Čítala som krásny blog o tom, ako otec troch dcér – keď sa modlí za budúcnosť svojich dievčat –  myslí na Deboru. To je moja nádej pre ne, aby boli ako ona. To je to o čom pre ne snívam, za čo sa pre ne modlím. Krásne vyznanie a ja som z neho mala zimomriavky. Lebo len muži, istí si sami sebou (a istí si v Bohu), dokážu podporovať a povzbudzovať ženy k tomu, aby boli silné. A je to o to pôsobivejšie, ak sú to otcovia.
Kiežby takýchto mužov bolo viac!
✪
(Tu je pre vás prvá a druhá časť jej príbehu.) Debora je sudkyňa, jediná medzi mužmi. Tiež má dar proroctva, čo doslovne znamená, že hovorí v Božom mene. A má aj dar vodcovstva, schopnosť inšpirovať iných, postaviť sa dopredu a viesť ich tam, kde ich chce mať Boh. Za tým všetkým tiež predpokladám múdrosť a tiež chladnokrvnosť, čo práve v takýchto príbehoch veľmi obdivujem.
Do boja na vrch Tábór poslala Báráka, bleska, ktorý ale odmietol ísť sám, a tak Debora vyhlásila, že kvôli tomu sláva celého ťaženia pripadne do rúk žene. Pamätám sa, keď som tento text čítala možno prvý krát, napadlo mi – prečo o sebe hovorí v tretej osobe? A až potom som zistila, že to bude úplne iná žena, ktorá zlíže smotanu.

zbabelosť aj odvaha,
všetko je zreteľnejšie

A hneď na to, bez akéhokoľvek úvodu, Biblia spomína Kenijca Chebera. Ten sa oddelil od svojho kmeňa a usadil sa kdesi v blízkosti Kedeša.
Hneď na to nasleduje opis bitky, biblický pisateľ celkom skáče z témy na tému, a na vytvorenie napätia to zaujímavo funguje. Už viem, odkiaľ brali inšpiráciu na dramatické nedokončenia scén takí tvorcovia telenoviel!
Kanaánska armáda pod vedením Síseru je porazená; ani železné vozy im nepomohli, keď sa rozvodnil potok, a celá scéna pripomína prekročenie Červeného mora. Len teraz je to potok, to aby sme si nemysleli, že množstvo vody je pre Boha nejaký zásadný problém! Kdeže…
Jeho vojaci zomierajú jeden po druhom, a on, namiesto toho, aby im šiel príkladom, ako sa nebáť smrti a bojovať až do konca, jednoducho zdrhne. Sísera zbabelec.
Sísera uteká a hľadá bezpečné miesto, útočisko. Ide práve k stanom Kénijca Chebera a jeho ženy, Jáél. Ak chcete vedieť, kto sú Kénijci, hľadajte spojitosť s Jetrom, Mojžišovým svokrom. Boli to nomádi, kočovali z miesta na miesto a kedže vedeli spracuvávať kov, dobré vzťahy s nimi chcel mať každý. Kov sa samozrejme používal na zbrane, ale určite ich to nedegraduje, kedže zbrane potrebujete nielen na útok, ale aj na obranu. Nevieme si predstaviť, ako nám je dobre, kedže väčšina z nás používanie zbraní nikdy riešiť nemusela ani nebude.
Sísera uteká tam, lebo aj Kanaánci mali s Kénijcami mier – obe strany konfliktu ich brali ako neutrálnych. Ale aj neutralita má svoje hranice. Prídu chvíle, ked nemôžete inak, a musíte sa rozhodnúť. Ako Jáél, žena jedného z Kénijcov.

