Sú mená, ktoré sú tak časté, že až zabúdame, aké sú krásne. A to je myslím aj prípad mena Anna. Za desať rokov v službe som krstila len jednu jedinú.
A Hany? Tých je ešte menej, a to je nesmierna škoda. Keďže viem, aký krásny význam to meno má, vyhlasujem, že je ich príliš málo! Tento svet potrebuje Hany, Anny a všetky poklady, čo v svojom mene nosia!
Preto som rada, že Anny máme v rodine! Anna bola jedna z mojich babiek a viac ako jedna z mojich prababiek. A tak to vyzerá, že meno Hana je na rade… (áno, jedna Hana tu už je a prináša nám veľa radosti)
Ako správne tušíte, obe tieto mená sú si veľmi blízke, lebo ich základ je rovnaký. Ono sa zdá, že v Biblii je spomínaná len Anna, ale to len preto, že žiaden zo slovenských prekladov nie je dôsledný. Ale k tomu sa dostanem.

starozmluvná Hana
Vieme, že bola manželka muža menom Elkana. Ich manželstvo bolo z tých vydarených, no jej muž (podľa výkladu iného muža) nebol veľmi bystrý. Ked Hana plakala kvoli tomu, že nemá deti, pýtal sa jej, či ti ja nie som lepší ako desať synov? Nie, nebol. Mimochodom, Elkana bol ženatý ešte s jednou ženou, Peninnou, ktorá na rozdiel od Hany deti mala, a Hane to celkom škaredo vyhadzovala na oči.
Hanina možnosť vyliať si srdce prišla, keď boli spolu ako rodina v svätyni v Šíle. Ako vyzerajú vaše modlitby, keď žijete v tom, že vás ani najbližší ľudia nechápu? Ako vyzerajú vaše modlitby, keď konečne máte tú možnosť, povedať Niekomu všetko, úprimne a na rovinu? Schválne sa nepýtam, ako by také modlitby zneli, ale ako by vyzerali, lebo v takýchto chvíľach veci, ktoré vám prichádzajú na um, prežívate celou svojou bytosťou. Možno ani neviete vysloviť tie správne slová, čo by vyjadrili váš žiaľ a vašu bolesť… a tak aj vyzeráte. Kňaz, ktorý bol počas Haninej modlitby v chráme, si najprv myslel, že je opitá, ale potom, keď si ju vypočul, už si myslel iné. Povedal jej, choď v pokoji, nech Boh Izraela splní tvoju prosbu…
Po návrate domov Hana počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel a ak viete niečo o histórii Izraela, viete aj o ňom. Vymodlený požehnaný syn.

❤ Hana je vyslovene krásna. V tom, ako si vylievala srdce pred Bohom, ako bola úprimná, otvorená a ochotná byť zraniteľná vo svojej slabosti, v tom ma stále neprestala inšpirovať.
Ale nejde len o to, ako bola ochotná vytiahnuť na povrch svoje najhlbšie smútky. V jej slovách je ešte niečo viac. Podľa židovskej tradície je rátaná medzi sedem porokýň, ktoré Boh vzbudil v Izraeli – je tam spolu s takými menami ako Sára, Miriam a Debora. Prečo prorokyňa? Jej chválospev, keď dostala vytúženého syna, je aj proroctvo. Hovorila nielen ku Bohu, ale hovorila aj v mene Božom. A začalo to jej zlomeným srdcom.

apokryfná Anna
Zdanlivo táto Anna nemá veľa pozornosti, ale myslím, že len zdanlivo. Lebo je prítomnosť môžeme tušiť za celým týmto krásnym príbehom.
O tejto Anne vieme, že bola Tobiášova manželka a spolu mali syna s rovnakým menom. Jej manžel bol zbožný muž v nezbožných časoch, mnohé pre neho nebolo jednoduché, no aj tak sa prekonával. Pri takom mužovi verím, že na ľahkú váhu nebral ani výber svojej manželky a už to o Anne niečo hovorí. A ešte potom ich syn!
To, ako sa muž chová k ženám, v mnohom myslím závisí aj od jeho matky. Od jej obetavosti, zbožnosti, ale aj od jej sebaúcty. Anna spolu s manželom vychovali syna, ktorý bol ochotný bojovať a riskovať – ale pozor, nie len sám za seba – takých chlapcov, ktorých centrom vesmíru sú oni sami, a ktorých k tomu podnecovali aj ich mamičky, poznám viac ako dosť (a ozaj by už stačilo).
Tobiáš mladší bol ochotný urobiť veľa pre dievča, o ktorom mu povedali, že je prekliata. Každého, kto si ju vezme za ženu, zabije démon, a preto už bola sedemkrát vydatá, no žiaden z jej manželov neprežil. No Tobiáš sa odvážil. A s pomocou Zhora aj uspel.

