podobný človeku, pritom veľmi kričí (ak si vezmem inšpiráciu z Harryho Pottera, povedala by som, že až ziape).
Jeden z účinkov napovedá aj to pomenovanie, ktoré sa dá nájsť v Biblii (okrem tohto príbehu aj vo Veľpiesni, samozrejme, veď kde inde?) je afrodiziakum. A to nie je všetko! Mandragora je používaná ako anestetikum, hypnotikum, sedatívum, a halucinogén! Tiež sa niekedy používala na liečbu ženskej neplodnosti (v súvislosti s tým afrodiziakálnym účinkom som sa dobre zasmiala – naozaj to naznačuje, že za ženskou neplodnosťou je vlastne stále muž? 🙂 A ešte niečo zaujímavé, citujem: pri intoxikácii výrazne klesá aktivita centrálnej nervovej sústavy ako v spánkovej REM-fáze. Nastupujú halucinácie v prechodnom stave medzi bdením a spánkom. Myslím, že práve to je dôvodom, prečo je s mandragorou spájaných toľko povier a prečo sa používala v čarodejníctve. Neviem, aké informácie o mandragore boli v obehu za Rácheliných časov a čo z toho brala do úvahy, keď sa o mandragorové plody tak trhala, tak som to nemohla obísť. Predpokladám, že tam šlo hlavne o jej plodnosť; ale či to bolo všetko, to neviem povedať naisto. Vážne by ma to zaujímalo..
Našla som ešte jednu zmienku. Nesúvisí priamo s týmto príbehom, ale zvlášť ma zaujala. Mandragora bola podávaná ľuďom, ktorí boli ukrižovávaní. Ale nič konkrétnejšie neviem.
obchodovanie so svätými vecami
Toto je teda mandragora, ktorú chce Ráchel získať za každú cenu; dokonca tak veľmi, že Lee navrhne: Nech teda za plody mandragory tvojho syna spí Jákob tejto noci s tebou. Lea súhlasí a večer, keď sa jej (ich) manžel vracia domov, mu oznámi: Príď ku mne, lebo som si ťa najala za plody mandragory svojho syna. Ak ešte niekto mal nejaké mužské ilúzie o mnohoženstve, momentálne asi všetky padli. Jákob nie je slobodný muž, ktorý si bude vyberať, s ktorou zo svojich žien strávi noc. Podľa toho, ako sa o neho sestry naťahujú, sa dá predpokladať, že existoval niečo ako rozpis. Raz jedna, potom druhá, poprípade slúžky, na rozšírenie potomstva. Jákob si vlastne ani nemôže povedať, že nemá chuť na sex. On jednoducho musí; musí si odpracovať to svoje. Dokonca aj vtedy, keď si ho od jednej jeho manželky najme tá druhá; Jákob klesá niekde na úroveň… ako to povedať, no, keď si niekoho muži najmú na sex, tej žene sa slušne povie prostitútka. A Jákob je niekde na jej úrovni. Kto ešte stále chce viac žien ako jednu??
„každému, kto má, bude dané a bude mať hojne“
A ďalej je napísané, že Boh vypočul Leu, aj keď my sme žiadnu ďalšiu jej túžbu nepostrehli. Ale nakoniec, potrebujeme vedieť o všetkom? A tiež, tie najúprimnejšie modlitby obsahujú veci, ktoré sme ochotní povedať len a len Bohu. V noci, v ktorú si najala svojho manžela od svojej sestry za mandragorové jabĺčka, počala ďalšieho syna. Lea vyhlásila: Boh mi dal odmenu za to, že som svojmu manželovi dala svoju slúžku, a syna pomenovala Jissáchár. Potom počala znova a Jákobovi porodila šiesteho syna a ten dostal meno Zebulún. Teraz sa už môj muž znesie so mnou, lebo som mu porodila šesť synov. A ako čerešnička na torte prichádza siedme dieťa, dcéra Dína.
Lea má sedem detí, sedem vlastných detí! a Ráchel ani jedno. Ale ja som ešte neskončila. Robím len to, čo Boh. Nechávam si to nabudúce. Lebo tento príbeh nie je len o Ráchel, nie len o legálnom manželskom trojuholníku, v ktorom žije, ale v prvom rade je to o Bohu v Ráchelinom živote. Veci potrebujú svoj čas.
A mali by ste vedieť, keď sa nič nedeje, neznamená to, že sa nič nedeje.
Zatiaľ bez komentára