Na sudcov som sa chystala už dávno. Už chvíľu to bola zaujímavá výzva, lebo zvyčajne o tomto období v Biblii ľudia nič netušia. Obdobie sudcov je výzva aj pre mňa osobne, lebo na môj vkus je to príliš neusporiadané, nejasné, a na prvý pohľad len prechodné obdobie v dejinách Izraela….
…alebo ani nie.

kedy a kde?
Kedže netuším, ako by sa tu dali nakresliť nejaké časové osi, dám prednosť bleskurýchlej orientácii. Abraháma poznáte? Jeho syn sa volal Izák a jeho vnuk Jákob. Ten mal dvanásť synov. Najprv sa dostal do Egypta jeden, potom za ním, kvôli hladomoru, prišli všetci ostatní. Jedna rodina sa rozrástla na celý národ, ale zmenilo sa aj iné. Dobré postavenie sa zmenilo na otroctvo. Sloboda bola zrušená, odchod nebol dovolený, ale čo je ľuďom nemožné, vie vyriešiť Boh. Cez Mojžiša ich dostane von z Egypta a vedie ich tam, kde majú byť doma. Tam, kam prišiel Abrahám a odkiaľ odišli Jákobovi synovia. Štyridsať rokov strávia na púšti a potom prichádza na rad dobíjanie krajiny na čele s Jozuem. Dvanásť izraelských kmeňov dostane svoje územie a pár nepriateľov v darčekovom balení k tomu. A čo prišlo potom? Dosť neorganizovaný kmeňový život a nedotiahnuté boje. Alebo inak, sudcovia.

prvolezec
Prvý sudca sa volá Otníel a je jedinečný práve vďaka tomu, že je prvý. Nemá kde vidieť príklad, jeho funkcia je v podstate niečo nové. Nie, myslím tým funkciu v takom význame, ako to poznáme dnes. Ale to, ako si to Boh organizuje, je úplne nový koncept. Terra incognita. Ako prvolezec, ktorý lezie na skalu a zatĺka skoby, aby po ňom hore mohli ísť ďalší. (mimochodom, existuje kniha, ktorá sa volá Prvolezec. jedna z najužitočnejších, aké som kedy čítala. to, že ľudia s funkciami v cirkvi ju nemajú ako povinné čítanie, je zásadná chyba.)

kto sa odváži?
Otníel sa prvýkrát spomína v súvislosti s Kálebom. Jasné, ďalšie neznáme meno! Poviem to stručne, ak by mal Káleb funpage na Facebooku, som tam. K nemu sa viaže príbeh o tom, ako špióni preskúmavali zasľúbenú zem a všetci až na dvoch prišli, hmm, s chvostami medzi nohami. A tí dvaja, čo nestratili odvahu, boli Jozua a Káleb. A tento Káleb, ktorý má naozaj niečo do seba a zjavne obľubuje výzvy, to isté ponúka aj ostatným. Pri dobývaní krajiny vyhlási, kto porazí Kirjat-Séfer a obsadí ho, tomu dám svoju dcéru Achsu za manželku.
Je milé, ak sa niekto má sladký úsmev, počas romantickej noci vám ukazuje súhvezdia na nočnej oblohe a vie očariť ešte aj vašu babku. Ale z toho sa dievča nenaje, že? Preto Káleb pre svoju dcéru chce niečo viac. A je to práve Otníel, ktorý sa nebojí výzvy, obsadzuje spomínané mesto a ako odmenu získa za manželku dcéru národného hrdinu.
V Biblii sa môžete dočítať aj to, že Otníel bol z rodiny; bol to syn Kálebovho mladšieho brata, a áno, správne, vzal si svoju sesternicu. Nie, nikto nehovorí, že my to máme robiť rovnako, ale preto to spomínam. Takéto príklady sú moje obľúbené, keď niekto začne hovoriť, že Bibliu máme brať doslova, alebo poslúchať na slovo. Kedže na takéto príklady som ešte nepočula duchaplnú odpoveď, je to niečo ako knockout v boxerskom ringu. Podľa mňa, vždy keď si ľudia myslia, že slepá poslušnosť je najvyššia možná forma úcty, prejavujú múdremu Bohu poriadne arogantnú neúctu.
Otníelova manželka ho naviedla, aby od jej otca žiadal veno (keď si to budete hľadať v Biblii, odporúčam iný ako evanjelický preklad) a ona sama si vyžiadala ešte pramene. Niečo tam nie je v poriadku, ale nevieme presne čo. Pri naliehaní na svojho manžela je pri Achse použité sloveso, ktoré znamená pokúšať, navádzať k zlému. Ale čo viac za tým bolo, nevieme. Koniec informačného, alebo lepšie povedané, dezinformačného oznamu.

