Bola to už chvíľa, čo som písala o Rút. O žene, ktorá sa rozhodla nasledovať svoju svokru do cudzej krajiny a jej meno môžeme nájsť v Ježišovom rodokmeni. Dnes chcem hovoriť o žene, ktorú nasledovala, a ktorá jej v tom najlepšom zmysle slova zmenila život. Dnes to bude o Noemi, o jej svokre.
Určite sa nechcem opakovať. (preto, ak chcete, neváhajte a prečítajte si najprv Rút po prvé a po druhé). Ale písať o nej som jednoznačne chcela. Noemi je fascinujúca! Prečo sa jej doteraz nikto poriadne nevenoval? Žena, ktorá stratila všetko, a aj tak mala odvahu začať život odznova, pomaly; každý deň prijímať ako dar, objavovať nové možnosti a nechať Boha, aby na kôpke popola prebudil niečo nové k životu.
A nejde len o ten nový začiatok. Noemi je niečo ako jednorožec – počuli ste, že môže existovať, ale vy osobne ste nemali tú česť. Predstavujem vám Noemi, až neskutočne úžasná svokru.

Ale aby som sa postupne dostala k tomu, o čom hovorím…

jasná matematika
Úplne na začiatku tohto príbehu nebola Noemi sama. Mala manžela a dvoch synov. To s nimi sa presťahovala do cudzej krajiny, do Moábu, s nimi plánovala aj svoju budúcnosť. Ale v Biblii sú spomenutí asi hlavne preto, aby bolo povedané, čo Noemi stratila. 

Najprv jej zomrel manžel. Dvaja synovia sa síce oženili a Noemi určite hriala pri srdci nádej na vnúčatá. Nič také však neprichádzalo, Biblia je v opise toho, čo sa stalo, možno až príliš stručná. Noemi zomreli aj obaja jej synovia bez toho, aby jej dali vnúčatá. Ani náhodou netušíme, prečo.
Aktuálna Noemina bilancia: Manžel: žiaden. Synovia: žiaden. Vnuci: žiaden. Len dve nevesty, ale načo sú tie, keď nemá synov, s ktorými by počali nové životy?
Noemi je na nule.
Predstavujem si mnohé ženy v jej veku, ktoré už sú mamami a babičkami, ako by to znášali.  Predstavujem si všetky tie ženy, od ktorých som počula, žijem pre deti, vnúčatá sú moja radosť… naozaj neviem, ako by to niesli.
Keď všetko, pre čo žijete, vám zrazu mizne pred očami, čo urobíte? Keď ste obklopená cudzími ľuďmi, ktorí vás poznajú príliš krátko, ktorí nie sú vašou rodinou, čo urobíte? Keď zostanete sama, v cudzom svete, bez muža to znamená bez príjmu, čo spravíte? Budete plakať tri týždne v kuse? Budete sa ľutovať? Budete na chvíľu všetkých, čo sa majú lepšie, nenávidieť? Budete nenávidieť aj Boha?
Neviem, čo z toho sa týkalo Noemi. Možno nič z toho…. a možno všetko. Smútok má rôzne podoby. A kým nezažijete, neviete. Noemi možno od smútku spálila všetky manželove šaty. Možno v hneve rozbila všetky taniere a možno plakala tak veľmi, až nevedela chytiť dych. A možno stála kdesi na okraji strmej skaly a rozmýšľala, čo také by sa stalo, ak by sa jej náhodou pošmykla noha? Možno by to len všetko zjednodušilo…
Z istého pohľadu áno. Poviem to surovo. Ak by v tej chvíli života Noemi zomrela, život by bez vážnych problémov pokračoval ďalej. Manžel a synovia sú mŕtvi, nie je tu žiaden pokračovateľ rodu; žiadne dieťa, ktoré by ju potrebovalo…. nevesty sú mladé a ich život sa môže posunúť ďalej aj bez nej… a… a pri tých nevestách sa chcem zastaviť. Noemin život so všetkými stratami zostal na nule. Ale vieme dobre, že keď v matematike pred nulu dáme akékoľvek iné pozitívne číslo, nula jeho hodnotu desaťkrát zvýši.
Áno, aj nuly môžu priniesť požehnanie.

život prúdi ďalej a rieka sa stáča nečakaným smerom
Dôvodom, pre ktorý Noemi a jej rodina opustili rodnú krajinu a presťahovali sa inde, bol hlad. Medzitým sa však situácia zmenila – Noemi aj s nevestami sa rozhodla vrátiť sa tam, kde bola skutočne doma, lebo sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. Pekne povedané, že?
Táto zvláštna rodina sa teda rozhodla zdvihnúť kotvy. Tri ovdovené bezdetné ženy sa vracajú tam, kde má najstaršia z nich domov. Asi som zabudla zdôrazniť, že nevesty boli súčasťou rodiny svojich manželov, lebo podľa miestnych zvyklostí to ony odchádzali od svojich pôvodných rodín a pripojili sa k svojim mužom.
Áno, ak ste si spomenuli na raj a na to, ako to povedal Boh, viete, že to malo byť inak. Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.  (tak rozmýšľam, berte to s nadhľadom, popísal už niekto Bibliu ako revolučnú a feministickú? myslím v tom dobrom – lebo mne by sa tu taký popis ale neskutočne hodil…)
Späť k realite. Osobne som počula jednu svokru, ktorá každý deň číta Bibliu a každú nedeľu je v kostole, povedať – to u nás nie je zvykom. Keď jej nevesta citovala Bibliu a povedala, že to je muž, ktorý má opustiť svoju rodinu a nasledovať ženu, povedala – u nás to nie je zvykom. V preklade, v tomto ma názor Biblie nezaujíma! (a nie, nemyslím, že by sa k nej v podobnej situácii jej nevesty pripojili. minimálne jedna určite nie.)
Teraz trocha predbehnem. Vďaka tomu, že Rút nasledovala svojho manžela, a potom svoju svokru, sa jej meno dostalo do Ježišovho rodokmeňa. Nie je to protirečenie? Neznamená to, že predsa len je to naopak, že to ženy majú nasledovať svojich mužov? Figu! (to by si Biblia protirečila…) Príbeh Noemi a Rút je ukážkou Božích schopností. To, že On z nášho nepochopenia Jeho pravidiel vie vytvoriť niečo dobré, neospravedlňuje, že robíme blbosti.

