Som presvedčená, že dobrý dar je hlavne o tom obdarovanom. Človek, ktorému niečo dávame, má byť v centre našej pozornosti, nie my. Viem, že niektorí ľudia by so mnou nesúhlasili. Lebo dar by mal vraj vystihovať darcu? Neviem. Možno trocha. Ale aby ste potom nedopadli, že darujete pobyt v saune astmatikovi alebo že zorganizujete výlet na bežkách pre niekoho, kto by zo všetkého najradšej dostal lístky na hokej. 

Chápem, že darca sa tiež potrebuje pozerať na seba – rozmýšľať, čo on môže poskytnúť, a ešte ak by to bolo skutočne výnimočné… Možno tak sa rozmýšľalo pri myrhe. Nakoniec, bol to hodnotný dar, v staroveku myrha aj kadidlo mali rovnakú hodnotu ako zlato. Ale ak hľadáme rýchle vysvetlenie toho daru, čo počujeme? Myrhu všetci spájajú s pohrebom a s prípravou na smrť.  Ale ak to poviem takto, znie to kúsok morbídne. Ako keby ste dieťatku namiesto plyšového medveďa kúpili miesto na cintoríne. 

Ale pohreb a smrť – to nie sú jediné vysvetlenia, ktoré sa k myrhe viažu. Radšej si teda vážne témy  nechajme v zálohe; nakoniec – všetci vieme, že sa k nim v živote tohto dieťaťa tak či tak dostaneme. 

asi je čas na botanické okienko

Myrha je aromatická živica, podobne ako kadidlo. Pochádza zo stromov druhu Commiphora a jeho plody sa podobajú slivke. Živica sa objaví vtedy, keď je narušená kôra stromu a strom začne “krvácať”. Táto myrhová živica sa zberá tak, že kôra stromov je znova a znova narezávaná. Živica je najprv olejnatá a tekutá, no postupne stvrdne. Myrhovníky sa objavujú v Afrike aj na Arabskom polostrove. 

Myrha bola cenená kvôli vôni, bola používaná do parfémov aj ako kadidlo (v slovenčine to trocha mätie, keďže ako kadidlo – niečo na pálenie – sa používa nielen kadidlo – teda živica zo stromov radu Boswellia). 

Myrhu je možné použiť aj pri mnohých zdravotných problémoch – pri poruchách trávenia, pri vredoch, artritíde, pri prechladnutí aj pri kašli aj pri mnohých ďalších veciach, ktorých spomínanie si radšej nechajme k lekárovi. A ak ozaj chcete niečo kúpiť astmatikovi, práve myrta by mohla byť dobrý dar. Už vieme aj to, že jej molekuly pôsobia na opiodné receptory mozgu, čo vysvetľuje jej tlmiaci účinok. A zdá sa, že obsahuje látky potláčajúce rakovinu. Netuším, o koľkých jej zdravotných účinkoch vedeli mudrci, keď ju doniesli Ježišovi, ale jej účinky a užitočnosť sú veľmi pôsobivé čítanie. 

Okrem pálenia myrhu často objavíme aj ako prísadu v olejoch, spomínala som to už pri kadidle, a možno by bolo dobré trocha sa v tom zorientovať.

vysvetlíme si, čo sa myslí pod slovom pomazanie

V našich náboženských obradoch zvyčajne na to nenarazíme, spolu s pálením kadidla sme na olej nejak pozabudli (až na výnimky teda – ak k nim patríte, prosím, píšte pod blog do komentárov, ako olej používate vo svojich obradoch!). V oleji vyprážame hranolky a lejeme ho do auta (ideálne nie ten istý…). Ale v Biblii sa objavuje celkom často a na dôležitých miestach. Jeho použite pre ľudí sa označuje ako pomazanie.  

Poznáme dva druhy pomazania – jedno, ktorá je posvätné a súvisí s náboženským životom, a to druhé je svetské. A svetské neznamená vyslovene “zlé” alebo “zbytočné”. Tieto pomazania boli tak podstatné, že každé z nich dokonca malo svoje slovo. Bežné svetské pomazanie sa spájalo s kozmetikou alebo s privítaním hosťa, keď mu hostiteľ pomazal hlavu alebo nohy.

V príbehu, ako Ježiš na pozvanie navštívil farizeja Šimona, sme mohli čítať, ako sa to nestalo. A pritom, pre Ježiša to bolo dôležité, aj ako prejav prijatia, a spomína ho ešte na v jednej súvislosti – keď sa postíme, nemáme dať ľuďom vedieť, že sa postíme (vykrikovať: som lačna ako ako vlk!), ale radšej si pomazať hlavu a umyť si tvár. Teda ich slovníkom, dať sa trocha do poriadku.

