Cestou v aute
Cestou domov zo zhromaždenia sa ma spýtal kamarát, s ktorým sme sa poznali už od základnej školy. „Ako sa teraz cítiš?“.Bolo leto, pár mesiacov som už bola na všetko sama.
Na chvíľu som sa zamyslela, a snažila som sa zadefinovať svoje rozpoloženie.
Asi som rozmýšľala pridlho a tak mi prišiel na pomoc. „No, cítiš sa ako žena pokorená, ponížená, alebo zahanbená?“
Ostala som zarazená a povedala som len: „Doteraz som sa tak necítila, až teraz, keď to takto pomenúvaš!“
Obaja sme ostali prekvapení, pravdou je, že celý rok po odchode môjho manžela som cítila:
… stres  … strach o svoje deti
… strach, ako zvládnem nové situácie
… strach, ako bude žiť môj (teraz už bývalý) manžel!!! absurdné
… hnev, ako to mohol urobiť
Pocity typu: ponížil ma, som pokorená, cítim hanbu, atď., skrátka boli tak nepodstatné. Existenciálna starosť, ktorá doľahla len na moje plecia ich všetky prehlušila. Možno to bolo aj lepšie, lebo som vedela, kto som v Pánovi, akú mám v Ňom cenu a aké mám v Ňom zasľúbenia. A tak po prvom roku prešiel druhý, a ja som sa narovnala, ako steblo v tráve, ktoré víchor nezlomil.
Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. Ev. podľa sv. Matúša 12,20

Zasľúbenia
Dnes, keď píšem tieto riadky, sa mi zdá môj život usporiadaný. Niektoré životné okolnosti sú vyjasnené, iné zase v procese zrenia.
Spomínam si na obdobie spred desiatich rokov. Pocity sa vynoria pri konkrétnych piesňach, alebo okamihoch, ktoré majú rovnakú atmosféru ako vtedy. Toto obdobie sprevádzal pocit. radšej nevytŕčať, skryť sa, neupútavať pozornosť. Bol to taký  ortieľ „onálepkovania“. Dostala som status „rozvedená“ a keď som riešila veci na úradoch, uvádzala som ho podvedome so stíšeným hlasom. A na facebooku som ho zbabelo neuviedla. Nebolo to niečo, čím by som sa pýšila. Viem, že dnes je to pre polovicu národa bežná realita. Ale pre mňa nikdy nebola. Mala som svoje slogany, ktoré som pri svojich vnútorných monológoch vyznávala. Až životné okolnosti mi nastavili zrkadlo a ukázali, aké hlúpe sú. Ten môj obľúbený znel: „Radšej zomrieť, ako sa rozviesť!“ Pri stretnutí s realitou smrti a jej pustošiacimi následkami, som pochopila, že je lepšie žiť zlomený ako nežiť.
Vedela som, čo hovorí božie slovo o rozvode a urputne som bojovala za záchranu manželstva. Verila som, že Boh zmení moje okolnosti, alebo nás.  Spätne vidím božie pôsobenie v tom, ako dlho som vydržala bojovať. Veľa vecí sa dovtedy stihlo dokončiť. Dnes viem, že ma Boh pripravoval na to, čo príde a upravoval praktické okolnosti môjho života tak, aby sme to zvládli bez muža v rodine.
V jednej chvíli som sedela na zemi a vylievala si srdce pred Bohom. Slzy smútku, ľútosti, bolesti vyplavovali z môjho života ťažobu. Božia láska, ktorá ma zaplavila v nasledujúcej chvíli, ma uistila o tom, že Boh sa nezmenil, Ježiš ma stále miluje, prijíma ma, odpúšťa mi a dáva mi dar nového pohľadu na budúcnosť a novú nádej.
V ten deň ku mne Boh hovoril ako láskavý Otec, ktorý dáva novú šancu :
Budeš nádhernou korunou v Hospodinovej ruke, kráľovským turbanom v dlani svojho Boha. Už ti viac nepovedia : „Opustená“, a tvojej krajine „ Spustošená“, lebo ťa budú volať „Obľúbená“ a tvoju krajinu „ Vydatá“, lebo v tebe má Hospodin zaľúbenie a tvoja krajina sa za neho vydá. Ako si mladík berie pannu, tak si ťa vezme tvoj staviteľ a ako sa ženích teší z nevesty, tak sa bude z teba tešiť tvoj Boh. Izaiáš 62, 3-5

💌

Cez kľúčovú dierku je malá milá knižočka. Má očiam lahodiacu grafickú úpravu a zmestí sa do obálky.  A tiež, čo osobne veľmi oceňujem, neplytvá slovami a nedáva návody. Namiesto toho je úprimná a vidno v nej presne tie momenty života, keď sa zasľúbenia Božieho Slova stáva osobnou záležitosťou. Stojí 2,70 € (čo je skutočne len výrobná cena) plus poštovné. Môžete ju mať, keď napíšete autorke cez FB (kliknite tuto prosím) alebo na email angela.packanova@gmail.com.