Budem radšej sama sebou, pretože predstieranie chce veľa námahy

Na túto tému som počula hovoriť mnohých ľudí. Mali veľa nápadov, celé evanjelizačné stratégie a postupy. Nakoniec, práve toto je najhlbšia túžba sŕdc mnohých nás. Existuje veľa dobrej literatúry, múdrych nápadov na túto tému, a ja sa určite nechcem opakovať. Namiesto toho napíšem o tom, čo mi tam vždy chýbalo.
Ako som si všimla, jedna vec bola takmer vždy vynechaná. A to boli konkrétne tí ľudia, ktorí tam sedeli, ich duchovný život, ich potreby, otázky… Takmer nikto nehovorí ani nepíše o tom, aké dôležité je, venovať sa sami sebe. Zvlášť vtedy, keď chcete priniesť evanjelium niekomu inému.
Preto ja pripomínam Ježišovo prikázanie:
MILOVAŤ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO.
A začnem od konca. Alebo od základu.

Venovať sa svojej viere, svojim potrebám, svojim otázkam a svojmu vlastnému hľadaniu je tá najzákladnejšia vec, na ktorú treba myslieť, ak chcete, aby cez vás viera pôsobila ďalej. Nie, nie je to ani zďaleka bežnou praxou… Lebo to ako keby podľa mnohých k službe iným nepatrilo. Stačí si všimnúť, ako ľudia pristupujú k farárom – často od nich čakajú, že budú pracovať do roztrhanie tela a duše a hovoria, veď to je predsa služba, svätá povinnosť. A potom, s takýmto myslením, prídu na nejaký evanjelizačný seminár, kde počúvajú/čítajú, ako priniesť evanjelium do rodín. A potom si myslia, že rovnaké roztrhanie tela a duše sa čaká od nich.

Základná chyba!
Na to, aby ste niečo postavili, vytiahli do výšky, potrebujete mať pevné základy. Ak sme my už spasení, potom sme tu len na to, aby sme slúžili iným – inak by nás Pán Boh predsa už mohol vziať do neba, že? Základná chyba.
Boh nás nemiluje preto, že v nás vidí potenciál. Že vidí naše možnosti a to, čo môžeme urobiť pre svet. Boh nás nemiluje preto, že nás túži použiť. Boh nás miluje a bodka. Nič viac. V Jeho láske nie sú podmienky, očakávania, úlohy. To je láska bez všetkého, práve preto nakoniec je to láska. Všetko ostatné, hoci často veľmi podobné, sa k láske len približuje. A ak nás Jeho láska mení tak, že budeme užitoční aj iným, že pre svet niečo robiť budeme, to je dôsledok. Ak chcete ovocie, najprv zasadíte strom. A postaráte sa, aby mal korene pevne, hlboko v zemi.

Ty sám si DOSŤ. Nepotrebuješ nikomu nič dokazovať.

Ty sám si DOSŤ. Nepotrebuješ nikomu nič dokazovať.

To, na čom Bohu záleží, sme v prvom rade my. Ja sám. Aj keď som veriaca, aj keď poznám Boha a viem, že v prípade, ak by môj život skončil, prídem k Nemu, On vie, že to aj tak nie je jednoduché. Udržať si živú vieru v tomto svete, byť napojená na Neho, mať s Ním vzťah . Preto je pripravený na naše otázky, na naše pochybnosti, a dokonca aj na naše pády. Nečaká od nás plnenie úloh; čaká, že budeme chcieť byť s Ním.
Tak veľmi, tak neskutočne Boh miloval tento svet, že bol ochotný vzdať sa aj svojho Syna, v náš prospech, pre našu nádej, aby nás znova získal pre seba.
Boh nehľadá zamestnancov, ale priateľov. Veľmi odvážne tvrdenie! A dovolím si ho odvážne opakovať, lebo to nie je moja myšlienka, ale Ježišova. Príklad Márie a Marty je myslím dosť známy. Jedna sa zdržiava hlavne v kuchyni, lieta okolo hostí, varí, chystá, núka a obsluhuje. Druhá zabudnúc na celú prácu sedí Ježišovi pri nohách. A práve tú Ježiš chváli! Stále pre mnohých nepochopiteľný text. Zvlášť pre ženy, ktoré pri všetkých návštevách miznú od hostí, lebo niečo chystajú, poriadne sa s nikým neporozprávajú, a najšťastnejšie sú vtedy, keď niekto pochváli ich prácu. Nie, celé zle. Sedieť s ľuďmi, počúvať ich, pýtať sa a rozprávať je viac. Srdcia sú podstatnejšie ako žalúdky a vzťahy sú dôležitejšie ako úlohy.
Preto, keď hovoríme o tom, ako priniesť evanjelium do rodín, potrebujeme sa najprv pýtať, ako prinášať, dennodenne, evanjelium sami sebe.