výnimočných žien nikdy nie je dosť
Meno Jáél je hebrejské, základ slova je rovnaký, ale každé jedno miesto, kde je to spomenuté, prekladáme inak. A kedže moja znalosť hebrejčiny nie je tam, aby som k tomu niečo povedala, trocha nekorektne navrhujem: vyberte si. Možnosti evanjelického prekladu: horská laň, skalná koza, kamzík alebo kozorožec.
Akokoľvek, to nie je meno pre zviera, skrotené a vycvičené, ktoré bude poslušne žiť v zajatí; ale pre také, ktoré sa nebojí divočiny, ani výšok, a driape sa aj tam, kam by to mnohí iní nezvládli ani náhodou. Veľmi výstižné meno!
Keď sa Sísera dostane k jej stanu, Jáél ho pozdraví, pozve ho dnu a keď poprosí o vodu, dá mu mlieko. A ešte ho aj prikryje. Potom ju Sísera požiada, aby stála vo vchode stanu a keď sa niekto priblíži a bude sa pýtať, či je ešte niekto ďalší v stane, aby povedala nie. Zaujímavé je, že Jáél má vlastný stan, a že sa Sísera uchýli k nej. Myslel si, že v ženskom stane by bol bezpečnejší, lebo tam by ho nikto nehľadal? Dá sa súdiť, podľa polohy stanu pri bojisku, že Jáél bola veštkyňa. Viac neviem, nič viac som k tomu nenašla (zatiaľ).

divokosť nie je predvídateľná
Rozprávača príbehu veľmi nezaujíma priebeh bitky, ako to, čo sa odohralo v stane. V centre záujmu je žena, ktorá porušuje všetky zákony pohostinnosti. Sísera žiada vodu, ona mu podá mlieko. Púštne kmene poznali okrem pokrvného príbuzenstva aj príbuzenstvo pomliečne. Je to pozostatok matriarchálneho zriadenia, to sa myslí spoločnosť, kde nešéfovali muži, ale ženy. Možno niečo ako talianske mamičky 🙂 A keď mu Jáél ponúkla mlieko, mohol si myslieť, že ho berie ako svoju rodinu. Žeby preto sa Sísera cítil tak bezpečne, že zaspal? Ale Jáél mu neponúkla mlieko materské (čo? čo prosím? to ako presne…?), ale zvieracie, ktoré ju k ničomu nezaväzovalo.
Jeho celá armáda je v tejto chvíli už pravdepodobne mŕtva, ale on tomu ušiel. Sísera je ukolísaný tým, že dostal mlieko a že ho k tomu ešte niekto prikryl, aby si oddýchol. Verí tomu, že Jáél bude stáť pri vchode do stanu a bude zapierať jeho prítomnosť, myslím že práve vďaka tým jej starostlivým gestám. Mysliac si, že našiel útočisko, zaspí.

A vtedy Jáél vezme do rúk stanový kolík a kladivo a prerazí mu spánky. Sísera je, ako inak, na mieste mŕtvy.

A keď Bárák prenasleduje Síseru, Jáél vychádza pred svoj stan a hovorí mu, poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš. Nie som si istá, či Bárák čakal práve toto, a nie som si istá, že toto čakala Debora, ale výraz “nevyspytateľné sú cesty Božie” sa mi tu hodí úplne ideálne.

Prečo Jáél urobila, čo urobila, nie je v Biblii vysvetlené. No ja si myslím, že je to jasné aj bez toho. Kénijci boli neutrálna strana, ale keď vás jeden z bojujúcich poprosí, aby ste ho ukryli, a to nie hociaký vojak, ale hneď ich boss, musíte si vybrať. Donúti vás. Občas sa to stane aj nám, že? Niekto nás pritlačí k stene a čaká, že sklopíme uši, stiahneme chvost, a budeme pokorne kňučať. Ale to divé zvieratá nerobia. Keď na nich útočia, keď ich ohrozujú, divoké zvieratá sa bránia. Ujdú z dosahu alebo zaútočia späť.
Z kozorožca domácu kozu nespravíte.

