V krajine, ktorá sa volala Frýgia, bol v chráme hlavného mesta priviazaný voz. Frýgovia kedysi hľadali kráľa a veštba im predpovedala, že si majú zvoliť toho, kto tam príde na voze. A do chrámu na voze skutočne jeden muž dorazil, stal sa kráľom, panoval dlho a v mieri a z vďačnosti sa rozhodol tam svoj voz priviazať. Uzol bol však príliš komplikovaný, nikto si s ním nevedel poradiť a začalo sa veriť, že ten, komu sa to podarí, bude vládcom celého sveta. 

Po pár storočiach dorazil do Frýgie iný kráľ. Bol práve na vojenskom ťažení a áno, chcel ovládnuť svet. Uzol ho fascinoval, no ani on ho nevedel rozmotať. No raz sa rozhodol a namiesto rozmotávania uzol jednoducho preťal mečom. 

a poďme úplne inde

Apoštol Pavol rád cestoval (povedzme) a rád písal listy. Zvyčajne ich adresoval cirkevným zborom, no v Biblii máme aj štyri, ktoré sú napísané jednotlivcom. Dva listy pre Timotea, jeden pre Títa a jeden pre troch ďalších ľudí. Jasne, komu by sa chcelo v názve listu menovať všetkých, preto ho my poznáme ako list Filemonovi. Alebo nepoznáme. Ak nie, nič si z toho nerobte, takých je veľa, a úprimne, predtým – pri jeho čítaní a študovaní – som sa ani ja veľmi nepretrhla.

To bolo predtým, no vďaka tomu, komu je písaný, som názor na nudnosť tohto listu trocha zmenila. 

Pavol píše:  Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome:  Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

Filemonovo meno nie je jediné, Pavol o dôležitej veci a píše o nej hneď trom ľuďom. Je tam aj ďalší muž, Archippos, a medzi tými dvoma mužmi je jedna žena: Apfia. A to, koľko o nej asi vieme a ako je známa, podčiarkujú tri fakty: a) anglická Wiki nemá pri liste Filemonovi pri  Apfii ani jeden naväzujúci odkaz, b) slovenská Wiki nemá o nej ani mäkké f, a po c) moja gramatika na Google Docs mi jej meno podčiarkla ako pravopisnú chybu. 

…a presne to sú tie chvíle, keď sa úprimne užitočne naštvem. (a potom niečo napíšem.) 

expresión de cariño 

Toto je jediné miesto, kde sa Apfia v Biblii spomína. Takže to berme tak, že verš s jej menom je o to viac vzácny. Apfia nemá menovkyne a o jej mene nevieme naisto, odkiaľ je.  Prvá možnosť je, že jej meno je hebrejské a znamená tá, čo obraňuje, chráni. Druhá možnosť je, že meno Apfia má pôvod vo frýgičtine (krajina je Frýgia, obyvatelia Frýgovia, reč frýgičtina. mŕtvy jazyk.) No tu jej meno je niečo ako pomenovanie, ktorým oslovujeme niekoho, koho milujeme. (zlatko, srdiečko, moja drahá, miláčik.)

Myslite na významy jej mena, keď o Apfii budeme hovoriť. Tá, ktorá obraňuje a chráni si zaslúži, aby sme ju aj my obraňovali. Tá, ktorá nesie vo svojom mene dôkaz toho, že je niekým milovaná – prečo by sme sa my k nej mali správať inak? Ja na to myslieť určite budem, lebo nejak veľa lásky k nej v komentároch nenašla. (niežeby som čakala emocionálne rozplývanie sa tam, kde majú byť fakty. ale keď ich niekto vykladá nie podľa toho, čo vidí, ale podľa toho, čo vidieť chce – v tom fakt veľa lásky nie je.)

kto som? komu patrím a kde som sa skryla? 

Je jasné, že Apfia je blízka Filemonovi, sú spomenutí “domáckym spôsobom” ako ľudia, ktorí k sebe nejakým spôsobom patria. Jeho meno je prvé, jej meno hneď za ňou… Mohla byť jeho manželka? To je prvé, čo mnohým napadne, a v mnohých komentároch to tak aj nájdete. A myslím, že to je celkom problém. (lebo ak by som ja písala hneď to prvé, čo mi napadne, márnosť, neviete si predstaviť čo by to bolo…) Lebo potom ľudia nevidia veci také, aké sú, ale aké ich chcú vidieť. 

