V mnohých kostoloch – keď vstúpite dnu a pozriete sa na oltár – zbadáte podobné námety. Bude tam samozrejme kríž, tiež výjav z Novej Zmluvy a často aj Posledná večera. Okrem toho sa tam pomerne často objavujú dve sochy, na oltári napravo a naľavo. Sochy Árona a Mojžiša. Jeden je oblečený ako kňaz a ten druhý má zakaždým bradu. Je celkom jasné, prečo tam sú. Cez Mojžiša sme dostali Desatoro; desať Božích prikázaní. A Áron ako prvý z kňazov a ten, po ktorom je pomenované aj jedno pôsobivé požehnanie, tam má tiež svoje miesto. Ale hovoriac o tých dvoch, niekto mi tam chýba. Títo milí chlapci mali sestru, ktorá sa volala Miriam, a raz by som chcela kázať v kostole, kde by bola aj jej socha.
Som trochu naivná, čo? Ale úprimne – navštívili ste už nejaký kostol, kde ste – vynechajúc Máriu, Ježišovu mamu – videli nejakú ženskú sochu? Alebo obraz? Nie na obraze s ostatnými, nie v dave, nie ako tieň alebo ako doplnok. Ale ženu – samu osebe. Nie? No, ani ja si pri najlepšej snahe neviem spomenúť. Ale pri Miriam by sme o tom mohli uvažovať. (nakoniec, s tým, že dvaja jej bratia tam už sú, môžeme povedať, že by to zostalo v rodine)

moje meno je tak trochu tajomstvo
Meno Miriam je hebrejská podoba mena Mária. Takmer všade sa s obľubou uvádza, že význam tohto mena je Bohom milovaná. A nič viac. A ja som zase bola sklamaná. Ono to na prvý pohľad znie pekne, ale poriadne plytko. A ak poznáte Bibliu, čítať takýto výklad mena je ako vrátiť sa k instantnej káve po tom, ako ste dlhé roky pili kvalitné espresso. (akokoľvek, veľa ľudí má rado milšie, ľahšie, nekomplikované, instantné odpovede. ak sa cítite tiež takto, pokojne prestaňte čítať. toto asi nebude blog pre vás.)
Takže k Miriaminmu menu. Jeho ozajstný pôvod nie úplne jasný; predpokladá sa, že to môže mať dočinenia s egyptským slovom milovaná. Len túto informáciu som našla. Žiaden Boh nie je spomenutý, a ak by aj bol (k čomu sa neviem presne jazykovo vyjadriť), zjavne by to bol nejaký lokálny, egyptský.
V hebrejčine sa toto meno odvodzuje z troch prameňov, a aj keď to neznie dostatočne milo a sladko, celkom mi všetky tri dávajú zmysel. Najčastejšie sa odvodzuje od slova rebelská, neposlušná, nepodriadená a používa sa najčastejšie s neposlušnosťou voči Bohu. To už znie dosť inak, čo? A to ešte nie je všetko.
Druhá možnosť je hľadať pôvod mena Miriam vo význame byť trpká, horká. Ak sa vám ani táto možnosť nepáči, mali by ste vedieť, že pre hebrejsky hovoriacich poslucháčov je idea trpkosti spojená rovnako tak so smútkom, ako aj so silou.
Tretí možný význam mena je spojený so slovesom prúdiť, míňať, prejsť okolo (spomenula som si na paschu, v súvislosti s desiatou egyptskou ranou, lebo presne to znamená to slovo – smrť prvorodených prešla okolo, minula Izraelcov. Ale akú to má súvislosť s Miriaminým menom, to sa prosím spýtajte niekoho, kto je v hebrejčine trochu viac doma). A bonus v podobe podstatného mena je súvislosť s myrhou. Áno, je to jeden z darov pre malého Ježiša.
Možno to nie sú tie významy, čo ste čakali, ale ja uprednostňujem pravdu, hoci aj s otáznikmi, a nie vysvetlenia sladké a nudné ako vanilková zmrzlina.

pomáham nádeji stať sa skutočnosťou
Miriam žije v čase, keď jej národ je v zajatí, v Egypte, faraón sa práve začal znepokojovať nad počtom hebrejských detí a robí opatrenia. A mali by sa dotknúť aj Miriaminho práve narodeného brata. Hebrejskí chlapci nemajú čo žiť, predstavujú pre Egypt príliš veľké riziko. Ale Miriamina mama radšej, ako by sa s tým mala zmieriť, riskuje. Vloží svoje dieťa do košíka, potretého asfaltom, a položí do tŕstia na okraji Nílu. Určite ste ten príbeh už počuli. Ale čo nie je až tak viditeľné, je prítomnosť chlapcovej sestričky.