❤ Pri tejto Anne nevieme povedať nič priamo o jej konaní. Ale ak posudzujeme mamu podľa toho, ako vychovala syna, klobúk dole. Myslím to vážne, táto žena má vďaka jej synovi môj veľký rešpekt. Lebo povedzme si – koľkých mužov poznáme, ktorí by pri podobných problémoch neriskovali svoj život a cúvli? A koľko poznáme takých, čo by to urobili presne naopak…? Kiežby tento svet mal viac matiek ako táto Anna. Lebo mužov ako jej syn potrebujeme viac ako soľ.

novozmluvná Anna
Táto žena mala z ľudského hľadiska život za sebou, a predsa ju – vo veku osemdesiatštyri rokov čakalo niečo jedinečné. Anna prežila sedem rokov v manželstve, potom ovdovela, a hlavnou náplňou jej života sa stal chrám, modlitby a pôsty. Nič zaujímavé? Nuda? Ak je vaša viera nielen náboženstvo, ale vzťah, potom myslím, že na nudu nie je veľmi šanca. A zvlášť, ak dostanete takú možnosť, aká sa už nezopakuje. Nikdy.

Keď Jozef s Máriou prišli predstaviť do chrámu svojho prvorodeného syna, bol tam muž Simeon, ktorý spoznal dieťa. Vedel, že vidí narodeného Mesiáša, Spasiteľa…toho, za ktorého príchod sa storočia modlili… a ten pocit si ani neviem predstaviť. Mne by sa asi zasekol hlas, no Simeon prorokoval, a k tomu sa svojim prorokovaním pridala Anna, ktorá bola v chráme ako doma. Ak jej reakciu pomenujem ako nadšenie, ešte stále to nie je dosť intenzívne!

❤ Vidím Annu a rozmýšľam, aký hlboký bol jej vzťah s Bohom. Svojho manžela síce stratila, ale našla niečo iné. Kým jej telo bolo ešte na zemi, jej myseľ už viac ako tu bola v nebi. A potom uvidí Toho, ktorý z neba prišiel na zem. Predstavujem si ju, ako nevie nájsť správne slová na to, aby vyjadrila vďačnosť… vie, že táto chvíľa je výnimočná. A ďakuje Bohu, že jej umožnil tam byť. Možno nie slovami, lebo vie, že ak by sa pokúsila do slov vložiť to, čo zažila, tá najhlbšia krása by sa stratila v preklade.
Vidím túto Annu a modlím sa, aby jej menovkýň, majúcich rovnako hlboký vzťah s Bohom, bolo čím viac. A všetkým prajem účasť na Božích zázrakoch!

Anny so svätožiarou
Prvá je žena, ktorá podľa tradície bola Máriina mama, teda Ježišova babička. Alebo starká alebo ako by ste ju vyvolali. V Biblii sa nespomína, objavuje sa v cirkevnej tradícii a ešte skôr v apokryfných evanjeliách (ktoré mnohokrát nemajú tú hodnovernosť ani hodnotu ako apokryfy Starej Zmluvy). Objektívne nevieme, čo všetko v nich je pravda a čo zostalo nedopovedané. Vieme však, kto bola jej dcéra. Mária bola pôsobivá ukážka toho, aké to je, keď sa spojí viera a nesmierna odvaha. Na anjelove slová o dieťati, ktoré sa jej narodí, odpovedala, som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. (okay, asi to znelo menej formálne, ale pointa tam je.)

❤ Ak jediné, čo o tejto Anne z Biblie poznáme, je je dcéra, je to viac ako dosť. Len silné ženy vychovávajú takéto dcéry! Mária bola ochotná ísť hlavou proti múru, stratiť to, na čom jej predtým záležalo, stratiť svojho snúbenca a svoju zaistenú budúcnosť, a riskovať, že do konca jej života sa na ňu budú pozerať pomedzi prsty. Ani presne neviem, ako správne sa to slovami dá oceniť… lebo sa mi zdá, že všetko, čo napíšem, stále nie je dosť. Tak len stručne: Takúto ženu nevychová len tak hociaká matka.

Druhá Anna so svätožiarou žila v 16.storočí a narodila sa ako Alice. Vo veku približne dvadsať rokov, spolu so svojím bratom a budúcim manželom, konvertovala na rímokatolicizmus.
Bolo to v časoch, keď v Anglicku prebrala vládu protestantská kráľovná Alžbeta. Chcem tým povedať, že byť katolíkom nielenže sa nenosilo, ale…ešte horšie. Alicinho brata aj jej budúceho manžela kvôli tomu vydedili a Alice (vtedy vlastne už Anne, meno, ktoré prijala pri konverzii) stratila svoje veno.
A keby to bolo len o peniazoch! Neskôr boli jej brat a manžel zatknutí spolu za účasť na omši. A kým Annin brat bol prepustený na záruku, jej manžel bol poslaný do vyhnanstva a žil v Holandsku. Svojej žene pravidelne posielal peniaze, ale už sa za života ani raz nevideli.
Keď zomrel, začala byť Anne viac aktívna v ilegálnom ukrývaní rímokatolíckych kňazov a spravovala dom, kde sa skrývali. Samozrejme, že jej na to raz prišli, no ona pri súde vyhlásila, že má veľmi daleko od toho, aby ľutovala, čo robila. Bola odsúdená, popravená, a rímskokatolícka cirkev ju vyhlásila za martýrku.