Posvätné pomazanie sa používalo v náboženských obradoch. A ak viete, že Kristus aj Mesiáš znamená “pomazaný”, tak už budete vedieť aj prečo. Mojžišov brat Áron bol prvý veľkňaz izraelského národa a prvým, ktorý bol pomazaný tým posvätným pomazaním. Áron prvý a potom každý kňaz po ňom. Základnou zložkou tohto oleja bola bola myrta. Spolu s kadidlom, ktoré bolo druhým darom pre Ježiša. A keď ste nazreli do svätyne (v prípade, ak by ste mohli), čo by vám ako prvé udrelo do očí? Zlato. (otvorte si Exodus od …povedzme 34.kapitoly a prečítajte to na jeden raz, teraz, ako viete tieto veci. bude to iné?)  

myrha bola v staroveku veľmi vyhľadávanou vôňou

Používali ju muži aj ženy. Bola obľúbená napríklad na prevoňanie kráľovských rúch, ako spomína žalmista: Každé tvoje rúcho vonia myrhou, od aloy a kasie. A tiež si myslím, že voňala… príťažlivo a zvodne, aj keď vám by také slovo v súvislosti so svätým olejom nenapadlo. No pozrite sa na ostatné miesta, kde myrhu objavíme. 

Stačí si otvoriť Veľpieseň a tam ju nájdeme hneď sedem krát. Nájdeme ju aj v knihe Ester, pri príprave dievčat, ktoré vchádzali do kráľovej, ach, keď poviem postele, prežijete to? Lebo presne to sa dialo – Ester bola v háreme – a šesť mesiacov pred tým ich natierali okrem iného aj myrhovým olejom. A to nebola príprava na to, aby kráľ a mladá deva diskutovali o úlohe náboženstva v politických rozhodovaniach alebo niečo podobné. (veľmi ma irituje, keď sa z Ester niektorí ľudia snažia urobiť sladkosvätuškársky príbeh, ale to ste už asi postrehli). 

Ako zvodná vôňa je myrha spomína v Prísloviach, ale nie v dobrom. Je tam varovanie a s ním opis ženy, ktorá chce podviesť manžela a láka cudzieho muža do jej domu. Chce ho zviesť a pripravuje sa medzi iným aj tak, že používa aj myrtu na navoňanie svojej postele. Aj takto sa dá použiť krásna vôňa a výnimočná rastlinka. My aj zo svätých vecí vieme urobiť nesväté. A nemýľte sa, to nie sex je nesvätý, Biblia by s vami nesúhlasila, ale nevera!

poďme na tie pohreby

Aj keď v Ježišovom príbehu je myrha dar pre dieťa, v Biblii sa spája so všetkým, čo patrí k dospelému životu. Príjemné vône, potešenie z telesných radostí, aj použitie vône na dosiahnutie egoistických túžob. Takisto aj sväté veci, vôňa v svätyni, pomazávanie kňazov a ľudí, ktorých si Boh povolal k službe. A myrta sa spája aj s pohrebom, ale to by nemala byť len chvíľa. Chcem povedať, tieto naše telá môžeme používať tak, že sa budeme tešiť z požehnania, čo nám Boh dal a symbolicky, ponúkať samých seba Bohu, nech nás použije na niečo sväté a vzácne. Nech tie dni, čo žijeme, sú naplnené veľkými, krásnymi a svätými vecami.

Alebo si povieme – nám môže byť jedno, čo si kto zmyslí, a budeme žiť podľa pôžitkov tela, zo dňa na deň, robiť len to, čo chceme, alebo nerobiť to, čo sa nám nechce. Môžeme naše telá zaparkovať tam, kde sa bude pohodlne sedieť, kŕmiť ich tým, čo nás teší, a potom prežiť náš obmedzený čas v čakárňach u lekárov – čomu sme sa mohli vyhnúť, ale nám sa tak nechcelo! Ľudia si často myslia, že slová zvodnosť, podľahnúť a podobne hovoria len o sexe, ale kdeže! Často je to oveľa …každodennejšie, nenápadnejšie, a hrešíme tým, že si volíme pohodlnosť, utešovanie našich chuťových buniek nezdravými vecami a nasycovanie našich očí plytkou zábavou.  Aby bolo jasné, nič v rozumnej miere nie je zlé (prečítajte si Pavla, on má k tomu pár dobrých postrehov), ale ak nášmu pohodliu podriadime celý život… myslím, že nám niečo veľmi vážne ušlo. 

