Práve som si uvedomila, ako sa dá rozprávať o snoch a prechádzať biblickými dejinami. Začínala som s Jákobom, v čase, keď zasľúbená krajina bolo ešte niečo nové; sľub, čo sa práve uskutočňoval. Jozef, jeho syn, tam už vyrastal a odtiaľ odišiel do Egypta. P0 návrate z egyptského otroctva boli na čele krajiny sudcovia. Jeden z nich, Gideon, si vypočul sen nepriateľského vojaka. Potom prišlo obdobie kráľovstva a Šalamún. Jeho sen, prosba o múdrosť, a asi najlepšie časy Izraelského kráľovstva. Po jeho smrti však prišlo delenie na Severné a Južné kráľovstvo. Severné kráľovstvo však dostala na kolená Asýrska ríša a väčšina jeho obyvateľov skončila v zajatí.
Keď moc Asýrie slabla, južná časť si na tú severnú začala robiť zálusk; chceli znova kráľovstvo v pôvodnej veľkosti a pôvodnej sile. Ale tieto plány boli zastavené skôr, ako sa do nich vôbec pustili. V tom čase začala rásť moc Egypta a Babylónie – a teraz to všetko preskočím a poviem až záver. Južné kráľovstvo (Judsko) bolo takisto porazené. Nebukadnesar II., kráľ Babylonu, v roku 587 pred naším letopočtom Júdsko vyplienil, dobyl Jeruzalem, zničil chrám a väčšinu obyvateľov odvliekol do zajatia.
A to som sa už dostala do doby, o ktorej chcem hovoriť.

tam, kde sme a nie sme doma
Judskí zajatci sa v zajatí nemali až tak zle, ako by ste to možno čakali. Nepredstavujte si otrokov bez akejkoľvek samostatnosti! Do zajatia sa dostali hlavne vyššie, vzdelanejšie vrstvy obyvateľov a postupom času sa stávali súčasťou národa, v ktorom žili. Mali sa dobre, a aj to spôsobilo, že niektorí ochladli vo viere a prispôsobili sa. Iní sa v cudzom prostredí držali Boha o to horlivejšie. Ale aj náboženský život sa zmenil. Už nebol žiaden chrám; všetko podstatné sa odohrávalo doma a neskôr v synagógach. Namiesto obetí je tu modlitba a čítanie svätých spisov. A tiež – a toto bude dôležité!! – posilnila sa viera v Mesiáša. Ľudia dúfali, že toho utrpenia už bolo dosť; že sa nad nimi Pán Boh zmiluje a pošle im Záchrancu, ktorého im už tak dlho sľubuje.

niekedy sa neoplatí pýtať na meno 
Chcem predstaviť aj toho, ktorý to všetko spôsobil (samozrejme, s Božím dovolením, ako inak). V Biblii sa jeho meno objavuje vo viacerých verziách: N´bukadnesar pod vplyvom aramejčiny alebo ako N´buchadnesar. V Septuaginte (grécky preklad Starej Zmluvy) to znie ako Nabuchodonosor, kým grécky píšuci Babylončania to majú ako Nabokodrossoros. V akkádštine to je Nabú-kudurri-ussur a sumerská verzia jeho mena znie na.nig.du.uri alebo aj na.nig.du.šeš. (ak ste všetky tie mená naozaj prečítali, srdečne vám k tomu gratulujem! ). Význam mena je, ó, Nábu, ochraňuj moje potomstvo. (jasné, že deväťdesiatim deviatim percentám z vás to je úplne nanič, ale aj tak som tomu nemohla odolať. áno, toto je podľa mňa dosť slušná zábava… a minimálne viem, že tvorcovia Matrixu čítali Starú Zmluvu v gréckom preklade – podľa tohoto kráľa sa totiž volala tá rozhojdaná rachotina, na ktorej lietali).
Čím viac možností na čítanie mena pri niekom objavíte, tým viac to môže ukazovať jeho dosah a vplyv – ak celý život od malička až po cestu na cintorín prežijete v rovnakej dedine, je pravdepodobné, že vaše meno budú vždy všetci vyslovovať rovnako. Ale ak začnete cestovať (písať, byť spomínaný v médiách, ak začnete byť známi aj za dedinským plotom) – to len budete prekvapení, ako všemožne a kreatívne sa vaše meno dá skomoliť! A to sme ešte len v našej dobe. Meno toho kráľa vyslovovali mnohí ľudia naprieč dobami, a jeho súčasníci ho obdivovali tak veľmi, že zabúdali, že nie je boh. Ale Boh na to nezabudol. Preto mu poslal sen – dôležitý, podstatný, veľmi intenzívy sen. Intenzívny až tak veľmi, že sa nedal zapamätať.

poznanie, ktorému nie vždy rozumieť
Sny mali pre ľudí tej doby veľký význam, zvlášť výnimočné neobvyklé sny… ak si myslíte, ako super – ak by sa aj mne niečo také výnimočné, prorocké občas prisnilo, trochu spomaľte. Lebo ak by ste tomu snu porozumeli (ak by ste si to teda mysleli), dalo by vám to istotu, spokojnosť, možno nové múdre životné smerovanie (ale bolo by to naozaj?). Ale ak nie, nastúpil by nepokoj, neistota, strach. Božstvo mi niečo hovorí, a ja nerozumiem!! Čo budem robiť so svojím životom?

