Stále píšem o rozbitej žene. Jej vzťahy so sestrou a s manželom sú mizerné. Ak by nemala svojich synov, tak by nemala nikoho. Alebo… počkať. Ako to je? Od Ley nenájdeme veľa jej vlastných slov; až na chvíle, keď dávala mená svojim deťom. A tam vidno jednu vec. Že aj keď sú veci zlé, nie je na to sama.

požehnané ničenie
Stále píšem o rozbitej žene. Stratenej, rozobratej do najmenších súčiastok. Ale viete, ako to je s drahými kovmi? Najprv sa musia roztaviť; rozpustiť pri vysokých teplotách, aby sa prečistili a boli pripravené na ďalšie tvarovanie. A áno, občas možno zažijete, alebo ste zažili chvíle, keď si myslíte, že to už nezvládnete; že je to nad ľudské sily. No áno. Teplota potrebná na spálenie ľudského tela je približne 900 °Celzia (nie, nechcem byť morbídna, len porovnávam). Ale teplota tavenia zlata je vyššia. Presnejšie 1064 °C a teplota jeho varu je 2970 °C. Takže ak máte problémy, ktoré vás ničia a spaľujú a myslíte si, že na jedného človeka je to viac ako dosť, rozmýšľajte nad tým, zaradiť seba samého niekde inde…

ženy sú ťahavé rastliny
Čo sa stane s nemilovanými ženami? Upnú sa na niekoho iného. Na deti? Zvlášť na synov; ako matky, ktoré sa nevedia normálne rozprávať so svojimi manželmi a svojim nevestám by sa pomaly vopchali aj do postele. (sorry, občas veci poviem tak, ako mi znejú v hlave.) Je tu možnosť, že Lea bola hnusná svokra. To aby ste nepovedali, že z nej idem robiť sväticu.
Ale…. stále narážam na myšlienku, že to s ňou bolo trochu lepšie. (možno nielen trochu. ) Zmyslom jej života bol Boh. Asi to nebolo úplne dokonalé, ale zasa, hmm, pozrime sa do zrkadla. Znie Boh ako zmysel života hrozne? Sucho? Nie sme mnísi, čo žijú len pre Neho, vzťahy sú podstatné… ako byť bez nich? Okay, ľudia sú podstatní. Ale spoliehať sa na to, že vám naplnia život zmyslom, to potom vždy padnete na hubu. Alebo budete žiť v permanentnom kŕči. Predstierať, vyžadovať, citovo vydierať… dosť hnusné veci. Ak by som mohla vymazať takýchto ľudí z môjho života výmenou za rok jeho trvania, verte mi, že to urobím. Upätosť na ľudí znamená, že Boh nie je na prvom mieste – a potom je On len prostriedok, nie cieľ. A okrem iného je práve toto porušovanie prvého prikázania. Nie, ja vám nejdem nič vyčítať. Ja vás informujem. (seba vlastne tiež.)

…a muži nie sú stredobod vesmíru
V čom presne bol problém? Nedostatok požehnania pre niekoho v tejto manželskej trojici? Nemyslím si. K Ráchel som si povedala svoje, a k Jákobovi tiež niečo chcem.. Mali by sme pamätať, nikto z nás nie je slnkom, okolo ktorého sa točia všetky planéty. A zvlášť v manželstve. Je to vzťah závislosti – ako planéty v slnečnej sústave – závisíme na sebe navzájom. A ak sa niektorá vychýli z obežnej dráhy, má to vplyv aj na tie ďalšie. Som presvedčená o tom, že Pán Boh nikomu nedáva ťažší kríž, ako by zvládol zniesť, a aj keď by Jákob obrazu kríža rozumieť nemohol, aj tak si myslím, že nedostal žiadnu úlohu, ktorú vy nemohol zvládnuť. Mohol milovať obe svoje ženy, možno nie rovnako a dokonale, ale mohol urobiť oveľa, oveľa viac. Ale neurobil.
Smola, ale čia? Leina? Viac Jákobova, ako jej. Lebo to prázdne miesto v srdci žiadnej ženy nezostane prázne. Niekto Iný nastupuje.
Zničená, rozbitá, roztavená, prečistená, obnovená Lea.