Ona je tá, ktorá nielen sleduje, čo sa s ním stane, ale aj sama vstúpi do deja.
Keď košík s malým chlapcom nájde faraónova dcéra, je to Miriam, čo vstúpi do hry a navrhne jej, že bábätku nájde dojku. A tak sa jej brat, Mojžiš, vracia k mame. Síce len nakrátko, ale už na neho nemôže nikto položiť ruku. Adoptovaný princeznou dostáva budúcnosť, a ešte k tomu aj svoju vlastnú mamu. Nielen Mojžišova mama, ale aj jeho sestra sa vložili do deja, a cez ne obe vzniklo riešenie, ktoré by nikoho predtým asi ani nenapadlo.
Pre zápis musím dodať, že Miriamino meno v tomto texte nie je spomenuté ani raz. Ale kedže o žiadnej inej sestre nevieme, predpokladáme, že to bola ona. Zvedavá, odvážna, akčná. A to sme sa ešte nedostali k tomu, čo z nej vyrastie…

učím spievať a tancovať
Miriamin život sa stal súčasťou veľkého príbehu. Vyvedenie z egyptského otroctva, celý národ v pohybe a Božie zázraky pred očami! A tiež môj obľúbený príbeh, prechod cez Červené more. Už len keď to čítate a predstavujete si – stačí trocha – pred očami sa vám odohráva fascinujúce divadlo! A ako prejav nadšenia, vďaky a úžasu pri tom, čoho boli súčasťou, Mojžiš a celý národ spievajú Bohu pieseň.
Miriam je súčasťou všeobecného nadšenia a opojenia tou chvíľou. Berie do ruky bubienok, možno niečo ako tamburínu a vedie ostatné ženy k tomu, aby urobili to isté. A vyzýva ich, aby spievali. Nepredstavujte si to ako niečo, čo poznáte z kostolov. Žiadne tradičné vystúpenia spevokolu, kde všetci stoja na jednom mieste, pozerajú striedavo na dirigenta a do papierov, a snažia sa nestratiť v poltónoch. Ani náhodou! Skôr si predstavte spev a tanec, rytmický zvuk a pohyb tiel.

Áno, tanec. Tanec! V súvislosti so zbožnosťou skôr očakávame telá, ktoré sa hýbu v presne vymedzených pravidlách; vstávať, sadať, kľakať, skláňať hlavu. Ak neveríte, skúste si najbližšie v kostole len kývať nohou do rytmu! (ak teda nenavštevujete kostol s tempom spievania tak pomalým, že vám už význam slova rytmus úplne unikol…) Myslím, že keď si tou nohou budete kývať, určite sa nájde aspoň jeden človek, ktorému to bude pripadať nevhodné. A ešte tanec? Pre mnohých kresťanov je to rovnako šokujúca predstava, ako keby niekto prišiel do kostola v plavkách. Tanec ako oslava Boha? Ani náhodou! No way! Mé genoito!

V kresťanských kruhoch sa skôr stretnete s tým, že tanec odmietajú; a ak už – tak s partnermi. Myslím muž so ženou, lebo kde prosím pekne tancujú len samé ženy? Možno tak folkloristky karičku, a to by bolo prosím pekne všetko. Kde inde sa objavujú tancujúce ženy? Najčastejšie ako čarodejnice v lesoch, alebo prinajlepšom víly, ale aj tie mali podľa povestí schopnosť očarovať chlapov a utancovať ich k smrti… Teda asi chápete, ako je predstava Miriaminho tanca pre mnohých nezlučiteľná s vierou. Ale ja dnes nebudem vysvetľovať, ja len provokujem. Uvažujte… Majte otázky! Ja sľubujem, že tancu v Biblii sa ešte určite budem venovať!

…podľa toho, ako si Boh predstavuje
A na záver to ešte zaklincujem. Miriam je v tomto texte označená ako prorokyňa, čo v gréckom význame slova znamená Božia hovorkyňa. Vystupuje a koná v mene Toho Najvyššieho! Teda keď spievala, tie slová piesne boli v Božom mene. A to isté si dovolím povedať aj o jej bubienkoch aj o jej tanci. Áno, verím tomu, že aj toto je Božia predstava. No a to, že je tu žena označená ako prorokyňa – to je čistá radosť. Teda asi nie pre mužov, ktorí si myslia, že niektoré duchovné dary ženám nepatria; ale je to radosť čítať pre mňa. Veď viete. Ako píše apoštol Pavel, Duch si veje, ako chce. A s ľahkosťou ignoruje všetkých, ktorí si myslia, že sú tí múdri a ukazujú Mu smer.

a áno, s Miriam som ešte neskončila… pre dnešok, spred toho, ako bolo prejdené Červené more, ešte TOTO .