Napísať, že bola Filemonova manželka, je tak jednoduché, lebo čo iné by robilo ženské meno medzi mužmi? Alebo bola Archippova matka? (to je ten tretí človek spomínaný vo venovaní listu.) Bol Archipos Filemonov syn? Alebo žeby bola Apfia manželka Onezima? (to je ten človek, okolo ktorého sa točí obsah listu.) Viete v čom je problém vo všetkých týchto vysvetleniach? Že sa snažíme Apfiu k niekomu priradiť. Lebo dôvod, že je v liste spomenutá, je určite naisto nejaký muž!

myslieť ako Sherlock

Potrebujem povedať jednu vec – nemáme dosť dôkazov, dosť informácií na to, aby sme naisto povedali, kto Apfia bola. Ale môžeme hovoriť o tom, čo je najpravdepodobnejšia možná verzia. A Sherlock Holmes je výborný príklad. Keď on pracuje na prípade, myslí ako vedec, zbiera a skúma všetky informácie. Pristupuje k nim objektívne a nezaujato. Formuje hypotézy a stále ich porovnáva s novými informáciami. Ale kedže vo väčšine prípadov nemá dostatok dát, aby prišiel k jednoznačnému záveru, tak z hypotéz vyberá tú najpravdepodobnejšiu. To je induktívne zdôvodňovanie. Deduktívne myslenie  ide na istotu, prichádza so záverom, ktorý je 100% -ne pravda. No ak na takúto pravdu nie je dostatok informácií, prichádza otázka, čo je najpravdepodobnejšia možná verzia? 

Ak nevieme, kto Apfia bola, povedať s istotou, čo je najpravdepodobnejšia možnosť?

(keď skúmame Bibliu, v istom bode zistíme,  že nemáme dosť informácií – nemáme ich toľko, koľko by sme chceli, aby sme niektoré veci vyjadrili do 100%-nou istotou.  nemôžeme použiť dedukciu. môžeme použiť indukciu a povedať, čo je najpravdepodobnejšia možná verzia. prečo to vysvetľujem? lebo ma vysoko iritujú ľudia, ktorí niečo, čo je len  pravdepodobné, vydávajú za 100%-nú pravdu.)

späť k tomu, koho je to táto žena

Niekoho manželka alebo niekoho matka? Akokoľvek často sa s tým stretnete, je to úplne jedno. Hlavne, apoštol Pavol, keď píše ľuďom, alebo keď niekto iný rozpráva jeho príbehy – všade, kde sú ľudia príbuzní, je to jasne povedané. (napríklad Priscila a Aquilla sú manželia. Timoteova mama je Eunika a stará mama Loida.) Nie je jasné, vôbec koho manželka by Apfia by mala byť! (ak nepripúšťate možnosť, žeby mala dvoch mužov, čo je asi tak pravdepodobné ako myšlienka, že všetky ženy v prvej cirkvi nechali hovoriť len mužov.)  Alebo ešte inak: nikde v texte nie je žiaden dôvod na to, aby sme si mysleli, že bola niekoho manželka alebo mama. 

Ja si myslím, že takto vysvetľovať veci je celkom dehonestujúce. Niežeby postavenie manželky také bolo, ale pripustiť, že sa do listu dostala len ako Filemonova manželka, to je urážlivé voči iným manželkám! (nejaká iná si napríklad môže povedať – môj manžel v kostole zametá podlahy, som preto ja menej dôležitá ako iná manželka?) A tiež samozrejme fakt, že mnohým mužom sa myšlienky nevedia obkrútiť okolo možnosti, že Apfia je tam proste sama za seba. Priradiť nejakú ženu k mužovi len preto, lebo ostatní muži nevedia, čo s ňou, to sa v cirkvi doteraz nezmenilo.  

status: dôležitá

V staroveku boli priami adresáti listu sú menovaní ako prví, hneď po mene odosielateľa. Tento list patrí nielen Filemonovi, ale rovnako aj Apfii a Archippovi. Bolo treba riešiť niečo podstatné a oni traja boli apoštolom Pavlom označení ako najpovolanejší, ako tí, čo rozhodovali a stáli na čele. A po nich nasleduje širšie spoločenstvo, ich cirkevný zbor. Pavol zdraví Filemona, Apfiu a Archippa ako rovnocenných a rovnako postavených. A áno, to, že Apfia bola pred Archipom, pred tým druhým mužom, ukazuje, že mala vyšší status ako on. 

A potom je tu cirkev, ktorá sa stretáva v dome. V koho dome? Vo Filemonovom alebo ten dom patril všetkým trom spomínaným? V gréčtine (ja viem, ako milujete gramatické okienka!) existuje vec, ktorá sa volá kolektívny singulár. Polopatisticky – síce je to jednotné číslo, ale aj tak hovorí o viacerých osobách. A je celkom pravdepodobné, že je použitý tu. Čítali ste ten verš a aj vám znel tak kockato? Ak by Pavol hovoril len o Filemonovom dome, tak by to tak aj napísal. 

Takže je pravdepodobné, že to bol ich dom (Filemonov, Apfiin a Archippov) aj bez toho, aby tá žena bola niekoho žena. A Apfia mohla byť buď vlastníčka domu alebo manažérka domácnosti alebo kombinácia tých dvoch. 