späť ku koncu života

Myrha sa používala aj pri umieraní, jej opioidné účinky som už spomínala. Myrha sa často miešala s vínom, alebo pre chudobnejšie vrstvy s poscou (netuším, či to je slovenské slovo, ale pili ju Rimania a my by sme to opísali ako mix vody a octu). Fungovala ako analgetikum, teda zaberala proti bolesti. Bolo židovským zvykom dávať to piť odsúdeným na smrť , aby ich to znecitlivilo. A pravdepodobne to bol aj nápoj, ktorý rímsky vojak ponúkal Ježišovi na kríži, ale Ježiš to odmietol. Jednoducho, niekedy je čas na myrtu a tíšenie bolesti…. a niekedy nie. Nakoniec, na pohrebe Ježiš myrhu použitú mal.

A ešte sa vrátiac k predchádzajúcemu – myslím, že neskoro myslieť na vlastný pohreb tesne pred smrťou. Každý deň by bolo lepšie. Nie aby sme boli morbídni, ale aby sme tento život brali ako dar. A využili ho čo najlepšie. 

Pozrite sa na Ježiša. 

On je dobrý príklad. A myrha na Jeho pohrebe bola svätou vôňou. Bol to Nikodém, ktorý na Jeho pohreb priniesol sto libier myrhy zmiešanej s aloe. To bola dlhodobá tradícia, pomocou olejov pripraviť telo na pohreb. Určite aj to bol dôvod tohto daru, ktorý dostal ako dieťa, ale nielen to. Ježiš svoj život oddelil pre svojho Otca, neplytval ním na zbytočnosti, nehneval sa na ľudí, keď nepotreboval, neriešil zbytočnosti a nenapĺňal svoje myslenie starosťami. Je asi najlepším príkladom toho, čo znamená svätosť znamená v každodennom živote.

myrha je slovíčko plné významov 

Prešla som tu mnohými použitiami myrhy, a s pôvodom tohto slova je to veľmi podobné. Jeho koreň (myslím koreň slova myrha) je spoločný pre rôzne semitské jazyky (jeden z nich je hebrejčina, jazyk Starej zmluvy), odkiaľ bol prenesený do gréčtiny (do jazyka Novej Zmluvy). A to, ako iste chápete, si nemôžem nechať ujsť. 

Začnem hebrejčinou.  Sloveso mrr znamená  byť silný alebo trpký, a keď to používame ako podstatné meno, môže hovoriť o akejkoľvek trpkej veci, napríklad o trpkých bylinách. Sloveso מרה (mara) znamená byť svárlivý alebo búrlivý, najmä proti Bohu. Podstatné meno מרי (meri) znamená vzbura. Sloveso מור (mor) znamená zmeniť. Tie významy pre niekoho znejú nesúvisiaco, náhodne, ale ak sa zamyslíme, prídeme na opak. Zmena je často reakciou na horkosť alebo odpor. (nad tým budem ešte chvíľu rozmýšľať.)

Tie tri písmenká, mrr, tvoria aj základ jedného krstného mena – Mára. Objavuje sa v Biblii len raz, a to v nasledujúcej vete: Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mara, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí/naplnil trpkosťou. Ako hovorí jeden múdry výklad: Keď Noemi samú seba volá Mara, to nie je že by sa len jednoducho sťažovala na všetko, čo si musela prežiť, ona hovorí, že smútok, ktorý jej Najvyšší dovolil aby vstúpil do jej života, ju urobil silnou.

A toto meno sa dostalo aj do gréčiny, teda ho máme aj v Novej Zmluve, takto sa volala jedna zo žien, ktoré boli Ježišovi veľmi blízke. Určite tú ženu poznáte, volá sa Marta. Aj ona je príkladom (dobrým príkladom!) toho, ako sila mnohokrát rastie z trpkosti.

V gréčtine sa myrte povie smýrna (σμύρνα). Viem, že som sa dnes už naoháňala slovíčkami, opismi a pojmami celkom dosť. Ale stále dúfam, že vám to slovíčko bude znieť známo. Napríklad ako jeden…

…cirkevný zbor v Smyrne

V Zjavenie Jána, ešte skôr, ako sa začne so šelmami a nejasnými víziami,  sú listy siedmim cirkevným zborom. Mnohé verše z nich až notoricky známe. List do Smyrny je celkom jedinečný – nie je v ňom ako v jedinom žiadna kritika. Ako jeden jediný má len štyri verše (a čo je to, oproti dvanástim do Tyatíry…) a áno, aj tam téma smrti. Ale Ježiš začína od seba – Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil. Uzatvára to slovami Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí. a ešte pred tým hovorí to známe, Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! A myslím, že viac k téme utrpenia a smrti povedať netreba. 

ako sa inšpirovať myrhou? 

