Vždy som milovala dejepis, a zostalo mi to až doteraz. Myslím, že ľudia, ktorí ho nemali radi, buď nemali šťastie na učiteľov, alebo neboli dosť vnímaví, aby zachytili príbeh.
História nespočíva len v číslach a menách, história je hlavne v príbehoch. Vo veciach, ktoré sa dejú úplne nepredpokladateľne a vyrážajú nám dych. V rozprávaniach, ktorým napriek vzdialenosti času veľmi dobre rozumieme.
Philippa Gregory píše knihy tak, že sa pristihnem, ako si hovorím, áno, tomu rozumiem veľmi dobre! Vťahuje do príbehov… nestojím len na okraji, ale prežívam ich. Takéto písanie sa nedá naučiť. To je jednoducho fascinujúci dar niektorých ľudí, ktorý aj nám ostatným pomáha presúvať sa do príbehov a cestovať v čase…
Philippu som objavila v knižnici v Sandgate, v snahe nájsť niečo dobré na čítanie a posunúť moju angličtinu do iného levelu. (Chvíľu som si totiž myslela, že napriek znalosti slovíčok mi v knihách nejaká tá myšlienka, pointa uniká… čítala som Fifty Shades of Grey a takmer som sa unudila k smrti. Dokonca som začala čítať aj druhý diel…ale potom som to jednoducho vzdala. Nudné, sladké, predvídateľné… nehnevajte sa, toto je bestseller?? anyway, späť k téme!) Objavila som knihu s dosť strohým obalom, ale povedala som si, prečo nie?
Toto je ono:
Príbeh ženy, ktorá vyrastala bez otca, s veľmi nepríjemnou matkou a sama bola dosť nábožensky založená. Myslím dosť… vyhrotene? (Boh bol jej spojencom, ale určite nie priateľom..) Chcela ísť do kláštora, ale ako dôležitú dedičku rodu ju vydali za príbuzného vtedajšieho kráľa. V dvanástich pri pôrode takmer zomrela, ale dostala syna, ktorého považovala za výnimočného. Počas celého svojho života si robila s Bohom svoje vlastné obchody.
Myslím, že tú kombináciu upätosti a ctižiadosti veľmi vystihli…
A toto nie je ani zďaleka tá najzaujímavejšia postava! Len bola moja prvá.
A viem, prečo ju mám rada. Dievčatko, ktoré vyrastá bez lásky, je nútené porodiť potomka kvôli svojej krvi vo veku, keď väčšina z nás ešte nemala normálneho frajera a takmer umrieť bez toho, aby ju jej matka vôbec prišla navštíviť! Dvakrát ovdovela a keď sa tretíkrát vydávala, ani vtedy to nebolo z lásky. A jej syna Henryho, ako jedného z možných následníkov trónu, vychovával niekto iný. Ona – napriek tomu, že bola matka – na to nemala právo. To, čo mohla, bolo modliť sa za neho. A snívať, že sa raz naozaj stane kráľom (to sú tie jej obchody s Najvyšším..) Ak sa sťažujete, že to nemáte jednoduché, skúste si to svoje porovnať s ňou!
A vďaka Philippe Gregory som bola do jej príbehu vtiahnutá aj ja. Pri tejto som pochopila, že moja angličtina a porozumenie čítaného textu je celkom fajn 🙂
Mimochodom, na tej hornej, titulnej fotke, Margaret sedí úplne vpravo. Za ňou stojí Henry, jej syn, ktorý sa potom naozaj stal kráľom…
Philippine knihy sú osobné. Písané v prvej osobe. Autorka sa každej svojej postave snažila dostať do hlavy. Vyberá si prevažne ženy, historické postavy s tým sú spojené aj témy – moc. Čo vtedy ženy mohli a čo nie; a za akými rôznymi rozhodnutiami mužov stáli práve ony.. Uvidíte stredovekú cirkev, ktorá teda nepôsobila veľmi láskavo a osobne (vďaka Bohu za reformáciu!). Dozviete sa aj veľa o čarodejníctve a o tom, čo všetko za čarodejníctvo považovali, aj keď to tak vlastne vôbec nebolo. Budete čítať o predpovedaní budúcnosti a o poverách úzko prepojených s bežným životom. (A potom si možno poviete, Bohu vďaka za to, že my už Bibliu čítať môžme a máme v mnohých témach o dosť viac jasno!)
Ak si chcete trénovať angličtinu, alebo si nájdete pre jej knihy akýkoľvek iný dôvod, Philippu Gregory môžem len odporúčať!
http://www.philippagregory.com/books
Facebook: Philippa Gregory
Zatiaľ bez komentára