Niekedy sa veci ťahajú až nenormálne dlho a na povrchu sa zdá, že sa nič nedeje. Izraelci majú problémy, ale ich nepriatelia sa ďalej pohodlne rozťahujú, ako len chcú. Gideon je povolaný do úlohy sudcu, mal by ich teoreticky poraziť, ale čakať na to, že konečne niečo urobí, to je ako čakať na dážď z jasnej oblohy.
Ak máte niečo podobné práve teraz v živote a chcete niečo o tom, otvorte si Gideona. Všetko sa deje v správnom čase, všetko v Božej réžii je dobre naplánované. Precízne, s vnútornou logikou. Len to nevidno hneď.
Prorok prišiel a povedal Izraelcom, čo mal. Gideon si vypočul povolanie do služby. Oltár Baalovi je zbúraný, a my sledujeme, ako každú akciu nasleduje reakcia opačného smeru. Midjánci, Amálekovia a východné kmene sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa… kdesi. (nevieme už presne, kde. pointa je, že to bolo nebezpečne blízko.) A teraz sa to začne ➶

„Ak chcete mier, pripravte sa na vojnu“ (lat.)

osamelý bojovník je mŕtvy bojovník
Gideon zvoláva mužov z oblasti, ktorej hrozí nebezpečenstvo. Najprv svoju rodinu, potom postupne celý kmeň Menaše. A ešte osloví ďalšie kmene: Ašer, Zebulón a Naftalí. (mimochodom – dvanásť kmeňov Izraela nesie mená po dvanástich Jákobových synoch. Menaše patrí k Jozefovi a jeho mama je Ráchel. Ašer je synom slúžky Zilpy, Zebulón je syn Ráchelinej sestry Ley a Naftalí synom slúžky Bilhy. všetky Jákobove manželky zastúpené.)

mám otázky a chcem si všetko overiť
To, že sa niekto postavil na čelo vojska, to záviselo na Božom rozkaze. Viesť dobrovoľníkov do útoku a povedať, že je to Božia vôľa, to chce istotu. Preto sa Gideonovi nečudujem, že chce potvrdenie. Gideon žiada o znamenie, a žiada oňho na humne. Teda na viditeľnom mieste. Už sa neskrýva pred nepriateľmi, ako na začiatku, keď ho stretol anjel. Všetci už vedia, kto Gideon je, a sú zvedaví, čo od neho ďalej môžu čakať.
Ešte som nepoznala Gideona a len zľahka som zavadila o knihu Sudcov, ale som už vtedy som vedela, čo to znamená, klásť rúno. Neviem, čo to je, možno viera, ktorá je tak nadšená z možností, tak nezrelo netrpezlivá, že skočí po možnosti potvrdenia niečoho zázrakom tak nedočkavo, ako sa skáče do vody v horúci deň. Pre toto hovorím, toto nie je návod.
Gideon hovorí Bohu, ak to myslíš naozaj vážne, ja na čele vojska, tak mi to daj jasne vedieť. Položím vlnené rúno na humne, a ak bude rosa na rúne a dookola nie, bude to znamenie. Že to naozaj myslíš vážne. A ráno to bolo presne tak, ako Gideon chcel, zem suchá a vlnené rúno plné rosy.
A Gideon má ešte stále niečo na srdci. – Bože, prosím, nebudem to hovoriť preto, aby som Ťa nahneval, ale mohol by si mi dať ešte jedno znamenie? Prosím, v túto noc urob presný opak! -Nasledujúce ráno bola zem mokrá od rannej rosy, ale na vlnenom rúne nebola ani kvapka.
Toto nie je návod. Občas sa nevieme rozhodnúť a “klásť rúno” by bol celkom jednoduchý spôsob, ale obávam sa, že toto nie je Božia predstava. Prečo nie? Veľa dôvodov. Samozrejme, že som to kedysi dávno skúšala aj ja, tak s odstupom času môžem povedať, prečo to nefungovalo u mňa. Lebo som kládla nesprávne otázky. Nebola som pripravená na odpoveď. A hlavne, pointa toho, čo sa okolo mňa vtedy dialo, bola (a stále je) niekde úplne inde.

„Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo dúfa v Teba.“ Iz 26,3

nepopísateľná taktika
Gideon s dobrovoľníkmi pritiahne k prameňu Charód. To slovo znamená chvenie; je to narážka na to, že prameň bol posvätné miesto, kde bolo uctievané nejaké božstvo. Celkom pochopiteľné, že v krajine, kde je voda vzácna, sú uctievané nejaké pramene. A teraz tu je otázka – pridajú sa Izraelci k tomuto, hmm, rešpektu?
Tak si predstavte, že veríte, že tento prameň chráni nejaké božské…. neviemčo. To potom prejavíte trocha úcty. Ideálne pokľaknúť, aby ste vzdali úctu, trocha bázne a chvenia by k tomu nebolo na škodu. Veď aj meno prameňa vyslovene vyzýva k takému správaniu!
Urobili by ste to? Prispôsobili by ste sa miestu, zvyklostiam, viere?
Tak pri tomto posvätnom prameni sa utáborili Izraelci, tridsaťdva tisíc mužov. Slušný počet, na štyri kmene naozaj dosť mužov. Ale Božia vojenská taktika je dosť netaktická. Nazvime ju freestyle 🙂 Bohu sa toľko vojska totiž zdá veľa. Hovorí, je vás priveľa na to, aby som vám dovolil vyhrať. Áno, počuli ste správne. Dôvod? Izrael by si dodatočne mohol myslieť, že sa zachránili vlastnou silou. A to by nebolo dobre; to by bolo, ako keby – aj keď nepriateľa porazili – ako keby vôbec nevyhrali.
Ako hovorí Al Pacino v Diablovom advokátovi, vanity is my favorite sin.
A ako píše apoštol Peter v Biblii, BOH SA PYŠNÝM PROTIVÍ, ALE POKORNÝM DÁVA MILOSŤ.

