Ako niekto napísal, Bernika bola mnohokrát vydatá a mnohokrát milovaná. Toto je pekné vyjadrenie. Ale ešte keď si niekde znova ako jej hlavnú charakteristiku prečítam, že bola nehanebná žena (shameless woman), asi začnem kričať. 

Viem, že o Bernike Biblia píše ako o dospelej žene. Kým sa stretla s apoštolom Pavlom, zažila toho veľa. Biblia o tom nerozpráva veľa, ale zato ľudia…! Našla som dosť takých, ktorí si o ňu s potešením otreli ústa. Ale ja odmietam byť tá, čo k jej životu napíše nejakú rýchlu, plytkú, polopravdivú informáciu a bude spokojná s tým, že sa podarilo zhodiť ďalšiu ženu.   

Bernika bola dospelá, keď sa stretla s apoštolom Pavlom. Ale ja chcem začať od jej detstva. 

toto pre svoju dcéru nechcete

Bernika bola pravnučka Heroda Veľkého, neter Heroda Antipu a dcéra Heroda Agrippu I. Jej príbuzných si najlepšie zapamätáte, keď si spomeniete, ktoré úmrtia majú na účtoch – prvých kresťanov a apoštolov, Jána Krstiteľa alebo deti v Betleheme. Ako takéto pomery v rodine vplývajú na dieťa? Ani nechcem vedieť! 

Prvýkrát sa Bernika vydala do jednej z významných intelektuálnych rodín tých čias. Aby bolo jasné, nebolo to jej rozhodnutie, ona sama mala vtedy trinásť rokov. Jej manžel Markus, okrem toho, že to bol synovec filozofa Filóna, bol aj hlava židovskej komunity v Alexandrii (to mesto malo najúžasnejšiu knižnicu tej doby, a ja rozmýšľam, či tam Bernika mala prístup…). Čo sa týka intelektuálnych možností, toto manželstvo znelo na papieri dobre. Ale žiadne podrobnosti nevieme. 

Bernika žiaľ veľmi rýchlo ovdovela a potom jej otec pre ňu zariadil ďalšie manželstvo, a teraz sa podržte, lebo mňa takmer hodilo o zem, jej otec jej zariadil manželstvo so svojím starším bratom. To mala prosím pekne šestnásť. Vydala sa za svojho strýka Heroda, kráľa Chalcis – bolo to malé kráľovstvo na území dnešnej Sýrie. Dostala titul kráľovnej a svojmu manželovi a strýkovi v jednej osobe porodila dvoch synov. O ich ďalších osudoch nevieme nič, ale vieme, čo bolo s Bernikou. V dvadsiatich rokoch ovdovela druhý krát. 

kráľovskí súrodenci 

Po Herodesovej smrti (teraz myslím jej strýka a manžela) Rimania pridelili kráľovstvo Chalcis Bernikinmu staršiemu bratovi, ďalšiemu Herodesovi – Agrippovi II. Agrippa sa teda nasťahoval do kráľovského paláca a býval v izbách blízko svojej sestry. Takže Bernika namiesto muža (a strýka) mala pri sebe svojho brata. Veľa zdrojov píše o tom, že brat a sestra boli mnohokrát videní spolu pri oficiálnych príležitostiach. Na verejnosti sa objavovali bok po boku (Jozefus, náš obľúbený historik píše, že boli spolu, aj keď sa Agrippa prihováral ľuďom Jeruzalema a snažil sa utíšiť vznikajúce povstanie). Mnoho ľudí – keď písalo oficiálne listy na kráľovský dvor – ich adresovali obidvom súrodencom – Agrippovi aj Bernike. Dokonca aj v rabínskej literatúre je Bernika spomínaná ako kráľovná bok po boku svojho brata. 