„Svoju zmluvu s vami nikdy nezruším.“ Sudcov 2,1

výmena generácií
Niekedy v tom čase, ako Otníel dobyl to mesto s ťažkým názvom a oženil sa so svojou sesternicou, pri ktorej nevieme presne povedať, čo mala za lubom; nielekdy približne vtedy zomrel Jozue a s ním celá jeho generácia.
No okay, Biblia o tom píše krajšie, keď hovorí, že boli pripojení ku svojim predkom. Ako niečo, čo má pokračovanie, urobím svoju prácu a potom ma čaká nebeský oddych.
Problém však je, že tá kontinuita nejako zamrzla. Dáte do zeme vzácne semiačka a namiesto nich vám stále rastie len burina.
Krajina sa ocitla bez vodcu, a prišla generácia, čo nič nevedela o Hospodinovom diele. A pri tom všetkom, čo počúvali, krútili očami rovnako, ako krútia očami pri výraze “Hospodinovo dielo” všetci, čo sú v kostole menej ako raz týždenne.
Spomenula som si na to, ako je to s imigrantami v bohatých krajinách, ktorí tam utiekli pred vojnou alebo s ľuďmi tam, kde krajina rýchlo zbohatla. Ešte tí, čo zažili chudobu, si vedia vážiť všetko, čo majú. Ale tí, čo prídu po nich? Podstatne menej. A musím povedať, že to nie je v zásade len chyba ich rodičov. Ale svet, v ktorom žijete, vás ovplyvňuje. Ak ste zvyknutí na istú mieru luxusu a pohodlia, všetko čo sa zmení k horšiemu, je pomaly tragédia.
Márnosť, už ja vidím rozdiel medzi sebou a o dvadsať rokov mladšími, a pritom sa inokedy necítim až tak staro. (just kidding. ja sa nikdy necítim staro. ja som a furt budem v úžasnom veku. )

Takže, slabá pamäť nasledujúcej generácie, odtiahnutie sa od viery v Boha a slúženie iným bohom. Životný štýl v duchu, mám sa fajn, tak ani s vierou to netreba preháňať!

človek sa najviac naučí zo svojich vlasných škrabancov
Zasľúbená krajina znie výborne. Ak by sa nám – v priebehu zajtrajšieho rána – naplnili všetky naše sny a dobré prekvapenia by sa na nás valili ako voda, bolo by to krásne. Ale ako dlho by sme boli naozaj spokojní? Ak by sme hneď dostali všetko, po čom túžime, čo by nás motivovalo zajtra? Pamätali by sme na vďačnosť, alebo by sme sami seba stratili v tom, čo máme?

Svet nemôže byť dokonalý, niečo v našom mozgu nefunguje správne, keď veci idú príliš dobre. My potrebujeme bojovať. Potrebujeme sny, potrebujeme prekážky, potrebujeme motiváciu. Ten Tam Hore to dobre vie; preto ani nedostávame všetko hneď na zlatom podnose. A preto aj v zasľúbenej krajine nechal žiť tých, čo tam boli pôvodne. Nechal ich tam ako výzvu – nie k nejakému masakru, ale ako motiváciu: ukážte im, že vaša viera v Boha je silnejšia ako všetky ich povery! Motivujte ich k tomu, aby sa stali súčasťou vášho národa. Bojujte, aby ste svojich nepriateľov urobili priateľmi! A ak nebude zaberať táto výzva, ešte tu mám iných nepriateľov. Takých, pri ktorých vám pôjde o život. Príde vám viera nudná a chcete rozprúdiť krv? Stačí povedať….
Izraelci nevedeli fungovať v dobrom svete. A Boží hnev sa neprejaví tak, že ich On sám potrestá. Nie. On ich len prestane chrániť. Prestane byť tým ochranným valom, ktorým bol doteraz, a nechá, nech sa na nich zvalí všetko, pred čím ich doteraz ochraňoval. A stalo sa to, že osem rokov boli poddaní nejakého nepodstatného kráľa, ktorého meno máme hlboko v paži, ale verte tomu, oni to vnímali inak, lebo všetko to padalo na ich hlavu. Čo teda robiť? Bolo by načase obrátiť sa na Najvyššie Miesta. A Boh hovorí, okay, pomôžem. Stačí povedať…

pokojný Duch Svätý bojovnej povahy

Božie riešenie? Dýchajte zhlboka, ja mám na všetko svojich ľudí! Biblia hovorí, ako Boží Duch zostúpil na Otníela a on začal súdiť Izrael a bojovať proti nepriateľovi. Nazvime to generálny poriadok. Lebo ak by bojoval len proti nepriateľovi, bolo by to málo. Ak chcete niečo zmeniť vo svojom živote, začnite vyznaním vlastných hriechov. Najprv si pozametajte pred vlastným prahom. Ťahajte brvno z vlastného oka.