Vravím si, ku mne môj Boh hovorí hlavne cez Bibliu, celkom zreteľne a jasne. Ako dobre! A ja dni netrávim otázkami, čo tým asi myslel. Lebo to hlavné je povedané na rovinu. Samozrejme, že mám otázky, neistotu, ale nie v základných veciach. Mne je určite lepšie.

A áno, aj nám môže Boh hovoriť cez sny, niežeby nemal iné spôsoby, ale niekedy mám pocit, že to urobí preto, aby sme sa namiesto pochybností na druhej strane necítili príliš sebaisto a premúdrelo.
A čo sa týka ľudí tej doby a ich snov, ak ste boli niekto, kto ovplyvňuje životy iných, kto je v nejakej vyššej pozícii a má na pleciach viac rozhodovania, vaše sny mali aj väčší význam. Takže ak sa niečo sníva kráľovi, všetci sú v pozore. Spomínate si? Niečo podobné bolo aj pri Jozefovi. Pri Nebukadnesarovi je teda povolaná do riešenia hádanky jeho elita: veštci, zaklínači, čarodejníci a Chaldejci. Zdá sa, že títo chlapci boli v istom smere naozaj múdri – boli astronómovia, poznali napríklad aj anatómiu. Ale odborné poznanie miešali s niečím, čo môžete nazvať všeliako. Poverčivosť, pohanstvo, nelogické hlúposti.. alebo hľadanie niečoho vyššieho. Boha, aby som bola presnejšia.

zázraky do troch dní, nemožné na počkanie?
Kráľ je vtipný chlapík. Má sen, ale chce ho vyložiť bez toho, aby jeho obsah veštcom porozprával. Pripomenulo mi to jeden vtip. V inzeráte sa píše: Hľadáme telepatov, ozvite sa. Značka: Viete kam. Aj keď, byť na mieste nejakého z tých veštcov, asi by som sa až tak nesmiala.
Kráľ to ale nerobí pre zábavu. Skôr ide o to, že ten sen je tak silný, až ho to mätie. Veštci naliehajú, aby im povedal obsah, ale on ich upodozrieva z úskoku. Hovorí im, len chcete získať čas, aby ste ma mohli oklamať. Povedzte mi ten sen a ja spoznám, že ste schopní mať aj výklad, hovorí. Veď ak má niekto božské poznanie, ktoré umožňuje výklad, obsah sna by mal byť hračka, že? Alebo…?
Ak to vedieť nebudú, ich špeciálna múdrosť je blaf. Kráľa ženie strach, lebo nejde len o neho, ale aj o zodpovednosť za silnú krajinu, čo nesie. A jeho elita mu vraví, milý kráľ, toto nezvládne nikto. Nikto okrem bohov.

Nebukadnesar sa naštve a prikáže všetkých zlikvidovať. Je tento trest príliš vysoký? Za nepočúvnutie kráľovského príkazu boli bežné tresty smrti (toľko k demokracii a papuľovaniu v priamom prenose). Veštci toho vedia veľa, rozumejú znameniam, prepočítavajú pozície hviezd, ale ako môžete dať výsledok matematickej rovnice, keď vám tú rovnicu nikto neukázal? Ak sa na to pozriete z iného pohľadu, oni jednoducho zlyhať museli. V kráľovi videli boha – nechápali, že aj on je človek určovaný svojou pozíciou a poslaním. Hmm, mám pocit, že kráľ si to v tej chvíli, vo svojom strachu, uvedomoval celkom dobre. A tiež rozmýšľam o tom, ako aj my sami do niektorých ľudí premietame predstavy, ktoré vysoko prekračujú realitu, a pestujeme úctu a obdiv, ktorý by mal patriť jedine Bohu… čo sa stane, ak to Niekoho Tam Hore už prestane baviť?
Späť k snom. Ako hovorí jeden komentár, Písmo podáva svedectvo, že Boh nie raz používa záľubu pohanov v snoch, aby k nim takýmto spôsobom hovoril. Abímelek, Lában, faraónovi dvorania, faraón sám, midjánsky bojovník. Celkom dosť, že? V porovnaní so svätými mužmi, ktorých sny Biblia spomína, Jákob dvakrát, Jozef a Šalamún, pohania vedú a stav po započítaní dnešného sna je 6:4. Hej, aj ja som postrehla, že my sa radšej zaoberáme tou druhou skupinou. pohodlnejšie? Alebo si myslíme, že tí ľudia, ku ktorým Boh hovoril cez sny, boli niečo viac?