Dva zdroje túto blízkosť označili ako incest. Jeden zdroj je rímsky satirista Juvenal. Druhý zdroj je Jozefus (náš obľúbený historik; zvlášť preto, že historikov píšucích o tomto bolo veľmi málo) . Tieto reči, klebety Berniku donútili hľadať si tretieho manžela (niežeby si tých prvých dvoch našla sama…). Vydala sa za ďalšieho kráľa – Polema zo Cilície, ktorý – kedže nebol žid, musel prestúpiť na židovstvo a podstúpiť obriezku. To sme videli už pri jej sestre, že netreba podľa viery žiť, ale obrady zachovávať, to áno! Ale ani toto nebolo zárukou spokojnosti. Nevieme, čo sa tam zomlelo, no Bernika tretieho manžela opustila a znova prišla na dvor svojho brata Agrippu II. 

Znova sa vytiahli tie klebety o inceste, podporené aj tým, že Agrippa sa nikdy neoženil. Bernika väčšinu svojho dospelého života strávila pri svojom bratovi a po všetkých stránkach zdieľala takmer rovnakú moc ako on. A v tom čase spoznala aj apoštola Pavla. 

potulný kráľovský kazateľ

V skratke – Pavol je zatknutý, lebo niektorým ľuďom to kázanie o Ježišovi už začína prerastať cez hlavu. Je predvedený pred rímskeho prokurátora Felixa, ktorý bol vtedy už manželom Bernikinej sestry, Drusilly (ak ste o nej nečítali, dobehnite tu). Felix ho držal zajatého dva roky, často po neho posielal a rozprával sa s ním. Po dvoch rokoch bol Felix ako rímsky prokurátor odvolaný a namiesto neho nastúpil muž menom Festus. Ten chcel vyhovieť predstaviteľom židovského národa a na Pavlovo obvinenie riešiť. A po niekoľkých dňoch kto prišiel k Festovi do Cezarey? Kráľ Agrippa s Bernikou. A Agrippovi sa Festus posťažoval, že nevie, ako z tejto situácie vykorčuľovať. Agrippa sa toho chytil a navrhol, že Pavla vypočuje sám. 

Biblia píše: Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s plnou pompou. Vstúpili do súdnej siene spolu s vysokými dôstojníkmi a poprednými osobnosťami mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla.  Festus povedal: „Kráľ Agrippa a všetci tu prítomní muži! Pozrite na tohto človeka. Kvôli nemu na mňa naliehalo celé to veľké množstvo Židov v Jeruzaleme i tu a kričali, že viac nesmie zostať nažive.  Ja som zistil, že neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť. 

Festus sa zdá ako celkom logicky rozmýšľajúci muž. A teraz už odchádza z ľadu na striedačku a na jeho miesto prichádza Agrippa. Ten povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: „Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú,  a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo.

Pavlovo svedectvo je zaujímavé, ku koncu veľmi priamo hovorí o tom, že Mesiáš má trpieť a vstať z mŕtvych. Festus si v tej chvíli začne myslieť, že Pavol sa pomiatol, no ten sa spolieha, že o týchto proroctvách Agrippa vie. Agrippa aj Bernika. Obaja boli vychovávaní v tejto viere (aspoň teda formálne). Pavol síce neoslovuje Berniku priamo (nemyslím, že to by vôbec mohol), no hovorí k jej bratovi: Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ No Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“  A Pavol na to: „Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút. 

ako sa veci dokážu vyšmyknúť spod kontroly

Pavol bol zatknutý okolo roku 60 – to aby sme boli v obraze. Felix si ho ponechal dva roky, po ňom ako prokurátor nastúpil Festus a k nemu prišiel Agrippa II. s Bernikou. Viete ako všetci hovoria, že Bernika vládla ako kráľovná po boku svojho brata? Samozrejme, formálne nemala moc, ale v skutočnosti? Možno viac, ako si myslíme. Myslím, že toto je dôležité si pripomenúť. Lebo Agrippa po vypočutí si Pavla povie: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi. 

