V ďalšom Jákobovom sne sa nedeje nič veľkolepého, aspoň keď ho porovnáme s tým predchádzajúcim. Žiadni anjeli, žiadne rebríky (alebo ani schody). A predpokladám, že nikto na námety tohto sna nebude maľovať obrazy. Aspoň teda ja som žiaden nenašla, aj keď som sa dosť snažila. Ale nie, nečudujem sa…
Jákobovi sa snívalo o párení zvierat v čase ruje.
Nie, nežartujem.
A hneď za týmto videním sa mu ozve anjel, ktorý prejaví pochopenie pre jeho dusnú rodinnú situáciu a vyzve ho, aby sa vrátil domov. Divné, ja viem. Ale, čo sa týka snov a čo sa týka čohokoľvek v Biblii, veľkoleposť nie je vždy len v prvotnom dojme.

vytrhnutie z kontextu asi nikdy nedá správny zmysel
Vieme, že Jákob žije u svojho svokra Lábana. Má dve jeho dcéry má za manželky, pribúdajú mu deti a darí sa mu. Teraz konkrétne myslím na hospodárske pomery. Jákob sa majetkovo vzmáha. To by síce podľa mňa malo jeho najbližších tešiť (myslím príbuzných jeho manželiek), veď tak to v normálnych rodinách funguje, nie? – ale tam zjavne nie. Veľa ľudí si myslí, že ak niečo povedia niekomu za chrbtom, tak sa to k nemu nijak nedostane. Ale vaše slová, ak by ich ja nikto iný nepočul, ovplyvňujú vaše myslenie, postoj, vaše nazeranie na toho človeka a aj vaše skutky voči nemu; a to čiastkovým spôsobom platí aj pri tých, čo tie vaše slová počúvajú.

Jákob to nepotreboval počuť priamo, aj tak sa to k nemu dostalo. Takéto vzťahy, to je dobrý dôvod, odísť preč. A tých dôvodov je nakoniec viac. Jákoba ťahá tam, odkiaľ kedysi ušiel. Má rodinu, deti a myslím, že by ich rád predstavil svojim rodičom, kým ešte môže. Lábana, svojho svokra už predtým prosil, prepusť ma, chcem sa aj s mojou rodinou vrátiť domov. Lában hovorí, urči si odmenu, lebo viem, že Hospodin ma kvôli tebe požehnáva. Vidím znamenia, ktoré mi to jasne hovoria.

Teraz odbočím od hlavnej témy. Zažili ste niekedy vo svojom živote čas, keď to bola samá bieda, kríza, trápenie… a neviem čo, doplňte si podľa uváženia a skúseností… Zažili ste, že vy ste sa mali zle, ale ľudia, čo vám pomáhali, zrazu mali samé dobré správy? Nie je to náhoda. (nakoniec, náhoda nie je matematicky vyjadriteľná a to je jeden z mnohých dobrých dôvodov, prečo prestať toto slovo používať. neverím v náhody.) Boh týchto ľudí požehnával kvôli vám, aj to je dobré a často dosť pravdepodobné vysvetlenie. Znamená to dve veci: Pán Boh si vás cení, a dáva to najavo aj týmto spôsobom. A druhá vec,  nie, ešte neprišiel čas, požehnať vás … aspoň nie tým spôsobom, ako by ste chceli. Dôvodov môže byť dosť. napríklad to, že sa ešte potrebujete niečo naučiť. Alebo niekto iný. Alebo ešte nie je správny čas. Alebo x iných dôvodov. Ale keď vidíte požehnávanie ľudí pomáhajúcich vám a vy nič – Boh na vás nezabudol. Áno, má to dobre načasované. Áno, vie, čo robí.. Nie, vy si nemusíte robiť starosti.

Späť k Lábanovi. Chce dať Jákobovi odmenu, a on si vyberie. Ale ešte skôr, ako povie, čo chce, ešte raz zopakuje, ako veľmi Boh jeho svokra požehnal – práve kvôli nemu! Čo prosím? Načo to opakuje? Veď Lában predsa hovorí to isté, že? Prečo to Jákob robí? Nie je to môj štýl, ale možno by to niekedy nezaškodilo. Pár vecí pripomínať. Áno, Boh ťa požehnal. Áno, bolo to kvôli mne. (vynechal to, že on to požehnanie nemá kvôli svojim morálnym kvalitám, charakteru a podobne.. ale nevadí. lebo Boh si požehnáva koho chce.to je na Ňom.)
Jákob po tomto monológu povie – chcem všetky tmavé spomedzi oviec a všetky strakaté a škvrnité spomedzi kôz. Lában súhlasí; všetky spomínané dá pásť Jákobovi a všetky biele nechá na starosť svojim synom. A aby nedošlo k miešaniu, je tu trojdňová vzdialenosť oboch stád. A potom urobí Jákob nejaký trik s prútmi, čo položí do napájadiel, keď sa zvieratá pária. Nenašla som zatiaľ žiadne rozumné vysvetlenie, len domienky. A keďže nemám vzdelanie v genetike, neviem sa vyjadriť k postupu. Len viem, že to robil so zámerom, aby mal čo najviac zvierat. Tmavé, strakaté a škvrnité patrí jemu. A fungovalo to.