hádaj, kto je za dverami
Tu vstupuje do príbehu muž, podľa ktorého sa volá aj celá prorocká kniha – Daniel. Nie dobrovoľne, lebo príležitoť príde k nemu, doslova mu zaklope na dvere. Daniel a jeho priatelia neboli pozvaní na poradu, ale trest sa týka aj ich.. Nie je to milé klopanie, čo počujú, ale príležitosti prichádzajú v rôznych podobách a niekedy môžu mať podobu ohrozenia života. Áno, chcem povedať, že práve keď sa Daniela chystajú zabiť, práve vtedy sa začína niečo výnimočné. Práve vtedy. Strety a prepojenia neba so zemou môžu byť trocha prudkejšie, ako by sme čakali.

Totiž, aby bolo jasné, Daniel a jeho priatelia žili ako mnohí iní ich krajania v Babylone. Oni konkrétne žili na kráľovskom dvore a tri roky predtým ich vychovávali ako ostatných mudrcov. Vyučovali ich chaldejskému písmu a reči, čo teda nebolo spoznávanie inej kultúry. Tu sa Chaldejci nespomínajú ako národ, ale v priebehu dejín sa toto označenie národnosti zmenilo na označenie ľudí disponujúcich špeciálnymi schopnosťami. Áno, rada by som napísala ďalšie tri odstavce o nich, ale zabrzdila som sa… ak chcete niečo vedieť (hádam aj niekto taký bude), hľadajte. Hľadajte a nájdete. Takže nie iná kultúra, ale náboženská prevýchova bolo to, čo Daniel a jeho priatelia absolvovali. Mali sa z nich stať kňazi, ale to nebola viera, v akú verili doteraz. Dali by ste sa prevychovať vy? Prispôsobili by ste sa? Ak by to urobili títo, už by im nemal kto pomôcť. Ak by opustili svojho Boha, teraz by boli v peknej kaši! Ak by… alebo už v tej kaši sú? To momentálne závisí na ich viere.
Takže príležitosť klope na dvere a tá príležitosť vyzerá ako kráľov zmocnenec Arjóch, ktorý sa Daniela a jeho priateľov chystá popraviť. Keď všetci, tak všetci, nie? Daniel zachováva kľud, žiadne emocionálne scény, žiadne dramatizácie v priamom prenose, žiadna sebaľútosť – och, aké milé od neho! Namiesto toho sa pýta, čo sa deje, vyžiada si čas na premyslenie a ide k svojim priateľom, aby sa spolu modlili.

hlavou proti múru
Modlí sa Daniel a modlia sa aj jeho priatelia. Viete ako sa povie, taak, už sa len modliť, s takým tónom v hlase, ktorý hovorí, že už nič nefunguje, vzdajte sa, kašlite na to, alebo si verte v nejaké hlúpe zázraky. Ale pozor! Modlitba nie je ničnerobenie. Je to poriadne akčná záležitosť! A zvlášť v takýchto prípadoch. To je ako pri adrenalínových športoch… jasne, že dúfate, veríte, že to skončí dobre (myslím dobre na Božiu slávu), ale strach máte tak či tak a hladina adrenalínu v krvi vám vyskakuje, hmm, až k nebesiam.
Boh sa Danielovi zjaví v nočnom videní a hneď na to prichádza jeho ďakovná modlitba. A až potom idú za kráľom. Milé, že? Daniel je vo svojich reakciách celkom pôsobivý. A ešte niečo k nemu. Daniel sa snaží zachrániť nielen seba a svojich priateľov, ale aj ostatných učencov. Charakterné a možno aj nečakané, lebo mnohí ľudia by toto nemali v povahe. Asi by sa dali viac viesť pudom sebazáchovy, ktorý hovorí, čím menej ľudí v tom, tým pravdepodobnejšie je, že ten plán prejde. Je to ako so záchrannými člnmi – ak je tam nadváha, skôr či neskôr sa dostanete jedine tak pod hladinu.

Ale Daniel rozmýšľa inak. Takéto reakcie vychádzajú z hĺbky našich osobností – keď máme zareagovať rýchlo, ked nemáme čas na zbytočné premýšľanie, vtedy sa zvyčajne najrýchlejšie ukáže, akí v skutočnosti sme. Verte mi. Funguje to lepšie a pravdivejšie, ako by som chcela.

Už sme na konci, a o sne sme ešte poriadne nehovorili. Ale niečo sme sa aj tak dozvedeli. A to, že sa môžete Bohu vyhýbať, stále sa vám nejak pripomenie. Aj keby ste ho chceli obísť, nájdete Ho za každým rohom. Aj v sne bude… v kráľovom. A možno aj vo vašom.