Aj keď, musím poznamenať, to, že Otníel vytiahol na čele izraelských dobrovoľníkov do boja, je teda dosť pôsobivé! Koľkokrát sa stretávame len s tým, že ľudia majú pekné slová, ale to, čo robia, je už iná káva. Zbabelosť však nebola v Otníelovej rodine, o Kálebovi som už hovorila. A takisto aj jeho meno, Otníel, znamená Boží lev. Výstižné meno. Zdá sa, že v jeho prípade, tie vzácne semiačka viery predsa len priniesli nejakú úrodu.

A vďaka Otníelovi mala krajina štyridsať rokov pokoj.

všetky lákavé ponuky nech idú do čerta. (doslova.)
Tu by sa žiadalo povedať amen, vďaka Bohu, príbeh sa skončil, dobrú noc. Ale figu. Ja som ešte neskončila!
V prvom rade, pýtam sa, toto je všetko? Len to nám Biblia povie o prvom sudcovi? Jeho postavenie je výnimočné, človek by sa potešil, ak by našiel trocha viac z jeho príbehu. (dobre, povedzte mi úprimne, som to len ja, ktorá papuľuje, lebo v Biblii niečo nenájde?) Viem však, čo by som možno urobila na Otníelovom mieste. Bol to prvý sudca v zasľúbenej krajine! Prečo to trocha nevyužiť? Na jeho mieste by som si uchmatla trocha viac moci; využila by som to, čo som získala, vo svoj prospech. Prečo sa napríklad neprehlásil za kráľa? Alebo, keď už na neho ten Duch Svätý zostúpil, prečo nie sudca a prorok v jednej osobe? Prečo aspoň ľudia okolo neho neurobili niečo viac, aby vyzneli všetky jeho úspechy? Jeho manželka sa zdala byť dosť cieľavedomá; aspoň čo sa týka jej vena, prečo to nevyužiť?
Vážne som o tom uvažovala. A potom som si spomenula na jeden film, ktorý som nedávno videla. Zvyčajne nemávam zimomriavky a necítim desenie tak silno, ako pri tom filme. Shakespearov Macbeth, v hlavnej úlohe Michael Fassbender. Obsah príbehu je dobre známy, ľahko vyhľadateľný. A táto verzia? Neviem, ako to ten chlap robí, lebo keď sa na neho dívate, nevidíte, že hrá; vidíte, že tým žije. A teda všetko to, čo vidíte na Macbethovej tvári, vás pohne niekde v hĺbke… Ak ste niekedy pocítili chuť moci, ak ste niekedy vážne uvažovali o ľuďoch, ktorí tú moc majú, ak ste seriózne zvažovali, komu vy tú moc poskytnete (napríklad tým, že ho budete voliť), Macbeth je povinná záležitosť. Myslím to veľmi vážne.
A rozmýšľajúc nad Macbethom viem, prečo si Otníel nevzal viac moci. A tiež viem, že by som nikdy nechcela byť na jeho mieste.

A ešte jedna vec na záver, osobná, a ešte sa k nej v sudcoch dostanem. Stále som tento čas brala ako prechodné obdobie. A vieme všetci dobre, že to, čomu veríme, je jasné v tom, ako vnímame svet okolo seba. A pre mňa je to tiež otázka.
Čo ak v živote neexistujú prechodné obdobia?
Čo ak pri čakaní na niečo ďalšie zabudneme žiť v prítomnosti?
Čo ak musíme bojovať aj o to, čo máme?

📝☕

keď zvažujete, že práve čítanie o sudcoch môže byť pre vás to pravé,  môžete ich čítať všetkých pekne pokope. pozrite sa tu. a keď máte radi prehľad, chcete vedieť, kde sa čo odohralo, táto kniha má mapy! pri každom sudcovi je vyznačené, kde presne sa jeho alebo jej príbeh udial.