❤ Prečo táto Anna? Určite nie preto, že sa teraz chcem zamotať do debaty, akí tí protestanti v Anglicku boli….! Lebo boli. Ale katolíci neboli lepší. Ak by ste nevedeli, pred Alžbetou vládla v Anglicku jej sestra Mária, katolícka kráľovná, a tá sa s tým tiež nekašlala. Protestantov mučila a upaľovala a vraj, keď zomrela, všetci si vydýchli. Myslím, že takéto konanie kvôli viere je riadne na hlavu. A vlastne ešte viac! Lebo ak niekoho zabíjate kvôli vašej viere v Krista, idete proti tej viere samotnej, teda žiadnu nemáte!
Mne sa Anne páčila kvôli tomu, že plávala proti prúdu. Áno, náboženstvo v Anglicku sa zmenilo, lebo máme novú panovníčku. Ale je fér, aby sa ku kňazom správali horšie ako k zvieratám vedeným na bitúnok? Ako Ježiš povedal svojim apoštolom: Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A ešte k Anne a k jej smrti: Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Hana a Anna v preklade
A ako to je s Annami a Hanami a s tým, ako sú si tieto mená blízke?
Zjednodušene povedané, Hana je hebrejské a Anna grécke meno. Stará Zmluva bola (takmer kompletne)  napísaná v hebrejčine, Nová Zmluva v gréčtine. Skôr tu bolo meno Hana, kedže Stará Zmluva tu bola pred Novou. No Anny, ktoré sa spomínajú v Biblii, majú to isté meno ako Hany, len to ich meno bolo preložené do druhého jazyka.
Teda keď budem hovoriť o mene Hana, platí to aj pre Annu.

Meno Hana znamená byť milostivá alebo prosiť . Koreň tohto slova vo všetkých semitských jazykoch vo významoch znamená  poskytnúť láskavosť, milosť, podporovať. V arabčine znamená cítiť sympatiu alebo súcit, byť milostivý alebo milujúci. Ale to zďaleka nie je všetko, a to je práve to krásne práve na hebrejčine – ako sú slová a ich významy pospájané a ako vďaka tomu v jednom mene počujeme viac ako jeden význam, viac ako jeden príbeh.
V Biblii to isté sloveso, ktoré znie aj v mene Hana, zobrazuje srdečnú odpoveď niekoho, kto má niečo dať tomu, kto má v niečom núdzu. Týka sa aj pomoci ľudí voči ľuďom, no najčastejšie ide o Božiu pomoc človeku.
O tom, čo z milosti Boh, sa píše v 1.knihe Mojžišovej. Jákob, keď sa uzmieruje so svojim bratom Ezauom, mu vraví: Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav. Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť.
Ale nájdeme aj prosby za niečo, čo tu ešte nie je, no my po tom túžime z hĺbky srdca. Žalmista píše: Duša mi slzí od žiaľu, pozdvihni ma svojím slovom !
Podstatné meno, ktoré každá Hana a Anna nosí v svojom mene, znamená priazeň alebo milosť. Často sa to slovo používa aj v slovnom spojení nájsť milosť v očiach niekoho. Znova Jákob a slová, ktoré mu povedal jeho svokor: Kiežby som získal tvoju priazeň. Zo znamení som poznal, že Hospodin ma pre teba požehnáva.
Keď je toto podstatné meno v ženskom rode, dá sa preložiť ako úpenlivá prosba. Spomínate si na Hanu a jej yvlievanie si srdca?
Prídavné meno s rovnakým základom znamená milostivý – v angličtine gracious – čo sa dá preložiť ako milostivý, ale tiež ako aj láskavý aj pôvabný – a to je myslím spráne, takáto možnosť prekladu – či nie je láskavosť krásna?
V hebrejčine sa toto prídavné meno používa len v súvislosti s Bohom. V Žalme 116,5 sa píše: Hospodin milostivý je a spravodlivý, náš Boh sa zľutuváva.

❤ Prečo sú Hana a Anna krásne mená? Áno, aj pre príbehy, ktoré v sebe nosia. Ale takisto aj pre nádej – nádej niečoho dobrého, väčšieho ako my, niečoho, čo nás zdvihne zo zeme aj keď my už na to nebudeme mať ani silu, ani pomyslenie. V týchto menách je ukryté to, prečo je Boh Bohom a prečo Ho tak veľmi potrebujeme. Lebo s Ním sa môžeme ponoriť sami do seba a do najtmavších hlbín svojho srdca, môžeme si vyliať svoju dušu a vedieť, že On nám rozumie, lebo v ešte tmavších hlbinách bol už dávno pred nami.
V menách Hana a Anny ich nositeľky nosia očakávanie, že im Boh požehná do života dobré veci. A nielen im, ale takisto aj ich milovaným. Tie mená majú prísľub vecí, ktoré sú krásne, pôsobivé a dojímavé. Majú v sebe nádej, že nielen biblické Hany a Anny, ale aj každá ďalšia nositeľka tohoto mena bude – s Božou prítomnosťou na jej ceste – písať svoj vlastný, výnimočný príbeh.