(môj) brat má sestru

Filemon je milovaný spolupracovník, Archippos je spolubojovník a Apfia je…sestra? Skôr ako ohrniete nos (aj tak to nebudete vedieť tak dobre, ako ja), niečo vám k tomu poviem. Vo vtedajšej gréčtine malo slovo sestra dva významy: doslovný – sestra (bytosť ženského pohlavia, ktorá vzišla z tej istej matky alebo z toho istého otca, ideálne oboje) a prenesený – žena, ku ktorej mám blízky vzťah. A pre Pavla, čítajúc jeho listy, vidíme, že jeho sestry sú vážna vec! On týmto oslovením neplytvá, ale podľa všetkého používa ho pre ženy, ktoré mali nejakú úlohu v cirkvi. Mám dva dobré dôvody si to myslieť. Ako sestru okrem Apfie oslovuje už len Foibé (Phoebe, Fébu) a pri nej je napísané, že bola diakon. A taktiež, my to síce máme napísané ako sestra Apfia, ale v gréčtine, v origináli je to skôr niečo ako Apfia, Sestra. (Apphia the Sister. Apphia tē adelphē) Ako funkcia alebo titul. 

Je viac možností toho, čo Apfia robil, nejaké v súvislosti s domom som už spomenula. Takisto mohla mať nejakú vodcovskú pozíciu, nič to nevylučuje. Umiestnenie jej mena medzi dvoch mužov to môže pokojne naznačovať. Lebo povedzme si úprimne, ak by bol na druhom mieste za Filemonom muž, túto možnosť by sme pokojne a celkom seriózne brali do úvahy. A povedzme si ešte úprimnejšie, žiaden text v Biblii takúto možnosť nepopiera. (fakt vážne. môžete hľadať.) 

❣Drahé sestry, nemyslime si, že pozíciu žien vybojovali tie, čo nám dožičili volebné právo. Už aj predtým sa našli ženy, a takisto aj muži, čo to považovali za úplne normálne. Lebo ich normou neboli iní ľudia, ich normou bol Kristus.

všetko bude tak, ako má byť

Spomínate si na príbeh z úvodu blogu, ktorý s ničím nesúvisel? Teda až na to, že bol z Frýgie a odtiaľ mohlo pochádzať aj Apfiino meno…. ale to nie je všetko! Ten uzol, ktorým v chráme priviazali voz, dostal meno po kráľovi, ktorý bol vlastníkom voza a uzol stvoril – volali ho gordický. A ten kráľ, ktorý chcel rozmotať uzol a ovládnuť svet, sa volal Alexander Veľký. Myslím, že ste o ňom už mohli počuť. A on pre zložitý problém našiel jednoduché riešenie. Ten uzol nerozmotal, ale rozťal. 

Alexander veľký sa nestal kráľom celého sveta, aspoň nie tak úplne doslova. Ale!  Významne a nevedomky prispel ku kraľovaniu Niekoho Iného. Za jeho života sa v jeho ríši ako najčastejší jazyk rozšírila gréčtina. Alexander zomrel v roku 323 pred našim letopočtom. Králi sa menili, hranice posúvali, ale gréčtina zostala. A potom prišlo kresťanstvo. To sa po bývalej Alexandrovej ríši rýchlo rozšírilo aj vďaka tomu, že stále všetci používali gréčtinu. A preto je aj Nová Zmluva napísaná v gréčtine. 

Teda Alexander Veľký – významne a nevedomky – prispel ku kraľovaniu Niekoho Iného. A z jeho spôsobu, ako riešiť zamotané problémy, by sme si všetci mohli brať príklad. Ideálne keď znova bude niekto rozoberať ženy v Biblii. 

POZNÁMKY

Chýbajúce oslovenia – ak by bola Apfia manželka niekoho, Pavol by použil slovo „žena, manželka“ (gyné), na iných miestach ho pri manželkách používa. Nevieme o prípade, žeby o nejakej manželke niekoho hovoril a nespomenul by to. Takisto, ak by bola slúžka alebo otrokyňa – po prvé, nebola by menovaná v oslovení listu – tak boli predstavitelia cirkvi (keď budete písať na biskupský úrad, nebudete oslovovať pani upratovačku – akokoľvek je jej práca dôležitá a existenčne nevyhnutná). Pavol tiež nemal problém/nevyhýbal sa osloveniu otrokov – nemyslel si, že postavenie niekoho znehodnocuje. Takže môžeme predpokladať, že Apfia nebola ani to. 

Zdá sa, že komentátori (hovorme chvíľu len o mužoch), ktorí Apfiu len preleteli, hovoria, že to bola kohosi žena, kohosi matka alebo kohosi sestra. Tí, čo sa tomu venovali dlhšie, ani jedno z tých vysvetlení nepovažujú za správne – ani len to, že bola Filemonovou sestrou – inak by tam bolo napísané „jeho sestra“ nie „sestra“ ako titul (aj s členom v gréčtine). 

A ešte jedna vec, na ktorú som narazila neskôr, no je veľmi dôležitá. Ako som hovorila – list Filemonovi rieši otroka, ktorý utiekol svojmu pánovi a apoštol Pavol to teraz zaňho žehlí (zjednodušene). Jeden komentátor považuje „za mimoriadne významné, že žena, Apfia, je predvolaná ako svedkyňa práve v tomto ‚testovacom prípade‘ oslobodzujúcej praxe. Apfia bola jedným z dvoch nezávislých svedkov (tým druhým bol Archippus), ktorých vybral Pavol z tejto domácej cirkvi (komunity, čo sa stretávala v spomínanom dome), a je dôležité si uvedomiť, že výsledok listu by sa musel stretnúť s jej súhlasom.