Takže Pavol ide do Ríma a jeho sloboda stroskotá na právnej chybe. Ale zabudnite na chvíľu na Pavla! (to bolo kúsok surové, no on prvý by to pochopil…) Zabudnite na Pavla a pozrite sa na Agrippu. Formálneho žida, pre ktorého sú dôležité tradície, je dosadený Rímom, má v rukách moc a namiesto toho, aby sa bál ľudí, ktorí stoja proti Pavlovi, povie, tento človek mohol byť prepustený. A neviem si predstaviť – pri tom všetkom, čo som čítala a písala doteraz – žeby v tom prsty nemala aj Bernika. Aj ona videla to, čo vidíme my. No celé to stroskotalo na právnej chybe. Môžem si povedať, kiež by sa stalo inak – ak by som si dovolila tvrdiť, že viem čosi o Božích plánoch. (vždy, keď si myslím, že som už čosi pochopila, mi On ukáže, ako som sa zase zmýlila…)

Ale nielen Pavlov osud sa vymkol spod kontroly. Je tu ďalšia vec, povstanie proti Rímu – to je tá vec z biblických dejín, čo je tam predpovedaná Ježišom – a následné zničenie Jeruzalema. Hovoríme o rokoch 66-70 nášho letopočtu. Dalo sa tomu zabrániť? Neviem. Viem však, že Agrippa s Bernikou sa o to pokúsili. 

plávať proti prúdu

To, čomu my hovoríme Židovské povstanie, sa odohralo v rokoch 66 – 70 n.l. Vieme, že skončilo porážkou a zničením Jeruzalema. Bola to aj jedna z Ježišových časovo najbližších naplnených predpovedí. Tú udalosť si my (evanjelici a.v.) pripomíname počas Kajúcej nedele. O následkoch vieme, no o histórii predtým nie. 

Jozefus opisuje práve Berniku tak, ako by sme to ani nečakali – ako osamotenú upokojujúcu silu počas toho, ako sa národ okolo nej pripravoval na povstanie. Cisár Nero totiž ako prokurátora nad Judeou ustanovil človeka, čo systematicky diskriminoval židov a neskôr vyplienil jeruzalemský chrám. Ako odozva prišli povstania, zatknutia a ukrižovania. Bernika bola zdesená z toho, čo sa deje, cestovala osobne do Jeruzalema, aby sa prihovorila za členov svojho národa. Jozefus hovorí, že v Jeruzaleme bola kvôli sľubu, ktorý urobila a potrebovala splniť. Stále neviem presne, aký sľub urobila, a už vôbec neviem, prečo a za akých okolností. No čosi Jozefus zachytil. Hovorí o tom, ako sa táto žena verejne kvôli svojmu národu ponížila a pokorila. Ako bolo tým sľubom vyžadované, Bernikine vlasy boli ostrihané nakrátko (pre ženu to vtedy bola hanba) a kráčala Jeruzalemom naboso. Takto došla do paláca rímskeho guvernéra – bol to muž menom Gessius Florus  – a prosila ho, aby sa zdržal násilia voči židovským obyvateľom. Ale táto jej snaha zlyhala. Tiež to bezúspešne skúšala u rímskeho legáta v Sýrii.  Tak potom spojila svoje sily s bratom a snažili sa utíšiť židovské povstanie, ktoré vyprovokovalo práve správanie tohto rímskeho guvernéra. Spolu s bratom snažili odradiť Židov od rebélie proti Rímu, no keď rebeli vypálili ich palác a Bernika takmer prišla o život, spolu s Agrippom boli nútení pridať sa na rímsku stranu. Nakoniec podporili rímskeho generála Vespasiána v jeho vojne proti rebelom. 

Zničenie Jeruzalema je dôležitá vec v kresťanských dejinách a myslím si, že aj Bernika tam patrí. Rozumiem tomu, prečo jej snahy nevyšli, no mrzí ma, že sa nikde nepripomínajú. Neviem dosť o jej sľube, no to, že šla nakrátko ostrihaná a bosá, ponížená pred očami celého mesta, aby prosila za svoj národ, prečo o tom nikto nehovorí? Keď nabudúce bude niekto o Bernike hovoriť ako o nehanebnici, spomeňte si na túto časť jej života. Keď nabudúce budete niekoho v podobnej situácii súdiť, spomeňte si na Berniku! 

kto tu vlastne vyhral? 

Po Židovskom povstaní Bernika už nebola viac spomínaná v Jozefusových spisoch. Pravdepodobne to bolo kvôli jej novému vzťahu – generál Titus bol Jozefusov patrón. 