dvíhame kotvy. tu sú už príliš veľké vlny
Jákobov majetok sa rozširoval, ale Lábanovým synom sa to nepáčilo. To vedomie požehnania, o ktorom hovoril ich otec, oni v hlave nedržia. A ani Lában sa už netvári nadšene. Páči sa m veta A Jákob zbadal na Lábanovej tvári, že už nie je voči nemu taký, ako predtým. Občas stačí vnímať. Nepotrebujete komplikovaný psychologický výcvik; často stačí, keď si zavriete ústa, kým ostatní hovoria. Ak teda viete byť ticho. A potom sa stačí už len dívať. A samozrejme, podľa toho urobiť opatrenia.

Jákob vezme nabok svoje dve manželky, Lábanove dcéry, a hovorí im o všetkom, čo sa deje. O tom, ako ho Boh volá domov, o otcovi a bratoch, aj o dobytku. Vyrozpráva im sen, ktorý s tým súvisí. Videl samce, ako skáču na samice, ktoré sú pruhované, škvrnité a strakaté. A anjel, ktorý sa mu potom prihovorí, to špeciálne zdôrazňuje. V tomto sne nejde o to, aby polovica konzervatívnejších čitateľov Biblie (alebo tí, čo nie sú z dediny) prišla do rozpakov. Nejde tu len o párenie zvierat, aj keď je mi jasné, že toto nie je námet na kreslenie na hodiny náboženstva. Ale ide tu o to, že Boh chce požehnať Jákoba a jeho majetok, chce mu pridať stáda a urobiť ho zámožným mužom! Nakoniec, počet jeho detí rastie, a bude ich všetky treba vychovať. Raz z nich bude celý národ, a to chce poriadnu investíciu. Boh sa chce takto postarať o budúcnosť.
Ráchel a Lea sú v tomto bode múdre ženy; vedia, že ich prvoradá rodina je ich manžel. Nepriateľstvo ich bratov voči Jákobovi vnímajú osobne, veď ide aj o ne a ich deti, ktoré treba zaopatriť; a ich bratia im nemajú chuť dopriať ani to, čo im po poriadku patrí. A nie ešte niečo naviac! Toľko k rodinným vzťahom. Jedna príčina, prečo sa rozhádajú aj najbližší príbuzní, sa opakuje už tisíce rokov.
Takže rodina sa zbalí, Ráchel ukradne domácich bôžikov a všetci odchádzajú, keď je Lában preč. Mohla by som si myslieť, že len nechcú byť sentimentálni a nemajú radi rozlúčky, ale pes je zakopaný úplne inde.