Áno, najčastejšie ju spájame so smrťou, ale to je veľmi málo. Biblia ju mnohokrát spája práve so životom! Preto navrhujem, žime naše životy tak, aby boli darom! Ani my, ani ľudia okolo nás tu nie sú navždy, a nemusia hneď umrieť. Môžu sa jednoducho odsťahovať. Ale kým sú tu, kým sú blízko, vážne si ich a prejavte im to! Znova pripomínam, každému tak, aby to bol dar pre neho. (nepečte sladké cukrovkárom a podobne…) Stále môžete mnohým ľuďom aj zavolať. Napísať. Poslať pohľadnicu. Urobiť pre nich niečo. Alebo – venujte im svoj čas! To je tá najvzácnejšia vec, lebo čas sa nevráti. A rovnako ako na dar sa pozerajte aj na to, keď chcú ľudia venovať svoj čas vám. Nie je to samozrejmosť a nie je to maličkosť. 

Tiež si myslím, že život by sme si mali všetci užívať. Nie premárniť, ale užiť. Tak, ako nám to navrhuje múdroslovná biblická literatúra… vo všetkých rozmeroch radosti. Občas stačí začať s tým, že otvoríte oči. Pozriete sa okolo seba… na pohodlie, ktoré máte, na výhľad z okna, na tváre ľudí okolo vás. Náš život je plný darov a zázrakov.

a na záver, k darom

Aj vás zaujíma, čo sa s tými darmi stalo? Je pravdepodobné, že zlato použili Mária s Jozefom, keď utekali do Egypta (a možno aj na nich sa niektorí miestni mračili – pri pohľade na ich zlato si hovorili, prečo by sme im mali pomáhať, keď aha, koľko zlata vytiahli!). Ale myrta a kadidlo? Tradícií je viac, ale skôr vo forme rozprávok, ako útržkov pravdy. Aj tak sa to raz dozvieme a navrhujem – nechajme sa prekvapiť! 

Nie, ja prekvapenia nemám rada. Ale som dosť zvedavá…. a takto sa Tam budem ešte viac tešiť.

POZNÁMKY všeobecne

Je zaznamenané, že sýrsky kráľ Seleucus I. Nikator ponúkol zlato, kadidlo a myrhu (okrem iného) Apolónovi vo svojom chráme v Didyme pri Miléte v rokoch 288/7 pred Kristom, a to mohol byť precedens pre zmienku o tieto tri dary v Evanjeliu podľa Matúša. Predpokladá sa, že tieto tri dary boli hlavnou príčinou toho, že počet mudrcov sa nakoniec ustálil na troch. Táto epizóda môže súvisieť s Izaiášom 60 a so Žalmom 72, ktoré uvádzajú dary, ktoré dávajú králi, a to hralo ústrednú úlohu vo vnímaní mágov ako kráľov, a nie ako astronómov-kňazov.

Ján Zlatoústy navrhol, že dary sú vhodné na to, aby sa dali nie len kráľovi, ale aj Bohu, a postavil ich do protikladu s tradičnými židovskými obetami oviec a teliat, a preto Zlatoústy tvrdí, že Mudrci uctievali Ježiša ako Boha.  https://christmasfm.com/science-behind-gifts-wise-men/

POZNÁMKY konkrétnejšie

Nebola som si – a stále nie som – istá, či som mala použiť slovo “myrha” alebo “myrta”. V priebehu písania tohto blogu som to dvakrát opravila. Ani biblické preklady nie sú úplne presné… a možno by to bola otázka skôr na botanikov. Takže ak o tom viete niečo viac, prosím, ozvite sa. 

Podstatné mená מר (mor) a מור (mor) znamenajú myrhu, horké a voňavé korenie, ktoré sa pôvodne používalo na označenie svätostánku, ale ktoré sa začalo používať na čuchové ohlasovanie zavŕšenia manželstva (nie som si úplne presne istá, čo sa tu myslí, preto som text nechala v tak divnej forme, ako som to preložila). Preto bol myrhový olej, napriek jeho spojeniam so slovami, ktoré väčšinou opisujú ťažkosti, známy ako „olej radosti“.