Titus, rímsky generál, syn (nového) cisára Vespasiána bol o jedenásť rokov mladší ako Bernika.  Po Židovskom povstaní s ním odišla do Ríma. Aj ona síce mala rímske občianstvo, no stále bola cudzinka. A Rimania sa jej báli! Mali vraj strach z toho, že z nej bude druhá Kleopatra – lebo bola staršia a mala silnú osobnosť. Mňa úprimne zaujíma, čo bol väčší problém – vek alebo tá silná osobnosť?  

Viete, ako sa u žien očakáva prispôsobivosť, ochota robiť kompromisy… viem, že Bernika je dosť neobvyký priestor na to, aby som to obhajovala, ale aj tak. A zvlášť keď viem, ako prosila za svoj národ, ju vidím v trocha inom svetle. Drahé sestry, majte silnú osobnosť! Neprispôsobte sa hneď všetkému, lebo od vás čakajú, že ako žena ustúpite! Ak s niekým nesúhlasite, povedze to nahlas! Milé sestry, Pán Boh aj vám dal rozum a bolo by hriechom voči Nemu, ak by ste ho nepoužívali. Ak by ste rozum nepoužívali kvôli mužom. A mnohí muži mi dajú za pravdu…. Lebo problém nezvykne byť v tom, že ženy majú silnú osobnosť. Problém nastáva vtedy, keď sa takéto ženy stretnú s mužmi, ktorí vlastne žiadnu osobnosť nemajú… 

Mimochodom, spomínala som ten Bernikin vzťah s bratom, ktorý nebol v poriadku. Zmienka o tom sa u Jozefusa objavila až! po tom, ako jeho patrón, Titus, zomrel, a mohlo to byť pokojne kvôli tomu, že niekto potreboval na Berniku nakydať. Lebo vieme, dejiny píšu víťazi, nie porazení. A Bernika porazená bola. 

Irónia je, že meno Bernika znamená nesúca víťazstvo. No jej život je ako veľký zoznam prehier. Dvojnásobná vdova, tretie manželstvo sa tiež nevydarilo, jej synovia boli bez budúcnosti. Snaha zmeniť osud svojho národa tiež nevyšla. A Titus? Ten, aby si ako nový cisár udržal moc, bol nútený poslať Berniku preč. Viaceré zdroje naznačujú, že mal v úmysle poslať po ňu, keď si moc upevní. Nevieme, lebo to sa nestalo. Titus zomrel dva roky po tom, ako sa stal cisárom. 

A viete, kde bol ten moment, odkedy sa jej život mohol uberať inak? Keď počúvala apoštola Pavla. Aj keby ste nebrali vieru v Krista ako hybnú silu vášho života, aj tak to musíte vidieť. Možnosť, že mohla robiť iné rozhodnutia. Možnosť, ktorú nevyužila. A nevieme nič o tom, žeby znova takúto možnosť dostala. (aj keď, myslím, že mnohí budeme prekvapení, koho všetkého stretneme v nebi….) 

dve zaujímavosti na záver

Jeden Francúz menom Emile Mireaux, napísal knihu Kráľovná Bernika. Je to najkompletnejší pokus napísať jej biografiu. Najzaujímavejšia téza tej knihy je, že kniha Judita bola napísaná kvôli Bernike. Že ju niekto vytvoril za účelom pohnúť, motivovať Berniku urobiť Títovi to isté, čo Judita urobila Holofernesovi. 

Mimochodom, pre kresťanov existuje ešte jedna Bernika. Len my ju poznáme pod trocha iným menom. Význam je ten istý, no mnohým to dopne, až keď spomeniem Veroniku. Veronika je latinská podoba tohto macedónskeho mena. Veronika je žena, ktorú pohol súcit, keď videla Ježiša kráčať na Golgotu. Podala Mu svoj závoj aby si mohol utrieť čelo a podľa tradície sa na tomto kuse tkaniny zázračne odtlačila podoba Jeho tváre. A ak máte chvíľu, môžete uvažovať o tom, ktorá Bernika/Veronika to mala v živote ľahšie… a ktorej život bol výhra.