ešte jeden sen. lebo ak Boh nechce, tak sa pokojne nevyspí nikto
Lában príde domov, zistí, že jeho zať aj s dcérami a vnukmi zdymil, a pustí sa ich prenasledovať. Vezme svojich bratov, prenasledujú ich sedem dní, až ich dostihnú. A noc predtým, ako ich budú mať na dosah, sa Lábanovi vo sne prihovorí Boh. Ten Boh, ktorý ho požehnával kvôli jeho zaťovi, ho vo sne upozorní, daj si pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky! Hm. Predstaviac si temperament týchto národov, tomu upozorneniu, tej Božej výstrahe dobre rozumiem. Daj si pozor, daj si pozor, Lában! Opatrne!
A keď Lában dohoní Jákoba a jeho rodinu, dá sa do výčitiek. Čo si to urobil? Oklamal si ma! Nedovolil si sa mi rozlúčiť a všetkých vybozkávať! Neurobil si múdro! – Potom skonštatuje, že má dosť síl im všetkým urobiť zle, ale že to neurobí. Lebo Jákobov Boh ho navštívil v spánku. Kto vie, akým krviprelievaním by sa toto celé skončilo, ak by Boh nezasiahol. Myslím, že je celkom užitočné nad tým rozmýšľať, aj sami kvôli sebe – lebo aj nás určite obišli podobne nebezpečné chvíle, a možno sme si to ani neuvedomili. A nepoďakovali. Kopa ľudí zvykne fňukať, ooch, Bože, prečo si to dopustil? – namiesto toho, aby sa častejšie poďakovali, vďaka Bože, že si na mňa nič zlé nedopustil!
Napriek Božiemu zásahu nešlo všetko úplne hladko, ale za to mohla Ráchel a jej krádež bôžikov (inokedy). Ale Lában ich nenašiel, a Jákob, nevediac o krádeži, dotknutý a urazený, sa znova púšťa do ďalšieho monológu. Zase menuje to všetko, čo u Lábana zažil, ako ťažko si odpracoval jeho dcéry aj svoje stádo, ako fér sa správal a ako mal veľa nie kvôli svokrovi, ale kvôli požehnaniu svojho Boha. Zaujímavá vec je to, ako Jákob spomína Boha. Boh Abraháma a Postrach Izáka. Ten, ktorého sa bál Izák! Hebrejsky to znie Pachad Jicchak – je to meno Boha, ktoré používal Izák. Hovorím si, prečo si práve tu a teraz spomenul Jákob na toto pomenovanie Boha? A prichádza mi na rozum myšlienka, že sa o rešpekte a úcte Jákov predsa len niečo naučil.

Nakoniec sa chlapi pomerili, uzavreli zmluvu medzi sebou a zavolali Boha ako svedka. A ešte sa slávnostne najedli na hŕbe kamenia, čo nazbierali predtým, pomenovali si ju každý po svojom, aby im pripomínala dôležité veci. Lábana napríklad trápi, ako bude Jákob zaobchádzať s jeho dcérami, vlastne to spomína ako celkom prvú vec. A aj ďalšie veci rieši, ale toto ma zvlášť potešilo. Možno má mnoho ľudí svoje predstavy o postavení žien vtedy, a nenapadlo by ich, že toto bude riešiť nejaký otec. Veď dcéry sú vydaté, tak sú už manželov majetok, nie?

Nie. A Lában vie, že on to na diaľku nemôže ovplyvniť, ale volá Boha za svedka. Toho Boha, ktorému Jákob dôveruje, ktorého sa jeho otec Izák bál a s ktrým sa jeho starý otec priatelil. Nech on je svedkom a ak bude niečo zlé, nech sa on sám Lábanových dcér zastane! Krásne. Lában často nepôsobí nejak pozitívne, ale ľudské povahy sa nedajú vidieť len čiernobielo. Lában je príklad. A za túto jeho starosť a volanie Boha ako Zástancu by som mu najradšej zatlieskala. Veľmi hlasno.

sme teraz múdrejší? ja hádam áno…
Tento Jákobov sen nikto nemaľuje, a ak by aj, nikto ho asi nezavesí do kostola. Ale to vôbec nezmenšuje jeho význam. Už viem, že aj podivné sny majú zmysel, svoju logiku. A platí to aj o iných podivných veciach v mojom živote. Len to všetko musím vidieť v kontexte, v správnych súvislostiach. A keď niečomu nerozumiem, hľadať hlbší zmysel môže byť fajn nápad.

Viem aj to, že Bohu záleží aj na tých každodenných veciach. A dáva požehnanie na mieru. Teda to nemusí byť vždy dobytok, lebo sú aj iné formy. Ako sú aj iné životy. On vie a On zariadi. V správnom čase, v správnom množstve. A je dobré, to pripomínať – sebe aj ostatným. To myslím v súvislosti s tými Jákobovými monológmi. Lebo nič z toho, čo máme a budeme mať, nepríde pre náš bezchybný charakter a naleštenú svätožiaru. Ono to príde, lebo Boh je dobrý.
Tiež som zistila, že Boh je schopný robiť úžasné veci, aby sa o mňa postaral! Vie sa ukázať v mojich snoch, ale vie vstúpiť aj do snov iných, aby im povedal, čo potrebuje. On nepozná hranice. A mení veci aj v spánku; teda vtedy, keď je všetko pre nás na chvíľu nemenné a nehybné. Ale nie pre Neho. Žiadne hranice, žiadne pravidlá. Žiadne obmedzenia Jeho pôsobenia. Stará sa, lebo miluje.

Nie som to ja, ktorá sa musí hýbať, aby sa niečo zmenilo.