Myrha sa používala ako balzamovacia masť a ako kajúce kadidlo pri pohreboch a kremáciách až do 15. storočia. „Svätý olej“ tradične používaný východnou pravoslávnou cirkvou na vykonávanie sviatostí krstenia a pomazania je tradične voňavý myrhou a prijímanie ktorejkoľvek z týchto sviatostí sa bežne označuje ako „prijímanie myrhy“. 

Existuje ešte jedno slovo, lot, ktoré sa tiež občas prekladá ako „myrha“ : Genesis 37,25 a  43,11; alebo “ladanum“. Čo sa týmto slovom myslelo, nie je isté. Predpokladalo sa, že je to gaštan, nejaký balzam, terpentín, pistáciový orech alebo lotos.. alebo niečo úplne iné. Pravdepodobne je správne preložené latinským slovom ladanum, arabsky ladan, aromatickou šťavou z kríka nazývaného Cistus alebo skalná ruža, ktorá má rovnaké vlastnosti, aj keď v miernom stupni, ako ópium, odkiaľ sa odvar z ópia nazýva laudanum. Táto rastlina pochádza zo Sýrie a Arábie. A to znamená, že to nie je to isté, ako myrta. 

Zaujímavá vec o kadidle, citujem priamo z Wiki: Niektorí tvrdia, že príkazom obetovať kadidlo bolo vyčistiť vzduch a navoňať ho, aby sa zamaskoval nepríjemný zápach obetovaných zvierat. Iní hovoria, že príkaz obetovať kadidlo mal odohnať zlých duchov a démonov. Filozof a rabín Maimonides to racionalizuje ešte ďalej a píše: „Je známy výrok našich mudrcov: ‚V Jerichu cítili kadidlo, ktoré sa pálilo v chráme.“ Toto ustanovenie tiež smerovalo k podpore dôstojnosti chrámu. Ak by tam nebol dobrý zápach, nieto keby tam bol zatuchnutý zápach, vyvolalo by to v mysliach ľudí pravý opak úcty; k nášmu srdcu všeobecne cíti sa povznesený v prítomnosti nejakého dobrého zápachu a je ním priťahovaný, ale nenávidí zápach a vyhýba sa mu.“ Ďalším účelom pálenia kadidla bolo zakryť Svätyňu svätých, kde sídlila Archa zmluvy, akousi „dymovou clonou“. Dôvodom bolo chrániť kňaza pred Božou prítomnosťou. V Knihe Exodus sa hovorí, že tu sa Boh ‚stretne‘ s kňazom. Navyše, „oblak“ bol porovnateľný s dymom, ktorý naplnil svätostánok v budúcich generáciách.

kadidlová obeť – ketoret – Správna zmes sladkých korenín a aromatických korenín použitých pri výrobe kadidlovej obete bola v čase obetovania starostlivo stráženým tajomstvom, ktoré plne poznali iba tvorcovia kadidlovej obete, aby sa zabránilo jej opakovaniu pri uctievaní cudzích bohov. . Mohli ju robiť len kňazi – presnejšie, tí, čo kňazi neboli, teda nikto z Áronovej rodiny – to mali vyslovene zakázané. A tým, čo to predsa len urobili – hrozilo vylúčenie spomedzi vyvoleného národa.Kňazi z rodu Avtinas, ktorí boli poverení prípravou kadidla počas obdobia druhého chrámu, uchovávali techniku a presné proporcie v tajnosti, za čo ich rabíni kritizovali. Dnes je to, čo je známe o obeti kadidla, starostlivo zozbierané zo židovských ústnych tradícií, hoci rôzne protichodné názory v židovských klasických spisoch sa tiež prefiltrovali, pokiaľ ide o jej správne zloženie. 

Už teda vieme, že v tej kadidlovej obeti nebolo len kadilo, ale aj myrta. A ešte šafrán, škorica, nardový olej, bodliak , potom zdá sa že živoca z pistácie, rastlinka čo sa podobá našej mrkve a ešte pár vecí, ktoré asi nie je možné jasne identifikovať (ale hádať môžeme). 

Ďalšie texty na študovanie k téme: 

Exodus 30,22-33

Ester 2,12-13

Veľpieseň 1,13 . 3,6 . 4,6 . 4,14 . 5,1 . 5,5 . 5,13 

Marek 15,23

To svetské pomazanie: Lukáš 7,38 a 46 a Matúš 6,17

Nápoj, ktorý Ježiš neprijal: Marek 15,23

Pár textov k pomazaniu: Žalm 2,2 . Žalm 133 . Matúš 6,17 . Lukáš 7,38 a 46