Dnes to konečne príde! Jozefov život sa zásadne zmení! Z pohľadu cez väzenské okienko sa nedá dosť dobre opísať, čo všetko je pred ním. Konečne, vydýchli sme si; vďaka Bohu za to, že sa s ním deje už niečo dobré!

Ale… možno sa tiež prichytíte, že vám začne byť smutno za starými časmi. Za chvíľami, keď bol Jozef odkázaný len sám na seba, a na nič sa nehral. Za tým, ako myslel a čo robil, sme videli len a len jeho Boha. Úprimný, pokorný, čistý Jozef. Naviazaný na svojho najlepšieho Priateľa tak veľmi, až mu závidíme.

dúfať v ľudí nie je to isté, čo dúfať v Boha
Naposledy Jozef vo väzení vykladá sny dvom spoluväzňom. A čašníkovi, ktorému prorokuje prežitie a návrat do dobrého, vraví, keď budeš znova na svojom mieste, keď sa budeš mať dobre – preukáž mi milosť. Nedožaduje sa odmeny za správny výklad, nevyžaduje, ale prosí. Predpokladám, že keď je človek dlho vo väzení, spadnú z neho všetky masky a nánosy zvykov – a je už len sám sebou v tej najúprimnejšej podobe. (už možno vie, že aj keď z jeho pohľadu by si niečo dobre zaslúžil, aj tak mu to nikto nemusí dať.) A z tohoto pohľadu je jeho postoj obdivuhodný. Doslova. Lebo Jozef nepomáha, aby za to niečo mal. (verím tomu, že tie sny nevykladal s tým, že čakal odmenu, vykladal ich preto, lebo im rozumel a už nebol jeden z tých, ktorí vedia, a aj tak majú zavreté ústa.)
Nakoniec, a to by si podľa mňa viac ľudí malo konečne zapamätať – ak robíte dobré skutky kvôli niečomu inému ako len kvôli dobrým skutkom samotným, už to nie sú dobré skutky.
Na Jozefa si čašník spomenie až po dvoch rokoch, a vďačnosť nebude dôvodom. Čašník znova sleduje len svoje vlastné ciele, ale nič si z toho nerobte, nakoniec je tu aj Boh, ktorý tiež sleduje svoje vlastné ciele. Dôvodom toho, prečo prišiel Jozef čašníkovi na rozum, je ďalší záhadný sen. To sa pre zmenu sníva niečo faraónovi, hlave Egypta, celá ríša je v pozore a jeho sny mu chcú všetci vyložiť. Ale nedarí sa. Rovnako efektná by bola pre nich snaha čítať niečo z prázdnej stránky.

Sen, ktorý sa prisnil niekomu tak vysoko postavenému, mal na Blízkom východe veľký význam. Čím vyššie, a čím výnimočnejšie postavenie máte, tým viac k vám hovorí Boh, lebo práve vy môžete veľa ovplyvniť. (má to logiku, že? nechcete sa práve v tej chvíli začať modliť za to, aby sa aj našim predstaviteľom snívali správne sny…?) O to vážnejšie je riziko, že ten sen niekto zle vyloží. To neboli chyby, ktoré sa odpúšťali ľahko.

keď ma nepočúvaš v bdelom stave, navštívim ťa v spánku
Faraón si svoje sny pamätá veľmi jasne. Z Níla vystúpilo sedem dobre vykŕmených kráv a začali sa pásť neďaleko. Krátko po nich sa rovnakým spôsobom zjavilo sedem ďalších; ale tieto kravy boli vychudnuté a na pohľad nezdravé. Postavili sa vedľa prvej sedmičky a zožrali ich.
Druhý sen mal iný motív, ale rovnakú myšlienku. Sedem plných klasov, čo vyrástlo, bolo pohltených siedmymi prázdnymi. Na prvý pohľad, nič zložité, ale pripomínam, že vtedy nepoznali Freuda ani Junga 🙂
Aby bolo jasné, Níl nie je len taká nejaká rieka. V Egypte, obkolesenom púšťami, prináša život. Pravidelné záplavy sa využívajú na polievanie, bez ktorého by boli polia suché a v krajine hlad. Žiaden iný, tak bohatý zdroj vody tam nemali. A ak sa vo faraónovom sne objaví Níl, je dôvod na zvýšenú pozornosť. A čo ešte kravy! Úrodnú zem, zavlažovanú práve Nílom, symbolizovala bohyňa Hathor. Zvyčajne zobrazovaná s kravskou hlavou. A čo ešte klasy! Myslím, že priamejšie a polopatistickejšie sa táto výstraha ani povedať nedala. podľa všetkého faraónovi mudrci vykladali tieto dva sny ako samostatné posolstvá, o chvíľu príde niekto, kto oba sny pochopí ako jednu správu.
Čašník si spomenie na Jozefa a vidí dobrú príležitosť zapôsobiť. (aj na vás si ľudia spomenú, len keď neičo potrebujú? no a? pozrite sa, kam to dostane Jozefa!) Toho hebrejského chlapíka z väzenie spomenie svojmu bossovi (myslím faraóna) a on sa toho chytí. Jozef nebol jediný predstaviteľ svojho národa, o ktorom vtedy v Egypte niečo vedeli, a z toho, ako k nemu v takej záležitosti pristupovali, možno môžeme vidieť aj iné veci. Napríklad to, že hebrejský Boh bol nejak výnimočný (veď to je aj teraz..) a zvládal to, na čom si iní bohovia vylámali zuby.