ďalší potomkovia a ďalšie túžby
Po prenajatí si vlastného manžela za mandragoru (znie to divne, čo?) Lea porodila piateho syna. Pri jeho narodení povedala, Boh ma odmenil za to, že som svojmu manželovi dala svoju slúžku. Dala mu meno JISSACHÁR, čo znamená muž najatý za mzdu. Ani vy ste to nečakali, že? Skutok zbožnosti, posunúť manželovi do postele inú ženu. V tejto chvíli musím povedať, toto je niečo, čomu len ťažko rozumiem, a nehovorím o intelektuálnej úrovni. Tak radšej naberám múdrosť inde.
Chasidské texty (niečo o nich tu) vysvetľujú sesterskú rivalitu ako niečo viac, ako len obyčajnú žiarlivosť. Každá žena túži rásť duchovne v jej službe Bohu a preto hľadá blízkosť svojho manžela, Jákoba, ktorý je Božím osobným vyslancom v tomto svete. Vydaním sa za Jákoba a privádzaním na svet jeho synov, ktorí budú vychovávaní v jeho dome a budú pokračovať v úlohe v ďalšej generácii (12 synov Izraela), ony si rozvinú ešte bližší vzťah s Bohom. Preto chceli mať Lea a Ráchel čo najviac synov, ako je len možné. A šli až tak ďaleko, že ponúkli svoje slúžky ako svoje zástupkyne Jákobovi, takže mohli mať svoj podiel aj na výchove synov slúžok.
K tomuto by sa dalo povedať veľa… (ach, verte mi…). Ale radšej len stručne. Aké jednoduchšie to máme my, keď máme Ježiša! Nepotrebujeme žiadneho človeka, aby sme sa obrátili priamo na Boha. Jednoduché. A preto, nie, nerozumiem, prečo tie slúžky, ale jednoducho poviem, že možno mnohí nerozumejú mne, lebo nepoznajú moju situáciu, a aj keby počuli moje dôvody, ani to by nepomohlo, lebo tak je to so mou pri Lee. Ale nech to je ako je. Veľmi dôležité sú úmysly pri všetkom, čo robíme. Nie len to, čo sa zdá zbožné, pre oči iných, zbožným naozaj je. A niekedy je to tak, že práve tie najabsurdnejšie, najmenej duchovné, sväté rozhodnutia v očiach iných… sú v očiach Boha tie najzbožnejšie. Boh hovorí: JA NEPOSUDZUJEM TAK AKO ČLOVEK. TEN SI VŠÍMA ZOVŇAJŠOK, HOSPODIN SI VŠAK VŠÍMA SRDCE.
Po Jissachárovi Lea porodila ďalšieho, šiesteho syna. Zdá sa byť šťastná a spokojná, lebo, citujem, Boh ma obdaril výborným darom. Teraz sa už môj muž znesie so mnou, lebo som mu porodila šesť synov. Meno tohto je ZEBULÓN. V správe o jeho narodení sa naznačujú hneď dva spôsoby odvodenia jeho mena, a to od slovies ctiť a obdariť, udeliť. Ja len rozmýšľam, keď Lea hovorí: znesie sa so mnou, v inom preklade: zostane so mnou, nič pekné to o jej manželstve nehovorí. O jej nádeji áno. Ale o jej manželovi nie.
A ako čerešnička na torte; siedma je dcéra. DÍNA. Jej meno znamená súd, súdená, ale priamo v Biblii nie je vysvetlené, Leina reakcia nie je zaznamenaná. Škoda. Ale čerešnička na torte tú tortu síce nerobí, ale dokonale dopĺňa. Sedem je v Biblii číslo plnosti, a mne sa páči, že siedme Leino dieťa je práve dcéra.
A až po tom začala rodiť Ráchel. Až vtedy keď Leiných detí bolo presne sedem. Číslo plnosti, a to číslo je nielen o deťoch, ale o požehnaní celkovo. Hlavne o tom.