Mám aj iný príklad. Keď sa záchranári na mori učia, ako s niekým – možno zraneným alebo v bezvedomí – prísť bezpečne na breh, hovoria im – ak hrozí, že vás vlny udrú napríklad o mólo alebo o inú prekážku, čo urobíte? Dovolíte, aby ste to boli vy, koho tá prekážka udrie? Nie. Nastavte telo toho, koho zachraňujete. – Kruté? Nie. Lebo ak by od nárazu omdlel alebo sa zranil záchranca, utopia sa obaja. Tak dôležité je dbať najprv na seba, aby ste boli schopní zachrániť toho druhého!
A ešte jeden príklad, pre mamičky, ktoré potreby dieťaťa kladú vždy pred svoje vlastné. Keď letíte lietadlom, v bezpečnostnom videu vás upozorňujú, čo máte robiť, ak by pre nejakú príčinu poklesol tlak v kabíne. Zhora sa pred vás aicky spustia kyslíkové masky a ak máte malé dieťa, najprv masku nasadzujete sebe, a až potom dieťaťu. Myslím, že na to upozorňujú vyslovene preto, lebo aický reflex matky je uprednostniť dieťa. Ale sú situácie, keď to nie je múdre ani bezpečné. Pre dobro svojho dieťaťa potrebujete uprednostniť seba.
A to nehovorím o všetkých tých horských záchranároch, zdravotníkoch a hasičoch a ostatných povolaniach, pre ktorých je nevyhnutný osobný tréning. Nikdy si nemôžu myslieť, že sú dosť fit, dosť pripravení, že už všetko zvládajú a že ich nič nemôže prekvapiť. Musia trénovať, upevňovať a obnovovať to, čo vedia, potrebujú sa zdokonaľovať. Jednoducho povedané, venovanie sa sebe je dôležitá súčasť ich povolania.

Ponáhľať sa v zlepšovaní samého seba len spomaľuje proces.

A preto, pre dobro iných a hlavne pre dobro vlastné, venujte sa svojej viere. Vráťte sa k základom a zopakujte si to, o čom si myslíte, že ste to už dávno vedeli. Skúmajte, ako to vyzerá s vašim čítaním Biblie a s vaším modlitebným životom. Čo návštevy Služieb Božích a čo iné spoločenstvá? A tiež skúmajte svoju motiváciu. Nerobte to len preto, že sa to od vás čaká, že je to nutné a potrebné, a ani preto, že vám to niekto iný poradil. Za všetkým, čo robíte, hľadajte milujúceho Boha. Jeho srdce.. tlčie láskou… hľadá vás… nie vaše splnené misie.. ale vás samotných. So všetkým dobrým aj zlým, v kompletnom balení. Slovami proroka, hľadajte Boha a On sa vám dá nájsť.
Ak chcete priniesť evanjelium k vašim blízkym, ak je to túžba vášho srdca, ak to beriete ako vašu najdôležitejšiu úlohu na tomto svete, prosím, veľmi vážne sa venujte v prvom rade vášmu duchovnému životu!
Ak chcete, aby dobrá správa zmenila životy ľudí, a zvlášť to platí pri tých najbližších, potrebujete si byť istí v tom, čo evanjelium znamená pre vás. Ak chcete, aby vaši milovaní zažili Božiu lásku, musí byť jasné, čo Jeho láska urobila s vašim životom a ako veľa znamená pre vás.

Ak chcete iných zapáliť, musíte horieť najprv vy sami.