veľké veci sú záležitosť výnimočných žien
Jáél bola donútená si vybrať, a namiesto Kanaáncov si vybrala Izrael. Presne tak, ako predpovedala Debora, sláva tohto ťaženia padla do rúk ženy. Veľmi veľa by sa dalo hovoriť k tomuto textu, veľa študovať a zisťovať, a ja si to nechávam v zálohe.
Tento príbeh nikoho nechce motivovať v zmysle, hurá, aj my poďme niekomu preraziť lebku; och, márnosť, to by dopadlo… Dôraz je inde. Boh koná nečakane, a používa si na to aj ľudí aj spôsoby, pri ktorých by sme to nečakali.
Na Jáél sa nesmierne teším. Dnes chcem hlavne, aby vyznelo jej prepojenie s Deborou, lebo keď nájdete dve takéto zaujímavé a v tom najlepšom slova zmysle chladonokrvné ženy pokope, jedna druhú nepotláčajú.
Skúsim vysvetliť, čo myslím. Keď vojde krásna žena do miestnosti, mnohé iné ženy sa s ňou porovnávajú, a ak ich silne prevyšuje, necítia sa dobre. A to platí nielen pri kráse, ale pri všetkých tých veciach, čo by ženy mali robiť ženami. A to je celé zle, zle zle!
Výnimočné ženy sú preto výnimočné, lebo sa neporovnávajú.
Nehodnotia samy seba podľa toho, ako prevyšujú alebo zaostávajú za inými ženami.
Nepotrebujú sa porovnávať, lebo každá jedna vie, že neexistuje nikto taký, ako je ona. Ak žijete sama so sebou a nehráte sa na niekoho kópiu, nepotrebujete sa kvôli hľadaniu vlastnej hodnoty pozerať dookola.
Jáél Deborin príbeh len podčiarkla. Ak by som bola hudobníčka, možno by som lepšie vedela niečo povedať o hlavnej melódií a o tom, čo je v pozadí, aby to dokopy znelo tak, že sa nám rozbúri krv.

„Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela.“

a na záver sa spieva
Celý Deborin príbeh končí kapitolou, kde máme Deborinu pieseň. Jeden z najstarších textov v celej Biblii, a patrí žene. Nie, ani náhodou sa nebudem tváriť, že práve z toho faktu nemám veľkú radosť 🙂
Mnohé dôležité podrobnosti totiž nie sú v samotnom príbehu, ale práve tu. Rozoberá sa, ako sa k celému problému postavili jednotlivé kmene – a pomedzi to, ako refrén stále dookola znejú slová o Bohu – On je ten najnebezpečnejší hrdina a stojí na strane Izraela. Nie preto, že sú tí najvzornejší, ale že si priznali, čo pokašlali, a k Nemu sa obrátili o pomoc.
Debora hovorí jasne silno a priamo, ale nezabúda byť poetická, dovoľte jeden verš: Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali so Síserom. Orientálni králi totiž nevytiahli do boja skôr, ako by sa neporadili s astrológmi, spoliehali sa na vládu a vplyv hviezd nad ľudskými osudmi. Hviezdy a celý vesmír však riadi Niekto Iný!
Pieseň sa končí dvoma scénami – Síserovou smrťou pri nohách ženy, a potom opisom Síserovej matky; živý a dojemný. Biblia nie je škodoradostná. Nejde o to, vysmievať sa tejto žene, ale ukazuje, že spoliehať sa na ľudí nie je múdre rozhodnutie.

A na úplný, najsamúplnejší záver ešte čosi.

Povedzme si na rovinu, na to, aby ste ako muž akceptovali ženu vo vodcovskej, prorockej a sudcovskej úlohe, treba byť mužom v tom najkvalitnejšom, najhlbšom, najúplnejšom slova zmysle.

Alebo stručnejšie, treba na to mať gule.

Jáél  a jej príbeh je… celkom krvavá záležitosť. Taká neženská, povedal by niekto. Takto sa žena nespráva, prebodnúť mužovi hlavu! Ale mne to nedalo.

Keď som sudcov chystala do Atlasu, chcela som vedieť viac. A tak som tento príbeh rozobrala so súdnou lekárkou. A bol to zážitok, lebo som si uvedomila, ako veľa vecí mi uniklo. Vniesla do toho neskutočne veľa porozumenia! Nadšením ma dvíha zo stoličky, keď si na to spomeniem, tak užitočné a objavné to bolo. 

Jáél urobila veľmi múdru vec. A to, že sa bránila, bolo jej právo, a jej zodpovednosť. Dúfam síce, že ja nikdy nebudem musieť rovnakú záležitosť, ale vo všetkom ostatnom – rozmýšľať, mať odvahu a nestratiť hlavu – chcem byť presne rovnaká.