ľudia sú v pohybe. lebo vždy sa niečo deje
Keď má synov, majetok a požehnanie, stráca Jákob iné: podporu svojho svokra. Lábanovým synom sa nepáči silná Jákobova pozícia, alebo inak, príliš veľa kohútov na jednom smetisku. Preto Jákob rozmýšľa o odchode a príbeh, keď sa radí so svojimi dvoma manželkami, sa mi páči. Nie je to dlhé, ale nezvyklé. A nepamätám si, žeby som niekedy niekoho počula to rozoberať. Písala som o tom tu (odsek s názvom poradie priorít). Po odchode od svokra Jákob smeruje k svojmu bratovi, usporiadať rozhádané vzťahy. Kráča znova za hranice pohodlnosti, ide do rizika a jeho vzťah s Bohom je znova plný slov, príbehov a stretnutí. A nakoniec, to je celkom prirodzené. Mnohí sa Boha držíme tým viac, čím viac sa náš život kýve. Lea to sleduje a predpokladám, že mnohému rozumie.
Ale keď sa stretávajú s Ezauom, Jákob sa bojí a z ohľadom na možné riziko zoradí svoj sprievod. Najprv idú slúžky so svojimi deťmi, potom Lea s tými svojimi a až na záver – v najbezpečnejšej vzdialenosti – je Ráchel so synom. Jasný rebríček. Nie, žiaľ, niektoré veci sa nemenia.

divoké rodinné historky
S Leou a s jej príbehom súvisia aj mnohé ďalšie príbehy. jedna celá kapitola je venovaná Díne, Leinej dcére, ale o tom inokedy. Pre Leu to nebolo jednoduché…
Potom prichádza smrť Ráchel pri pôrode Benjamína. Pochovaná v Betleheme a ak sa vám podarí, môžete jej hrob ísť navštíviť. Aj keď to medzi nimi nebolo jednoduché, vždy to bola Leina sestra.
Lev z kmeňa Júdu – jedno z Ježišových pomenovaní
Ďalšia z rodinných historiek hovorí o tom, ako sa Rúben vyspal s otcovou ženou, s Bilhou. Biblia to opisuje slovesom “ležal”, ale nepredstavujte si, že sa spolu pozerali na hviezdy. Hmm, niečo nie je dobré. To, čo Jákob ako otec zanedbal, sa obracia proti nemu. Neviem, akú úlohu v tom mala Lea; aký nedostatok vo výchove môžeme pripísať na jej účet, ale niečo tam asi bude. Reakcia jej manžela? Jákob vie o tom, ale viac sa nedozvieme. Ups.
A potom nastupuje Jozef a tie jeho sny. Potom predanie do otroctva, v ktorom mali prsty hlavne Leini synovia. Toto nevyzerá na harmonickú rodinu a autori telenoviel sa majú čo učiť.
Nemôžem nespomenúť Júda a Támar – nevesta, ku ktorej jej svokor, Lein syn nebol fér, a tak ho ona zviedla, aby získala, čo jej právom patrí. A mimochodom, Biblia ju menuje spravodlivou.
Ale aby som bola spravodlivou aj ja, Júda ukáže odvahu a charakter, keď hovorí s Jozefom v Egypte, jeho preslov ma pozitívne prekvapil.
Mimochodom, je to práve Júda, Lein a Jákobov štvrtý syn, (nie prvorodený! ale až ten štvrtý! ale nie je štvorka pekné číslo?) , ktorý sa dostane do Ježišovho rodokmeňa. Aj keď si myslím, že v tom majú väčšou mierou prsty ženy.

končíme, aby sme mohli pokračovať
Poslednýkrát sa Lea spomína v súvislosti s miestom, kde pochovali jej manžela. Hebron. Nevieme, kedy presne zomrela, ale pravdepodobne pred tým, ako Jákob zostúpil do Egypta.
Nebola milovaná tak, ako jej sestra, teda aspoň manželom nie. Ale jej životu to neubralo ani na význame, ani na dôležitosti. Práve naopak, toto všetko ju formovalo a menilo ju z obyčajnej žienky domácej na ženu, ktorá vidí až za hranice svojho života.
Stále sa pýtate, či vtedy, keď sa Jákob stretol s Ráchel pri studni, či to bola Božia vôľa alebo nie? Stále si myslíte, že Boh má len jeden scenár, desne romantický a neviemčo ešte, a nepočíta s ľudskými chybami? Stále….?! Ale. Prosím vás pekne..
Neviem ako presne znel Boží plán, ako sa menil ani kto sa ho kedy držal a kto nie. Len odhadujem a sledujem. Ale som rada, že LEA v Biblii je a verím tomu, že Boh bol tomu tiež rád. (teda On stále je.) Lebo z Ley, cez Jákoba a Támar, atakďalej atakďalej , sa narodil Niekto, kto nám umožnil, že v hľadaní Boha sa už nemusíme spoliehať výlučne na manžela 😉
Lea, jedna z praprababičiek Ježiša Krista.
No nie je to úžasné?

A mimochodom, ja si myslím, že Lea mala krásne oči.