ako držať piesok v dlaniach
Noemi a jej dve nevesty kráčajú, keď tu Noemi čosi osvieti… otočí sa k nevestám a povie, vráťte sa domov! Nech je k vám môj Boh taký láskavý, ako ste boli vy ku mne! Zo srdca vám prajem, aby ste si našli manželov a mali budúcnosť, lebo so mnou vás žiadna budúcnosť nečaká.
Prečo jej to napadá vtedy na ceste, neviem. Možno rozmýšľala, aký život budú mať jej nevesty v cudzej krajine, ktorá má k pohanom dosť vyhranený postoj. Pripomínam – nevieme nič o príbehu, ako sa jej dvaja synovia oženili s tými ženami, a či s tým ona alebo jej manžel súhlasili… V inej krajine to môže byť inak. Keď žijete v cudzine, stráca sa čosi ako kontrola ľudí, ktorí vás poznajú od malička a sú veľmi rýchli v tom, urobiť si názor na to, čo práve robíte. Keď odídete, práve takým veciam sa vyhnete, ale ak sa máte vrátiť – všetko je znova späť. Predpokladám, že Noemi rozmýšľa nie tak veľmi o sebe, ale o svojich nevestách. Tak či tak, to, že jej dvaja synovia boli ženatí s Moábkami, už nič nezmení, ani ona to tajiť nebude
Ale to, čo príde pre ne, aká budúcnosť ich čaká, to ešte stále môže zmeniť. A preto ich posiela preč.
Ale ani jedna z jej neviest sa nechce vrátiť, obe plačú a hovoria jej, že chcú ísť s ňou. (fakt. sú smutné z toho, žeby mali opustiť svokru. aj ja som z toho úplne unesená.) Noemi nalieha, presviedča, argumentuje. Zbavuje ich záväzkov voči nej a dáva im slobodu. Orpa sa otáča a kráča späť, ale Rút zostáva. A čím viac Noemi nalieha, tým viac je ona presvedčená, že zostane.
To, čo urobila Noemi, je veľmi vzácne a dôstojné rozhodnutie. Dať niekomu voľnosť, aby keď sa k vám vráti, to nebolo z povinnosti, ale z lásky. To nedokáže každý, lebo mnohí ľudia sa boja strát. Áno, keď to urobíte, riskujete, že sa k vám ten človek nevráti. Ale je to skutočné riziko? Náš svet sa nestáva celistvejším, ak tam máme správnych ľudí. Lebo ani tí správni ľudia nezaplnia niektoré medzery. Náš svet, náš život je celistvý nie kvôli ľuďom, ale jedine vtedy, ak sme celiství my sami. Len ak vieme byť sami, vieme oceniť spoločnosť ľudí. Viete, čo myslím?
Dať slobodu znamená nenárokovať si na život niekoho iného, ani na jeho pozornosť… Ak niekto chce byť s nami aj bez toho, aby sme ho nútili, vyžadovali, to je len bonus. Ak nie, no a? Božia predstava je, aby sme boli celiství sami osebe. Nie ja a nejakí ľudia. Ale ja a On. A to je kompletný stav.

straty plné nádeje
Ak ste niekedy mali piesok v dlaniach a nechceli ste, aby sa vám vysypal, viete dobre, že zovrieť dlane nepomáha. Lebo čím viac by ste ich stláčali, tým menej by ho nakoniec vo vašich dlaniach zostalo. Obdivujem Noemi, ktorá najprv stratila manžela a oboch synov, že bola ochotná vzdať sa aj svojich neviest. Jedna zostala, a tá druhá skutočne odišla. Čo ak by odišli obe? Aj to bola možnosť. Ale ako hovorí jeden múdry človek, „viera sa hláskuje r.i.z.i.k.o“.
Občas jednoducho strácame a nič nepribúda. Občas požehnanie neprichádza a namiesto vrcholov sa vláčime po tmavých údoliach. Neexistuje rovnováha, neexistuje dokonalá spravodlivosť, neexistujú ľudia, na ktorých sa môžeme spoľahnúť stopercentne. Ale existuje Boh. A čím skôr sa prestaneme spoliehať na všetky tie pred tým spomínané veci, tým skôr uvidíme Jeho.
Možno s takým prístupom budeme pôsobiť neuveriteľne. Niečo ako jednorožce. Ale len to je spôsob, ako zažiť niečo, o čom si ostatní myslia, že ani nie je možné….

pokračovanie príbehu Noemi nájdete v knihe Ženy z divokej záhrady

tlačená forma aktuálne vypredaná, v ponuke ako e-kniha: https://www.martinus.sk/?uItem=302008