niektoré veci nemajú čo ohurovať
Teda Jozefa ostrihajú, umyjú, slušne oblečú a privedú pred faraóna. Netriasli sa mu kolená? Predsa len, faraón bol najmocnejší muž vtedajšieho sveta a my si nevieme dostatočne predstaviť ten rešpekt a úctu, ktorá ho obklopovala. Mal v rukách nesmiernu moc a sklamať ho bolo veľmi veľkým rizikom. Mnohí ľudia strácajú reč pri stretnutí s niekým vplyvným, mocným, slávnym. Možno chcú zapôsobiť, využiť možnosť niečo získať, zostať v pamäti. A sú aj iní ľudia, čo sa pri stretnutí so slávou a mocou správajú arogantne.
Ani jedným, ani druhým úplne nerozumiem, ale dovolím si jednu radu; pre obe skupiny. Keď každý deň hovoríte s Bohom, keď sa v Biblii zaoberáte Jeho mocou, vplyvom a slávou, Jeho schopnosťou robiť zázraky a hovoríte s Ním priamo, tykáte Mu a dokonca Ho oslovujete ako Otca – toto je najlepšia príprava na stretávanie sa s ľuďmi, čo sú v očiach tohto sveta poriadne vysoko. Nakoniec, v porovnaní s Bohom sú stále len a len ľudia…
Jozef to vedel. Neučil sa to jednoducho, a neučil sa to ani dobrovoľne. Ale ak si trúfate, skúste to tiež. Žiadosť o Božiu vôľu do vášho života vám môže priniesť nečakané skúsenosti.
Faraón vraví, počul som, že ti stačí rozpovedať sen, a ty ho vyložíš. A Jozef ho opravuje – áno, opravuje faraóna! – nie ja, len Boh ti môže dať uspokojivú odpoveď.
Výklad sna je jednuduchý: po siedmych rokoch hojnosti pre Egypt príde sedem rokov hladu, ktorý zničí celú krajinu. Opakovanie sna je potvrdenie, že Boh je pevne rozhodnutý. Na tom, čo sa stane, sa nič nedá zmeniť, dá sa však na to pripraviť. Toto a toto treba urobiť…
Faraón počúva, a vidí pred sebou muža, ktorý ak má pravdu, práve zachránil celú jeho krajinu od hladomoru. V kom inom je takto prítomý Boží duch? Z koho iného by bol lepší správca? A tak Jozef stúpa. Z väzenia sa počas jedného dňa stane druhým najmocnejším mužom prvej najmocnejšej krajiny vtedajšieho sveta. Prsteň ako symbol moci, nové šaty a zlatá reťaz. Z otroka a z väzňa je niekto, koho vozia po celej krajine a ľudia sa pred ním na pokyn klaňajú. K tomu všetkému pribudla manželka a počas úrodných rokov aj dvaja synovia.

na lezenie do výšok potrebujete predprípravu
Mám otázku. Prečo bol Jozef povolaný k faraónovi? Len preto, že vedel vykladať sny? Nie. Som si istá, že nie. Biblia hovorí, že Boh nám nedáva do života veci, ktoré nevieme zvládnuť. Ale môže nám ujsť, že to nezvládnuteľné sa netýka len zlých, ale aj dobrých vecí. Napríklad titul jednej knihy hovorí sám za seba – Ladislav Mňačko, Ako chutí moc. Moc sa dá veľmi jednoducho zneužiť. Alebo peniaze. Sťažujeme sa, že ich máme málo, ale ak by sme ich mali veľa, ako by nás to zmenilo? Len k dobrému? A čo vzťahy okolo nás? Boli by ste si istí, že sa ľudia s vami chcú priateliť kvôli vám, alebo kvôli vašim peniazom? Vplyvu? Čomukoľvek inému? Jasné, asi by to nebolo možné úplne oddeliť, ale ak by sa potom vaša situácia zmenila, koľko priateľov by vám zostalo…?
Jozef vedel vykladať sny, to je jasné. To už dokázal, keď vyložil tie vlastné. Ale počas tej cesty z rozmaznávaného syna až po druhého muža Egypta sa naučil aj mnoho iného. Vedel, že Niekto je s ním, nech sa deje čo sa deje. Nestratil Boha a tým pádom nestratil ani sám seba. Tieto dve veci boli u neho previazané. Myslím, že dospel, zmúdrel, a jeho viera zapustila hlboké korene. Ale stále to bol on, stále rástol do podoby, na ktorú ho stvoril Boh, do obrazu, čo bol do neho vložený. Neprispôsobil sa ľuďom, nezmenilo ho prostredie. Keď sa rastlinka ťahá zo zeme, obíde prekážku a navráti sa do správneho smeru – zvislo, aby bola nad zemou čo najskôr. Ťahá ju slnko a Jozefa tak ťahal Boh.

pozitívny vedľajší efekt
A aby som nezabudla, cez to všetko Boh zaujímavo vyriešil aj to, čo sa udialo v Jozefovej rodine. A práve Jozef, predtým ten najrozmaznávanejší (ten, čo s prehľadom vyhral titul „Jákobov syn čo mi najviac lezie na nervy“), dostal na plecia najväčšiu zodpovednosť. Vďaka jeho vplyvu (a všetkému tomu, čo bolo predtým), ochránil všetkých svojich súrodencov pred hladomorom a na mnohé generácie im zaistil pokojnú budúcnosť. Cez Jozefov získaný vplyv sa mohla jeho rodina rozrásť na samostatný národ.

Už som písala, že pre pár vecí ma tento Jozef niekedy dosť iritoval. Ale hovorím si, chlapec nemôže za to, aké hlúposti o ňom kto kedy napísal. A na koniec priznávam, je oveľa viac vecí, pre ktoré teraz má môj úprimný rešpekt.