odvaha priznať si jej nedostatok
Pre toto všetko Gideon vyzve vojakov: nech odídu všetci, ktorí sa boja a chvejú. Alebo, ako je to v iných prekladoch, každý kto je bojazlivý a nesmelý; kto sa bojí a trasie sa.
O tomto som premýšľala celkom dosť. Niežeby som na niečo prevratné došla, len mi to nedalo pokoja – ten moment, keď si je muž ochotný priznať, že sa bojí. Riskovať, že ho preto budú považovať za zbabelca. Kde je odvaha? Alebo to s odvahou zamieňané zatemnenie mysle, ked sa vojaci pozerajú len na jeden cieľ a sú ochotní dať aj vlastné životy pre vyššie dobro? A tiež, a to hlavne, kde je dôvera v Boha? Že sa On postará? Ved už aj v zasľúbenej krajine mali za sebou mnohí sudcovia, tak sa hádam logicky pýtam, čo riešia? Ale… na druhej strane, táto schéma – zbabelosť, nedôvera – je tak častá v našich životoch (aj v mojom. au. auu.), možno preto, lebo sme pripútaní na to, čo stále je možné stratiť.
Whatever.

ten, kto kľačí pred Bohom,

Ten, kto kľačí pred Bohom, dokáže stáť pred kýmkoľvek.

dokáže stáť pred kýmkoľvek.
Po Gideonovej výzve odchádza domov dvadsať dva tisíc mužov. Dvadsať dva tisíc!!! Márnosť, to je kúsok dosť. Vlastne kúsok veľa. Ale asi som optimistka, čo sa týka ľudí, a stále čakám niečo … pozitívnejšie, ako vyprodukujú. Na druhej strane, z Božieho taktického hľadiska je to prezieravý krok. Zbabelosť je nákazlivá, rýchlejšie ako chrípka. A nepotrebujeme, aby celé vojsko stratilo svoje …ehm, svoju odvahu.

zbožne arogantné vojsko
Ale sústreďme sa na to, čo máme. Takže zostáva desať tisíc vojakov, a aj s tým si viem predstaviť dosť zábavy. Muži, ochotní dať do boja samých seba, odvážni, v dôvere, v ochote riskovať, alebo ako sa tomu hovorí, ísť mimo svojej komfortnej zóny. Midjánci sa majú na čo tešiť!
Ale to ešte nie je všetko, toto znižovanie počtov. Hospodin hovorí Gideonovi, zaveď ich k prameňu a tam to ešte troška preriedime. (ako presne počul Gideon Hospodina? znova to bol anjel? hlasy v hlave? Boh mu poslal sovu so správou? áno, už to vidím, polovicu večnosti v nebi strávim podobnými otázkami..)
Princíp delenia je nasledovný. Boh hovorí Gideonovi, každý, kto jazykom chlípe vodu ako pes, toho postav osobitne; takisto každého, kto si kľakne na kolená a tak bude piť.
Prečo? Počula som pár výkladov k tomu, že tí, čo si kľaknú, nie sú dosť obozretní vojaci, nepripravení k okamžitému útoku, málo opatrní a podobne, bla bla, ale figu. Zabudnite na vojenské taktiky, a to by malo byť jasné od začiatku, ako o Gideonovi píšem, že Bohu ide o iné veci, že On má svoj vlastný freestyle.

K vyslobodeniu Izraela od Midjáncov sa hodia len tí, čo sa neboja žiadneho pohanského božstva. Poznali sa podľa toho, že rukou neúctivo siahli do vody, namiesto toho, aby si pokľakli. No povedzte, tiež

 vás takáto neúctivosť ohromne baví?
Tých, čo nepokľakli, je tristo. Všetci ostatní idú domov. Ou.
Najprv tridsať dva tisíc. Potom desať tisíc. A teraz tristo? To je teda slušná redukcia. Aj z desať tisíc, čo nevyzerali ako zbabelci – lebo nie jeodvaha ako odvaha. Potrebuje správne základy – konkrétne vieru.

Toto sú dobré veci na rozmýšľanie, keď najbližšie nebudem vedieť zaspať.
Uvažovať, na čom je založená moja vlastná odvaha. Takýmto spôsobom potom asi nezaspím vôbec.

Jasné, ešte stále žiaden boj. Ale to príde! Freestyle v Božom prevedení.

Kompletne celý Gideon samozrejme v Atlase neznámych území. 

A okrem neho všetci ostatní sudcovia a sudkyňa, plus Boáz z príbehu o Rút, lebo aj on žil v čase sudcov. Nebolo to mnohokrát jednoduché pre nikoho. Ale nikdy na to Izraelci neboli sami, a čo s ami ešte nesmierne páči, že každý príbeh o Božej pomoci je iný. Záchrana neprichádza ako cez kopirák, Boh je kreatívny a každému tvorí na mieru šité riešenia.  Sudcovia sú naozaj zaujímavé nápadité čítanie.